Božeková, A.: Sociálny kapitál ako prevencia negatívnej agresivity adolescentov. In: Ostium, roč. 10, 2014, č. 4.
Social Capital as a Prevention of Adolescents’ Aggressive Behaviours
Aggression as undesirable risk behaviour is a serious social problem which requires effective prevention and intervention solutions. This paper focuses on concept of Social Capital as an important factor in reduction of aggressive behaviour in family, school and neighbourhood. Relationships amongst family members, the involvement of parents in school activities, the participation of young people at school events and hobby groups and the activitiesof local youth and religious institutions can be identified as relevant components of social capital decreasing juvenile aggression. Positive social relationships offer an adequate prevention of adolescent aggression but also facilitate the inclusion of young people (who during adolescence and “dramatic clashes” create their personal identity, ultimatelydetermining their life as adults) into society.
Keywords: Social Capital, Aggression, Prevention, Family, School, Neighbourhood
Úvod
Charakter dnešnej postmodernej spoločnosti prináša so sebou okrem pozitívnych zmien aj nárast sociálnopatologických javov. Za nežiaduci a neprístupný fenomén súvisiaci s neuspokojivými sociálnymi vzťahmi možno v prípade adolescentov považovať aj prejavy negatívnej agresivity. Nech už na mladistvého agresora nazeráme z hľadiska jeho osobnosti, veku či vývojovej úrovne, vždy narážame na mimoriadnosť tohto problému. Ten totiž nie je len súkromnou záležitosťou jednotlivcov, ale naopak, verejným problémom, ktorého riešenie má viesť k nekonfliktnému vývinu detí a mládeže. Rizikové správanie adolescentov sa prejavuje výraznou absenciou udržiavať sociálne väzby. Cieľom tohto textu je preto poukázať na potenciálnu súvislosť medzi agresívnym správaním a nedostatkom sociálneho kapitálu ako jedného z dôležitých faktorov napomáhajúcemu redukovať prejavy negatívnej agresivity. Referenčným rámcom sociálnych väzieb, v ktorom sú recipročne komunikované, je rodina, škola a susedské prostredie. Zároveň sú dôležitými miestami pre získavanie sociálneho kapitálu, preto budú východiskovými bodmi aj v tomto príspevku.
Vymedzenie pojmu sociálny kapitál
Teória sociálneho kapitálu si získala pozornosť predovšetkým v sociologickej literatúre a hoci existujú rozličné perspektívy štúdia pojmu, bádatelia sa zhodujú v tom, že sociálny kapitál je základom sociálnych väzieb a vzťahov, generujúcich kooperáciu osôb, dôveru a reciprocitu.[1] Sociálny kapitál predstavuje sieť vzťahov, vďaka ktorým trávime viac času s druhými a zdieľame s nimi spoločné hodnoty.[2] Podľa Putnama[3] má sociálny kapitál individuálny aj kolektívny aspekt – „privat face a public face“, ktorý sa rozlišuje z hľadiska nositeľov – „majiteľov“ sociálneho kapitálu. Individuálny sociálny kapitál prináša benefit jednotlivcovi, kolektívny sociálny kapitál skupine (rodine, komunite, spoločnosti). Individuálny sociálny kapitál môže byť zároveň mobilizačný (pomáha jednotlivcovi k dosiahnutiu individuálnych cieľov, napr. zamestnania) a interakčný (je tvorený samotnou sociálnou interakciou, predstavuje mieru sociability jedinca).[4] To, čo sociálny kapitál prináša, možno použiť jednak na zachovanie už jeho existujúcich benefitov, ale aj na získanie ďalších dôležitých zdrojov.[5] Napríklad husté sociálne siete vo všeobecnosti prispievajú k zachovaniu si zdravia a životnej pohody,[6] expanzívnejšie konzekvencie sociálneho kapitálu poukazujú na fakt, že rozmanité väzby, ktoré človek udržiava, uľahčujú získavanie ďalších dodatočných zdrojov, ako napríklad pracovné príležitosti alebo informácie, ktoré nie sú jednotlivcovi ľahko prístupné.[7]
Americký pedagóg Hanifan,[8] v ktorého diele sa pojem sociálny kapitál objavil prvýkrát,[9] už v roku 1916 zistil, že deti pochádzajúce z rodín, ktoré disponovali sociálnym kapitálom, dosahovali v škole lepší prospech. Tento fakt potvrdili aj ďalší autori ako Coleman[10] alebo Filzpatrick a Wright,[11] ktorí okrem iného upozornili, že v prípade adolescentov nedisponujúcich sociálnymi vzťahmi s druhými osobami je viac pravdepodobné, že sa budú správať agresívne a vyhrážaním alebo fyzickými útokmi ohrozovať fyzické zdravie ostatných. Naopak, žiaci a študenti, ktorí majú sociálne väzby, sú aktívni v spoločensky konštruktívnych aktivitách a využívajú benefity sociálneho kapitálu, zahŕňajúceho normy dôvery, reciprocity a spolupráce, sa v oveľa menšej miere stávajú agresormi. Naším predpokladom je, že sociálny kapitál pomáha znižovať agresívne správanie mládeže, ktoré patrí v súčasnosti k najcitlivejšej a najohrozenejšej sociálnej skupine.[12] Navyše, keďže sú dospievajúci jedinci emočne nestabilní a nemajú vytvorenú pevnú štruktúru hodnôt, inklinujú k patologickému a problematickému správaniu, ktoré môžu vyústiť až do kriminality.
