Judith Cabaudová: Rabín, ktorý sa vzdal Kristovi. Trnava: Spolok svätého Vojtecha 2008, 126 s.
Kniha s prozaickým názvom Rabín, ktorý sa vzdal Kristovi od americko-francúzskej autorky Judith Cabaudovej nám sprostredkuje pohľad na dva životné príbehy Židov – muža a ženy –, ktoré „poznačila“ konverzia. Je pozoruhodné pozorovať osudy hlavných predstaviteľov. Na prvý pohľad sa zdá, že dielo rozpráva príbeh hlavného rímskeho rabína Eugenia Zolliho, alias Israela Zellera, ale čitateľ môže postrehnúť paralelu a hlboký súvis medzi príbehmi zo života Zolliho a životným príbehom autorky, ktorý je v poslednej kapitole podrobne vyrozprávaný. Oboch spojila konverzia ku kresťanstvu. Bez tejto paralely by sa štruktúra diela i dielo samotné podobalo klasickému, trochu fádne pôsobiacemu životopisu významnej osobnosti, ktorá by netrpezlivého čitateľa túžiaceho po rýchlych dejových zvratoch mohla v určitých pasážach aj nudiť. Fakticita súvisu však ponúkne možnosť súbežne prežívať príbeh muža aj ženy, byť v Ríme v časoch diktatúry Musoliniho, no zároveň v Brooklyne 70. rokov minulého storočia, a tak zakúšať atmosféru tamojších židovských komunít. Práve táto skutočnosť pridáva knihe prívlastky „nevšedná, či zaujímavá“.
Najpozoruhodnejšou časťou je kapitola s názvom Kristus stred dvoch zákonov, ktorá pozostáva zo Zolliho analýz Kristovej osobnosti, citovaných z jeho vrcholného diela s charakteristickým názvom Nazaretčan. Objavujú sa tu doposiaľ neznáme súvislosti zo života Joshuu Ha Nacri, ako aj etymologicky majstrovsky rozpracované Blahoslavenstvá, či fundamentálne pojmy kresťanstva ako napríklad Nazaretčan, mallúah či veľkonočný baránok.
Okrem spomínanej state sa oboznámime so životom Israela Zellera z poľskej Haliče, s jeho rabínskym pôsobením v Terste či Ríme, s jeho rodinným životom, vypuknutím vojny, nacizmom, kolaboráciou čelných predstaviteľov rímskej židovskej obce, postojom katolíckej cirkvi ku „konečnému“ riešeniu židovskej otázky či osobnostnými črtami pápeža Pia XII.
Celé dielko sa nesie v Pascalovom duchu, autorka cituje „pensée“ (nemám tu na mysli Pascalovo najvýznamnejšie dielo), ktoré sú notoricky známe, ale v načrtnutom kontexte dodávajú jednotlivým kapitolám mystický náboj. Sám rabín je mystikom par excellence (aj keď sa oficiálne nehlási k chasidizmu či inému mystickému smeru), čo potvrdzuje hĺbka jeho úvah citovaných z početných denníkov: „Viera nie je tradíciou, nie je ani príslušnosťou k rodine, či kmeňu, a nie je ani národom. Je to súvis nášho života a našich skutkov s Božou vôľou podľa toho, ako sa zjavuje každému z nás v intímnosti nášho svedomia.“
Obrovským prínosom sú časti opisujúce jeho konverziu. Je zaujímavé sledovať postoje členov židovskej obce, ktorý ho vyhlásili za meshummada, teda odpadlíka, ale aj reakcie niektorých kresťanov, ktorí túto osobnosť prijímajú príliš rozpačito, dokonca s nedôverou. V tomto ovzduší nachádzame hutné objasnenia základných „dogiem“ katolíckej cirkvi tak, ako to so svetlom jasotu dokážu uchopiť jedine konvertiti: „Konvertita je podobne ako zázračne uzdravený človek objektom a nie subjektom zázraku… Synagóga bola prísľubom a kresťanstvo je naplnením tohto prísľubu. Synagóga ukazuje ku kresťanstvu – kresťanstvo predpokladá synagógu…“
V spomínaných výpovediach rezonujú aj historické vyjadrenia Eugenia Pacceliho i samotného Zolliho, ktoré sa vzťahujú k úprave fundamentálnych katolíckych liturgických textov. Na základe Zellerovej rady dochádza k zmene prekladu kontroverznej vety z latinského misála „Oremus et pro perfidis Judaeis“ (modlime sa za zradných Židov, ktorí nechceli uveriť) na „Oremus et pro Judeis“ (Modlime sa aj za Židov), čím sa značne zníži napätie medzi Židmi a kresťanmi a vytvorí sa priestor pre ich hlbší dialóg.
Rušivým momentom celého diela je nie veľmi jasná ohraničenosť čitateľského spektra. Osciluje na pomedzí medzi beletriou a striktne odbornou literatúrou, čo môže kvôli nevyváženosti pôsobiť značne rušivo. Na druhej strane je však v jej moci osloviť širšie čitateľské publikum, a tak rozšíriť obzory tým, ktorí sa predkladanej problematike podrobne venujú alebo sa iba chystajú s ňou oboznámiť.
Mgr. Ján Mičko
absolvent študijného odboru Filozofia
Filozofická fakulta TU v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava