Zelinová, Z.: Nová učebnica dejín antickej filozofie. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 2.
Pavol Labuda: Úvod do antickej filozofie I., Zrod a vývoj ranej gréckej filozofie. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2015, s.217.
Koncom roka 2015 vydavateľstvo Verbum predstavilo akademickému prostrediu prvé slovenské skriptá ku kompletným dejinám antickej filozofie – resp. ich prvú časť, ktorá nesie názov Úvod do antickej filozofie I., s veľavravným podtitulom Zrod a vývoj ranej gréckej filozofie. Do tohto okamihu mal študent antickej filozofie k dispozícii iba skriptá z partikulárnych oblastí (napríklad A. Kalaš – U.Wollner a ich Filologicko-filozofická príprava na lektúru 1. knihy Lucretiovej básne De rerum natura, M. Porubjak: Kapitoly z aplikovanej etiky II, Najstaršie podoby európskej etiky v antickom období či V. Suvák a jeho skriptá Kynizmus grécky a moderný I) alebo práce zahraničných autorov, a to najmä od Patočku, Machovca, Kratochvíla a v neposlednom rade Dejiny filozofie od Kirka a Ravena.
Labudove skriptá vyvažujú všetky „nedostatky“ spomenutých dejín antickej filozofie. Na jednej strane nie sú iba výstupom z partikulárnej oblasti dejín filozofie, ale sa snažia o komplexné uchopenie celej epochy. Na strane druhej oproti filozofom ako Ján Patočka či Raven, Schofield a Kirk disponujú takým filozofickým jazykom, ktorý je dobre prístupný aj študentovi bakalárskeho stupňa vysokej školy.
Na úvodných stranách publikácie autor jasne špecifikuje, komu je adresovaná a aký je jej hlavný cieľ, takže hneď na začiatku sa zamedzí úvahám, ktoré by spis upodozrievali z prílišného zjednodušovania faktov alebo nesprávneho citovania antických zdrojov. Ako hovorí sám Labuda, „učebnica je určená študentom bakalárskeho stupňa študijných programov filozofia a náuka o spoločnosti“, a „ako predznamenáva názov (Úvod do antickej filozofie I.), učebnica neašpiruje na vyčerpávajúce predstavovanie všetkých mysliteľov a všetkých alternatívnych interpretácií ich filozofických koncepcií.“(s. 12) Vzápätí diferencuje tento hlavný cieľ na niekoľko menších zámerov a ako prvé uvádza snahu o poskytnutie komplexného pohľadu na kultúrny kontext, z ktorého a v ktorom sa zrodila a vyvíjala antická filozofia. Vo všeobecnosti autor hovorí o nemožnosti podať vyčerpávajúci obraz každého jednotlivého filozofa, ale zároveň si publikácia nárokuje poskytnúť komplexný pohľad na celý kultúrny kontext, z ktorého sa zrodila a vyvíjala filozofia týchto jednotlivých antických filozofov.
Nazdávame sa, že tento cieľ autor vyčerpávajúco nenaplnil, pretože kultúrny kontext sa líši aj u samotných predsókratikov (v inom prostredí tvoril Thalés v inom Eleati). Po druhé, práca sa síce vyhraňuje (s. 44) voči tradičnému deleniu antickej tradície na mythos a logos, ale implicitne v nej toto delenie zostáva prítomné. O tomto fakte svedčí aj malý priestor (poznámka pod čiarou č. 11), ktorý sa venuje gréckemu náboženstvu a otázke „embedded religion“, ako aj vynechanie postáv Homéra a Hésioda na stránkach učebnice. Veď čo tvorilo väčšmi „kultúrny kontext“ celej gréckej filozofie než Homér? Druhá kapitola (Kontext zrodu ranej gréckej filozofie), ktorá sa mala podujať na splnenie tohto naozaj odvážneho cieľa, pracuje s francúzskou filozofickou tradíciou minulého storočia a otvorene parafrázuje známe dielo Jeana-Pierra Vernanta Počiatky gréckeho myslenia, čím sa hlási k určitej interpretačnej tradícii v rámci historiografie antickej filozofie.
Časti publikácie, v ktorých autor prechádza postupne jednotlivými postavami dejín predsókratovskej filozofie, sú napísané veľmi dobre. Práca neobsahuje takmer žiadne faktografické chyby (ako výnimku potvrdzujúcu pravidlo by sme mohli spomenúť nešťastné spojenie „aristotelovská Akadémia“ na s. 78). Labuda sa viac-menej vyhýba biografickým údajom a životy jednotlivých filozofov predstavuje prostredníctvom ich myšlienok. Pri tomto predstavovaní vždy uvádza hlavné oblasti záujmu daného filozofa (kozmogónia, politicko–sociálne myslenie atď.). Takýto prístup vysvetľovania antickej filozofie disponuje veľkou dávkou pedagogickej techné, a zároveň predstavuje vynikajúcu učebnú pomôcku, ktorá obohatí a skvalitní azda každú hodinu antickej filozofie.
Po formálnej a štylistickej stránke je práca vynikajúco napísaná. Autor na začiatku učebnice upozorňuje, že grécke pojmy bude prepisovať do latinskej podoby vzhľadom na Pravidlá slovenského pravopisu. Zdá sa, že Labuda porušil toto „svoje pravidlo“ v celej publikácii iba dvakrát (na s. 13 píše namiesto Eusébios Euzébios, na s. 51 neprepisuje spojenie Φοινιήια γράμματα do latinčiny).
Učebnica vo všeobecnosti disponuje niekoľkými revolučnými myšlienkami. Ide o oficiálne prvé skriptum k celým dejinám antickej filozofie na Slovensku. Publikácia sa všemožne bráni zjednodušujúcim definíciám a systematickému zaraďovaniu filozofických koncepcií pod redukujúce označenia zakončené na „izmus“. Azda najrevolučnejším krokom je však jej rozdelenie do troch častí – publikácií. Tento počet v sebe nesie implicitnú, avšak o nič menej revolučnú požiadavku, ktorá by mala viesť k rozšíreniu výučby antickej filozofie na vysokých školách.
Mgr. Zuzana Zelinová
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK
Šafárikovo nám. 6
818 01 Bratislava 1
zelinova13@gmail.com