Sociálny kapitál ako prevencia deviantného správania
Na vzťah medzi sociálnym kapitálom a agresívnym správaním upozornila vo svojom diele The Death and Life of Great American Cities[13] aj americká autorka Jane Jacobs. Sociálny kapitál pozorovala medzi obyvateľmi štvrte North End v Bostone, ktorú v prvej polovici 20. storočia obývali zväčša talianski prisťahovalci, typickí južanskou povahou. Vďaka tomu, že veľkú časť dňa trávili priamo na ulici a medzi obyvateľmi jednotlivých blokov existovali úzke vzťahy a bohatá zásoba sociálneho kapitálu, darilo sa im dohliadať na poriadok v uliciach, a tým znižovať prípadnú zločinnosť. Táto autorka vysvetľovala, že husté sociálne siete, existujúce v starých mestských štvrtiach, vytvárali istú formu sociálneho kapitálu, ktorý zvyšoval verejnú bezpečnosť. Za významný faktor sociálneho kapitálu považovala predovšetkým rozmer dôvery, ktorej nedostatok označila za katastrofu ulice. Svoje tvrdenie ilustruje opisom udalosti, keď sa nejaký muž na chodníku pokúšal násilím odvliecť dievčatko, ktoré sa mu vzpieralo. Vďaka „očiam na ulici“ a záujmu okolobývajúcich o udalosť bol muž za malú chvíľu obkľúčený a nikto mu nemienil dovoliť odvliecť dievčatko, aj keď ho nikto nepoznal. Až neskôr sa ukázalo, že išlo o otca a neposlušnú dcéru, ktorých spor však vďaka existujúcim sociálnym väzbám medzi rodinami v štvrti nepotreboval zásah policajnej kontroly. Spoločný záujem o poriadok a normy v spoločenstve pomáhal udržiavať nízku mieru kriminality, násilia či negatívnej agresivity. Jacobsovej pozorovanie poukázalo na dôležitosť sociálneho kapitálu ako prevencie voči rizikovému správaniu a rôznym formám sociálne deviantného vystupovania. V tejto perspektíve je nutné uvažovať aj o agresivite, ktorá sa stáva problémom, ak sa prejavuje v nevhodnej, nedostatočne socializovanej alebo deštruktívnej forme. O to viac v prípade adolescentov, ktorí si v priebehu dospievania a „dramatických stretov“ vytvárajú svoju osobnú identitu, determinujúcu charakter života v dospelosti.
Agresia a sociálne kompetencie
Každý jedinec je do istej miery vybavený agresivitou (z lat. aggressivus – útočnosť), ktorá predstavuje schopnosť organizmu mobilizovať sily k dosiahnutiu nejakého cieľa či schopnosti vzdorovať ťažkostiam. Môže mať aj pozitívny vplyv, ak slúži napríklad k posilňovaniu autority či sebavedomia. Problémom sa stáva, ak sa prejavuje násilím, a to so zámerom ublížiť a poškodiť iný organizmus (človeka, zviera) alebo neživý predmet. Vtedy hovoríme o agresii (z lat. aggressio – útok).[14]
Agresívne správanie sa prejavuje absenciou udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, v dôsledku čoho jednotlivec nechápe význam prispôsobenia sa štandardnému sociálnemu očakávaniu a nepociťuje vinu za porušenie noriem, ktoré sú jedným z dôležitých faktorov sociálneho kapitálu. Stáva sa, že jednotlivec síce spoločenským normám rozumie, ale neakceptuje ich a nedokáže sa nimi riadiť, či už kvôli inej hodnotovej orientácii, rozdielnym osobným postojom či neschopnosti ovládať svoje správanie.[15]
Martínek[16] uvádza viaceré poruchy súvisiace s agresívnym správaním ako syndróm ADHD typický hyperaktivitou impulzivitou a poruchami pozornosti, ďalej opozičnú poruchu prejavujúcu sa pocitom, že dieťa nikto nemá rád, klamstvo,krádeže, záškoláctvo, úteky a poruchy správania s protispoločenskými rysmi. Za variantu agresívneho správania môžeme tiež označiť šikanu ako jeden z najvýraznejších sociálnopatologických javov.
Otázka prevencie a eliminácie uvedených prejavov správania je značne zložitá a má rôznu účinnosť. Matoušek a Matoušková[17] zdôrazňujú, že najvýznamnejším prostriedkom prevencie je výchova detí v rodinách a v školách. Upozorňujú však, že „cieľom primárnej prevencie nemôže byť iba absencia patologických javov, cieľom musí byť prezencia sociálne priaznivého správania, t. j. správania, ktoré sa nezlučuje so správaním protispoločenským“.[18] Vhodným prostriedkom efektívnej prevencie je podpora sociálnych kompetencií (zručností, spôsobilostí), ktorých nadobudnutie má v preventívnom procese väčší účinok ako zvládnutie teoretických vedomostí o sociálno-patologických javoch. Pre adolescenta je totiž oveľa dôležitejšie porozumieť sebe samému, čo vo formálnom vzdelávaní predpokladá väčší dôraz na „byť“ a nie na „vedieť“.[19] Treba upozorniť, že sociálna kompetencia, teda istá zručnosť, obratnosť, ktorá umožňuje jednotlivcovi dobre fungovať v kontakte s iných ľuďmi,[20] nie je sociálnym kapitálom, sociálne kompetentný jednotlivec však môže mať väčší predpoklad, aby sociálny kapitál nadobudol. Napríklad Gogolová a Bagalová,[21] okrem schopnosti aktívne tvoriť a ochraňovať životné prostredie, radia medzi sociálne kompetencie aj schopnosť budovať vzťahy s druhými a schopnosť kooperatívne riešiť konflikty. Posledné dve kompetencie môžu presublimovať na sociálny kapitál, ktorý zo zreteľom na vytváranie medziľudských kontaktov a spoluprácu predstavuje významný prvok prevencie rizikového správania adolescentov, a teda aj agresivity. Aj Výrost[22] vytvoril škálu sociálnych kompetencií, medzi ktoré zaradil spôsobilosti ako: efektívna komunikácia, úspešné riešenie sociálnych problémov a konfliktov, schopnosť rozhodovania, efektívne uplatňovanie základných sociálnych zručností ako komunikácie, empatie a agresivity, sociálne poznávanie, sebakontrolu a sebamonitorovanie, vnímanie self-efficacy – teda adekvátne sebaponímanie vlastnej identity, rešpektovanie individuálnych odlišností podmienených rodom a etnicitou, orientácia na budúcnosť, schopnosť diferencovať medzi sociálne pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín, schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy, schopnosť poskytovať a získavať sociálnu podporu a sociálnu sieť a záujem o well-being druhých. Aj v tomto prípade sú posledné tri uvedené kompetencie vhodným východiskom pre sociálny kapitál.
Dôležitá je otázka, kde a ako sa sociálny kapitál tvorí a nadobúda a prečo je relevantným aspektom pre zdravý vývin a správanie sa adolescentov bez agresívnych prejavov? Ako sme už uviedli, vhodným priestorom životaschopných sociálnych sietí, ktoré sú pre adolescentov zároveň cestou k rovnocenným rolám v dospelosti, je rodinné, školské a susedské prostredie. V nich, v rámci procesu socializácie a vďaka nespočetným množstvom (správnych) rozhodnutí, ale aj ovládaním vlastnej agresivity a riešením rôznych konfliktov, adolescenti formujú svoje ciele a predstavy o budúcnosti. Takéto skúsenosti, predovšetkým v prípade, ak sú štandardy správania komunikované v rámci fungujúcich rodinných, školských a susedských vzťahov, im zároveň pomáhajú vytvárať sociálny kapitál. Pozrime sa, ako konkrétne sa to deje.
Sociálny kapitál v rodinnom prostredí
Rodinné prostredie je dôležitým zdrojom vplyvu na vývin adolescentov a ich behaviorálnych schopností.[23] Rodiny sú už tradične považované za hlavného činiteľa v procese prevencie sociálnopatologických javov a zároveň za dôležité miesto vzniku sociálneho kapitálu, ktorý vplýva na bezproblémové správanie adolescentov a formuje sa vo vzťahu rodič-dieťa. Sociálny kapitál adolescent získava predovšetkým vtedy, ak mu je zo strany rodičov venovaný dostatočný čas a pozornosť a zároveň, ak sú tieto dobrá ochotne a rovnocenne delené medzi všetkých členov rodiny. Adolescenti, ktorým sa rodičia venujú, komunikujú s nimi a zúčastňujú sa spolu na rôznych typoch aktivít, majú navyše lepšie a fungujúcejšie vzťahy so svojimi potomkami, keď sú už oni sami rodičmi, čo podľa psychológa Lovaša platí aj naopak.[24]
Dôležitá ja taktiež kvalita manželského vzťahu, ktorý je jednak podstatným prvkom rodinného sociálneho kapitálu, ale aj predispozíciou pre recipročnú relacionalitu charakteristickú stabilnými a dôvernými putami rodinných príslušníkov.[25]Matoušek a Matoušková[26] upozorňujú, že deti vychovávané len jedným rodičom majú v škole horšie výsledky, viac zdravotných a psychických problémov a častejšie sa dostávajú do stretu so zákonom. Neprítomnosť otca v rodine sa ukazuje ako jasný faktor podporujúci delikvenciu detí v rodine. Rodiny s mladými delikventmi sú označované ako chladné, s minimom rodičovského záujmu o deti. Takýchto rodičov deti označili ako pasívnych, odmietavých a nezainteresovaných na potrebách svojho potomstva. Navyše, ak vo vzťahu rodiča a dieťaťa chýba dôvera ako jeden z významných komponentov sociálneho kapitálu, ktorý podľa Eriksona[27] vzniká už pri narodení a formuje sa v prvom štádiu útleho detstva, dieťa svoju neuspokojenú potrebu takejto väzby zdôrazňuje zosilňovaním emočných prejavov, medzi nimi aj agresivity.
Dobrým príkladom toho, ako môžu rodičia zvyšovať sociálny kapitál svojich detí, je zapojenie sa a aktívna účasť na živote školy, ktorú dieťa navštevuje, a to buď formálne alebo neformálne. Školy ako otvorené inštitúcie, ktoré chcú spolupracovať s rodičmi a miestnou komunitou, sú v demokratických krajinách už samozrejmosťou. Vzájomné očakávania o správaní sa adolescenta sú potom v takomto vzťahu výsledkom väzieb medzi pedagógmi, rodičmi a ich deťmi. Rodičia sú oveľa viac spokojnejší, ak vedia, že na ich dieťa dohliada iný rodič alebo učiteľ (supervízor), vďaka čomu sú adolescenti nepriamo nútení vyhýbať sa delikventnému správaniu. Rodičia v rámci týchto sociálnych sietí navyše nadväzujú spoluprácu aj s inými rodičmi, čím podporujú reciprocitu a dôveru, ktoré generujú sociálny kapitál jednak pre nich ako aj pre mladšiu generáciu. Učitelia zas, vďaka týmto sociálnym väzbám, získavajú o svojich žiakoch viac informácií ako keby neboli s rodičmi v kontakte. V prípade bezproblémového správania jednak pedagógom ako aj rodičom sa ponúka oveľa väčšia možnosť, aby adolescenta za jeho správania pochválili alebo odmenili. V tomto zmysle je sociálny kapitál zdrojom pozitívnych benefitov pre deti aj rodičov, rozširuje ich vzájomnú dôveru, zlepšuje kvalitu života, podporuje fyzické a mentálne zdravie a zabraňuje agresívnym prejavom.
Sociálny kapitál v školskom prostredí
Adolescenti môžu sociálny kapitál získavať aj mimo rodiny, a to investovaním a rozširovaním sociálnych vzťahov a nadväzovaním väzieb v školskom prostredí. Totiž, tak ako v prípade vzťahu rodiča k dieťaťu, ktorému venuje čas a pozornosť, aj väzby a zdieľané aktivity medzi spolužiakmi a dospelými sú rovnako dôležitým zdrojom ochrany adolescentov pred delikventnými tendenciami. Pripútanosť adolescenta ku škole kreuje situácie, v rámci ktorých sa študent cíti integrovaný medzi rovesníkov. Takýto pocit im umožňuje byť koncentrovaný a zameraný na štúdium, čo vedie k zníženiu problémov súvisiacich s disciplínou.
Školské prostredie navyše poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, možnosť aj pre získavanie sociálneho kapitálu. Sieť vzťahov, dôvera, reciprocita či ochota k spolupráci nielenže napomáhajú znižovať agresivitu adolescentov a chránia ich od násilníckych tendencií, ale pomáhajú im zlepšovať aj školský prospech a otvárajú možnosti zdravej spolupatričnosti, čo už v roku 1916 potvrdil Hanifan vo svojom výskume vo vidieckej škole.
Naopak, pre mnohých adolescentov predstavuje škola problém a prináša prekážky súvisiace s neplnením si školských povinností a štandardov týkajúcich sa správania. Takéto situácie vedú tínedžera k frustrácii, zníženej sebadôvere, k vylúčeniu z kolektívu a aj k agresívnemu správaniu. Pocit zlyhania, zraniteľnosti, neschopnosti a izolácie spôsobuje problémy nielen vo vzťahu k spolužiakom, ale aj učiteľom. Študent môže nadobudnúť rôzne druhy predsudkov a pocit nespravodlivého zaobchádzania. Otázkou zostáva, ako je možné študentov motivovať a vyhnúť sa kritickým situáciám?
Nazdávam sa, že vhodným zdrojom ochrany pred agresívnym správaním sú kolektívne školské akcie a záujmové krúžky. Školské tímy, kluby a skupiny podporujú pocit vzájomnosti a motivujú študentov k pozitívnym cieľom. Členstvo v športových a iných záujmových krúžkoch odbúrava pasivitu a nahrádza často deštruktívne aktivity a negatívne vplyvy vznikajúce v rámci škodlivej socializácie, často bez dozoru pedagóga.[28] Rozhodnutie adolescenta, či sa bude zúčastňovať na kolektívnych akciách alebo naopak vyhýbať sa im a vyhľadávať príležitosti k deviácii ovplyvňuje pravdepodobnosť agresívneho správania aj v budúcnosti.
Iste, aj záujmové krúžky, na ktorých sa študenti zúčastňujú poväčšine v uvoľnenejšej atmosfére, prípadne na rôznych športoviskách, môžu byť miestami výskytu agresivity, avšak, ak bude učiteľ v týchto prípadoch venovať dostatočnú pozornosť jednak študentom ako aj priebehu plánovaných aktivít, môžu sa stať vhodnou príležitosťou nielen na nadobudnutie sociálneho kapitálu, ale aj na kreovanie pozitívnej cieľavedomosti adolescentov.
Sociálny kapitál v susedskom prostredí
Dospievajúcu mládež ovplyvňujú prejavy agresivity, s ktorými sa stretávajú aj na mieste, kde žijú, teda vo svojom susedstve. Na druhej strane, susedské sociálne siete, do ktorých patria obyvatelia blízkych blokov či rodinných domov, ale aj lokálne inštitúcie ako napríklad centrá voľného času či miestna cirkev, často zohrávajú dôležitú úlohu pri redukcii agresívneho správania adolescentov. Putnam[29] prikladá susedskému prostrediu pre vznik a udržanie si sociálneho kapitálu veľký význam. Pokojné a usporiadané vzťahy so susedmi, ktorých sme denno-denne súčasťou, predstavujú sociálny kapitál, pre ktorý je dôležitý vzájomný susedský záujem, komunikácia či kooperácia v rámci starostlivosti a zušľachťovania okolia svojich obydlí.
