Čikel, M.: Racionalita a kritické myslenie. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 2.

Blanka Šulavíková: Kritické myslenie vo filozofickom poradenstve. Bratislava: Album 2015. 209 s.

Kniha Kritické myslenie vo filozofickom poradenstve je v poradí treťou autorkinou knihou zaoberajúcou sa problematikou filozofického poradenstva. Zatiaľ čo predošlé knihy Možnosti filozofickej praxe a Otázky pre filozofické poradenstvo sa zameriavali hlavne na zmapovanie filozofického poradenstva a úvahy nad možnosťami etablovania filozofického poradenstva v slovenských podmienkach, kniha Kritické myslenie vo filozofickom poradenstve sumarizuje predchádzajúce poznatky a väčšmi sa zameriava na problém kritického myslenia a s ním spojené problémy. Úvodné motto: „Otváranie možností pre múdrosť je aktívny riskantný proces…“ (G. Rochelle) korešponduje s názvom knihy a naznačuje, že kniha je koncipovaná ako súhrn koncepcií, ktoré umožňujú reflektovať aj kritické, ba i negatívne aspekty spojené so skúmanou problematikou.

Je zrejmé, že po prečítaní slovného spojenia „riskantný proces“ u mnohých môže vyvstať obava alebo naopak, podnet k hľadaniu, prečo tomu tak je. V tesnej blízkosti tohto silného spojenia leží však pojem múdrosť, ktorý mnohokrát ostane opomenutý. Až vtedy, keď čitateľ alebo počúvajúci vynaloží svedomité úsilie pre pochopenie a artikuláciu všetkých prítomných pojmov v uvedenom motte, vzniká súzvuk a vzájomná korekcia. Som si však istý, že na to, aby sa súzvuk stal aktuálnym, musí byť počúvajúci alebo čítajúci naladený smerom k múdrosti a životu. Nazdávam sa, že podobne sa to má aj s filozofickým poradenstvom, ktoré si v mnohom zaslúži čas a priestor pre pochopenie riskantných, no na druhej strane aj múdrych aspektov. Nemožno však na ne nazerať primárne z pozície strachu a rizika.

Kniha teda nie je slepou pozitivistickou snahou vidieť len prospešné aspekty. Cez takýto zodpovedný prístup sa dá interpretovať uvedené motto v spojitosti s knihou ako povzbudenie vykročiť na cestu múdrosti navzdory avizovaným rizikám, snažiac sa práve na tieto riziká upozorniť a takpovediac umožniť intelektuálne zamyslenie skôr, než sa problém v praxi dostaví. Práve tento moment je možnosťou pre filozofickú prax. Nie usilovať sa o neexistenciu problémov, to je boj márny a nemožný, ale skôr o pripravenosť na ne. Autorka túto pripravenosť približuje tromi kapitolami. V prvej kladie akcent na rozmanité prístupy k poradenstvu, ktoré vychádzajú alebo naopak, ústia do sokratovskej perspektívy a lásky k múdrosti. V druhej kapitole autorka predstavuje tieto perspektívy v kontexte dobrého života a identity, pričom sa ich kontinuita s dobrým životom ukazuje na pozadí jej výskumu a komparácie sama. Nejde teda o metodický, umelý presah. Tretia kapitola sa sústreďuje na uplatnenie kritického myslenia vo filozofickom poradenstve a na poradenské koncepty T. LeBona a E. D. Cohena, ktoré predstavujú prístupy výrazne založené na racionalite a kritickom myslení. (s. 25) V závere knihy Šulavíková predkladá sériu rozhovorov na tému dobrého života.

Autorka reflektuje množstvo cudzojazyčnej literatúry venujúcej sa filozofickému poradenstvu. Azda jedinou kritickou poznámkou by mohla byť námietka, že absentuje zmapovanie súčasného stavu filozofického poradenstva a súčasných autorov. Vzhľadom na moju zorientovanosť v publikáciách autorky a v jej vedeckom pôsobení však túto možnú kritiku nepovažujem za príliš závažnú, a to z dvoch dôvodov: 1. Vo svojom vedeckom úsilí reflektuje túto skutočnosť a aktívne na ňu odpovedá doktorandským programom na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave. 2. Vzhľadom na moje znalosti o súčasnom stave filozofického poradenstva vo svete nemôžem tvrdiť, že by súčasné poznatky zásadne menili svoju podobu. Neraz ide o replikáciu prác, ktoré možno považovať za fundamentálne. Rovnako väčšina textov a myslenia nájde ukotvenie v už poodhalených východiskách.

K prospešnosti, aktualite knižnej publikácie azda len toľko, že autorka svojím dlhoročným výskumom patrí medzi osoby, ktoré sa zaslúžili o vytvorenie výskumného priestoru na pôde slovenskej filozofie v danej problematike. V súvislosti s tým nemožno nespomenúť skutočnosť, že na mnohých miestach v diele akcentuje, že východiskom jej uvažovania sú závery precízneho skúmania PhDr. Jána Šulavíka, PhD. v diele Metafilozofické implikácie psychoterapie. Bezpochyby sa prikláňam k názoru, že ide o knihu týkajúcu sa podstát a predpokladov uplatňovania filozofického poradenstva a procesov s ním spojených (s.11) v hĺbke, ktorá z nej na Slovensku robí fundamentálne dielo. Rovnako je súčasná publikácia aj udržiavaním tohto diela, ktoré považujem za stále nedocenené. V romantickom duchu o stave filozofického poradenstva na Slovensku nemožno hovoriť len o Šulavíkovi alebo Šulavíkovej, ale o Šulavíkovi a Šulavíkovej. Implicitné teoretické východiská Šulavíka a explicitno-komparatívne práce Šulavíkovej vytvárajú komplexné pozadie, ktoré možno považovať za prínos, ktorého plody sa ukážu v blízkej budúcnosti azda aj v interdisciplinárnej komunikácii. Filozofické poradenstvo je v rámci možností rovnako šancou pre pestovanie autentickej filozofie, ktorá je v dnešných časoch potrebnou protiváhou voči súčasnému stavu akademickej filozofie.

Mgr. Marek Čikel
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
4 841 04 Bratislava

Katedra školskej pedagogiky
Pedagogická fakulta TU
918 43 Trnava
m.cikel@aol.fr