Adolescenti, ktorí disponujú zdravými susedskými vzťahmi, sú nielen menej agresívni, ale sa v aj v menšej miere stávajú obeťami agresivity. V rámci susedských vzťahov má pri znižovaní pravdepodobnosti fyzických a psychických útokov zo strany agresívnych páchateľov svoj význam dohliadanie rodičov a rovesníkov na druhých adolescentov. Zároveň, ak sa na miestnej úrovni vyskytuje minimálna alebo dokonca žiadna delikvencia, je menej pravdepodobné, že adolescenti budú mať príležitosť zapojiť sa do agresívnej činnosti.
Keď sa adolescenti cítia na mieste, kde bývajú bezpečne, majú väčšiu tendenciu zapájať sa aj do aktivít lokálnych organizácií a inštitúcií, čím potenciálne zvyšujú svoj sociálny kapitál, z ktorého majú benefity nielen oni samotní, ale aj ich rodičia. Aktívna participácia napríklad v miestnej mládežníckej organizácii či cirkvi robí adolescentov zodpovednejšími a redukuje čas na škodlivé činnosti.[30] Miestna cirkev ponúka adolescentom rôzne aktivity, ktoré im počas socializácie pomáhajú v sebareflexii a osobnostnom raste.[31] Adolescenti, ktorí cítia, že náboženstvo je integrálnou časťou ich života, v ňom môžu nájsť zmysel vlastnej existencie, čo sa pretaví do spolupráce s inými. Tínedžeri, ktorí inklinujú k náboženstvu, sa vo väčšej miere snažia svoj život riadiť podľa morálnych hodnôt a tým redukujú delikventné či agresívne správanie. Mladí ľudia, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas náboženským či spirituálnym činnostiam, majú menej príležitostí byť zatiahnutí do násilníckych a agresívnych aktivít a zároveň disponujú vyššou mierou sociálneho kapitálu, ktorý, ak ho zdieľajú medzi svojimi rovesníkmi, prispievajú tak k zdravému rastu a rozvoju až do dospelosti.
Záver
Field tvrdí, že vďaka sociálnemu kapitálu je pre nás ľahšie dosahovať ciele, ktoré by sme sami nedokázali naplniť, alebo ak, potom za cenu oveľa väčšej námahy[32]. To platí aj v prípade redukcie agresívneho správania adolescentov, kde sociálny kapitál pôsobí ako účinná prevencia a navyše prináša so sebou ďalšie pozitívne benefity, napomáhajúce bezproblémovej socializácii mládeže a nachádzaniu identity.
Cieľom tohto príspevku bolo poukázať na recipročný vzťah medzi sociálnym kapitálom a juvenilnou agresivitou, a to v rodinnom, školskom a susedskom prostredí. Za významný faktor prispievajúci k rozvoju sociálneho kapitálu a zamedzeniu agresívneho správania adolescentov možno v rámci rodiny označiť nielen pozitívne vzájomné vzťahy rodinných príslušníkov, ale aj participáciu rodičov na aktivitách školy, ktorú dieťa navštevuje. V školskom prostredí majú v tejto perspektíve svoje relevantné miesto školské akcie a záujmové krúžky, v susedskom prostredí zohrávajú pri rozvoji sociálneho kapitálu a prevencii agresivity strategickú úlohu lokálne mládežnícke a cirkevné inštitúcie.
Podľa Ulricha Becka[33] modernizácia spoločnosti spôsobila prechod do nestabilného a nepredvídateľného sveta, ktorého nástrahy pociťujú aj adolescenti. Sociálny kapitál sa v takomto prostredí ukazuje ako jeden z kľúčových komponentov ich harmonického dozrievania, zároveň je adekvátnym preventívnym prostriedkom protispoločenského správania mládeže a kontrastným činiteľom voči agresívnym prejavom adolescentov. Aj napriek rôznym rizikovým faktorom v rodine, škole či susedstve sú pozitívne sociálne siete vhodným predpokladom pre začlenenie mladého človeka do života spoločnosti, v ktorej bude schopný rozvíjať svoje kladné osobnostné vlastnosti, postoje a spôsoby správania.
L i t e r a t ú r a
BECK, U.: Riziková spoločnosť. Praha: Sociologické nakladatelství 2004.
COLEMAN, J.-S.: Foundations of Social Theory. Cambridge (Mass.) and London: The Belknap Press of Harvard University Press 1990.
COOKSTON, J.-T.: Parental Supervision and Family Structure: Effects on Adolescent Problem Behaviors. In: Journal of Divorce & Remarriage, roč. 32, 1999, č. 1/2, s. 107 – 122.
ERIKSON, E.: Osm věků člověka. Praha: Propsy 1996.
FIELD, J.: Social Capital. London. New York: Routledge 2003.
FILZPATRICK, K., WRIGHT, D.: Social Capital and Adolescent Violent Behavior: Correlates of Fighting and Weapon Use among Secondary School Students. In: Social Forces, roč. 84, 2006, č. 3, s. 1435 – 1453.
GOGOLOVÁ, D., BAGALOVÁ, Ľ.: Osobné a sociálne kompetencie. [online]. URL: http://www.skola21.sk/kniznica/klima/osobne-socialne-kompetencie/dalej [3.11.2014]
HANIFAN, L.-J.: The Rural School Community Center. In: Annals of the American Academy of Political and Social Science, 1916, roč. 67, s. 130.
IANNONE, R.: Il capitale sociale. Origine, significati e funzioni. Milano: FrancoAngeli 2006.
JACOBS, J.: Death and Life of Great American Cities. New York: Random House 1961.
JEYNES, W.: Religion, Education, and Academic Success. Greenwich: Information Age Publishing 2003.
KELLER, J.: Nejistota a důvěra. Praha: SLON 2009.
KING, P.-E.: Adolescent Spirituality and Positive Youth Develompent: A Look at Religion, Social Capital and Moral Functioning. In: SILBEREISEN, R.-K., LERNER, R.-M. (eds.): Approaches to Positive Youth Develompent. London: SAGE Publications Ltd, 2007, s. 227 – 242.
LIN, N.: Social Capital. A Theory of Social Structure and Action. New York: Cambridge University Press, 2001.
LOVAŠ, K.: Agresia a násilie. Bratislava: Ikar 2010.
MARTÍNEK, Z.: Agresivita a kriminalita školí mládeže. Praha: Grada 2009.
MATOUŠEK, O.,MATOUŠKOVÁ, A.: Mládež a delikvence. Praha: Portál 2011.
McNEELY, C. A., NONNEMAKER, J.M., BLUM, R. W.: Promoting School Connectedness: Evidence from the National Longitudinal Study of Adolescent Health. In: Journal of School Health, roč. 72, 2002, č. 4, s. 138 – 146.
ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychológia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied 2004.
PUTNAM, R.: Bowling alone. New York: Simon & Schuster 2000.
PUTNAM, R.: Making Democracy Work. Civic traditions in modern Italy. New York: Princeton University Press 1993.
ŠAFR, J., SEDLÁČKOVÁ, M.: Sociální kapitál. Koncepty, teorie a metody měření. Praha: Sociologický ústav Akademie věd České republiky 2006.
TOMČÍKOVÁ, T.: Riziková mládež v kontexte kriminality. In: Mládež a spoločnosť, 2012, č. 2, s. 24 – 34.
VÝROST, J. Sociálna kompetencia či sociálne kompetencie?. In: BAUMGARTNER, F., FRANKOVSKÝ, M., KENTOŠ, M. (eds.) Sociálne procesy a osobnosť. Zborník referátov z konferencie SVÚ SAV Košice. Bratislava: ÚEP SAV 2002, s. 329 – 332.
P o z n á m k y
[1] Porov. PUTNAM, R.: Making Democracy Work. Civic traditions in modern Italy. New York: Princeton University Press 1993, s. 167.
[2] Porov. FIELD, J.: Social Capital. London. New York: Routledge 2003, s. 1.
[3] Porov. PUTNAM, R.: Bowling alone. New York: Simon & Schuster 2000, s. 20.
[4] Porov. ŠAFR, J., SEDLÁČKOVÁ, M.: Sociální kapitál. Koncepty, teorie a metody měření. Praha: Sociologický ústav Akademie věd České republiky 2006, s. 23.
[5] LIN, N.: Social Capital. A Theory of Social Structure and Action. New York: Cambridge University Press 2001, s. 3.
[6] Porov. PUTNAM, R.: Bowling alone. New York: Simon & Schuster 2000, s. 326.
[7] Porov. KELLER, J.: Nejistota a důvěra. Praha: SLON 2009, s. 69.
[8] HANIFAN, L.-J.: The Rural School Community Center. In: Annals of the American Academy of Political and Social Science, roč. 67, 1916, s. 130.
[9] Hanifan definoval sociálny kapitál ako: „hmatateľné dobrá, ktoré majú cenu predovšetkým v bežnom živote ľudí.” Tento autor chápal pod sociálnym kapitálom dobrú vôlu, priateľstvo, solidaritu a sociálne vzťahy medzi jednotlivcami a rodinami.
[10] COLEMAN, J.-S.: Foundations of Social Theory. Cambridge (Mass.) and London: The Belknap Press of Harvard University Press 1990.
[11] FILZPATRICK, K. – WRIGHT, D.: Social Capital and Adolescent Violent Behavior: Correlates of Fighting and Weapon Use among Secondary School Students. In: Social Forces, roč. 84, 2006, č. 3, s. 1435 – 1453.
[12] Porov. TOMČÍKOVÁ, T.: Riziková mládež v kontexte kriminality. In: Mládež a spoločnosť, 2012, č. 2, s. 24.
[13] JACOBS, J.: Death and Life of Great American Cities. New York: Random House 1961.
[14] Porov. MARTÍNEK, Z.: Agresivita a kriminalita školí mládeže. Praha: Grada 2009, s. 9 – 10.
[15] Porov. TOMČÍKOVÁ, T.: Riziková mládež v kontexte kriminality. In: Mládež a spoločnosť, 2012, č. 2, s. 24 – 33.
[16] Porov. MARTÍNEK, Z.: Agresivita a kriminalita školí mládeže. Praha: Grada 2009, s. 85.
[17] Porov. MATOUŠEK, O., MATOUŠKOVÁ, A.: Mládež a delikvence. Praha: Portál 2011, s. 262.
[18] Tamže, s. 263.
[19] Porov. GOGOLOVÁ, D., BAGALOVÁ, Ľ.: Osobné a sociálne kompetencie. [online]. URL: http://www.skola21.sk/kniznica/klima/osobne-socialne-kompetencie/dalej [3.11.2014]
[20] Porov. ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychológia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied 2004, s. 78.
[21] Porov. GOGOLOVÁ, D., BAGALOVÁ, Ľ.: Osobné a sociálne kompetencie, c. d.
[22] Porov. VÝROST, J. Sociálna kompetencia či sociálne kompetencie? In: BAUMGARTNER, F., FRANKOVSKÝ, M., KENTOŠ, M. (ed.) Sociálne procesy a osobnosť. Zborník referátov z konferencie SVÚ SAV Košice. Bratislava: ÚEP SAV 2002, s. 329 – 332.
[23] Porov. COOKSTON, J.-T.: Parental Supervision and Family Structure: Effects on Adolescent Problem Behaviors. In:Journal of Divorce & Remarriage, roč. 32, 1999, č. 1-2, s. 107 – 122.
[24] Porov. LOVAŠ, K.: Agresia a násilie. Bratislava: Ikar 2010, s. 80.
[25] Porov. IANNONE, R.: Il capitale sociale. Origine, significati e funzioni. Milano: FrancoAngeli 2006, s. 121-122.
[26] Porov. MATOUŠEK, O., MATOUŠKOVÁ, A.: Mládež a delikvence, c. d., s. 40 – 43.
[27] Porov. ERIKSON, E.: Osm věků člověka. Praha: Propsy 1996.
[28] Porov. McNEELY, C. A., NONNEMAKER, J.M., BLUM, R. W.: Promoting School Connectedness: Evidence from the National Longitudinal Study of Adolescent Health. In: Journal of School Health, roč. 72, 2002, č. 4, s. 146.
[29] Porov. PUTNAM, R.: Making Democracy Work, c. d., s. 167.
[30] Porov. JEYNES, W.: Religion, Education, and Academic Success. Greenwich: Information Age Publishing 2003, s. 236 – 237.
[31] Porov. KING, P.-E.: Adolescent Spirituality and Positive Youth Develompent: A Look at Religion, Social Capital and Moral Functioning. In: SILBEREISEN, R.-K., LERNER, R.-M. (eds.): Approaches to Positive Youth Develompent. London: SAGE Publications Ltd 2007, s. 227 – 242.
[32] Porov. FIELD, J.: Social Capital, c. d., s. 1.
[33] Porov. BECK, U.: Riziková spoločnosť. Praha: Sociologické nakladatelství 2004, s. 216.
ScSLic. Andrea Božeková, PhD.
Katedra politológie
Filozofická fakulta
Katolícka univerzita
Ružomberok
andrea.bozekova@gmail.com