Jozef Brunclík: Katolícka moderna v stredoeurópskych súvislostiach. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 1.
Ján Gallik: Slovenská katolícka moderna v stredoeurópskom kontexte. Nitra: Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, 2015. 164 s. ISBN 978-80-558-0759-1.
Knižnú produkciu Jána Gallika nateraz uzatvára publikácia pragmatického charakteru Slovenská katolícka moderna v stredoeurópskom priestore (2015), autor však v krátkom čase za sebou vydal i ďalšie podnetné knihy – biograficko-interpretačnú prácu Ján Haranta v literárnokritickom kontexte (2011), monografiu Spiritualita v slovenskej literatúre pre deti a mládež (2014), edične pripravil zborníky Pavol Strauss a katolícka moderna (2014) a Piráti krásy (2015).
V centre pozornosti autora je pri najnovšej publikácii predovšetkým problematika slovenskej katolíckej moderny v kontextoch jej novších výskumov na Slovensku, ale i v snahe o komparatívnu súvzťažnosť v medziliterárnom kontexte. Ján Gallik sa v nej podujal aktualizovať kontextový invariant skúmanej problematiky, primárne pre potreby širšieho akademického vzdelávania (pragmatický rozmer publikácie vidieť i v jej závere – v zozname zosumarizovaných otázok k predmetu jednotlivých kapitol). Ako sám v publikácii pripomína, snažil sa „inovatívne a sumarizačne spracovať bohatý pramenný materiál o slovenskej katolíckej moderne (…), doplniť či korigovať niektoré nepresné informácie, ktoré sa dokonca objavili o danej literárnej skupine aj v Dejinách slovenskej literatúry II. (2009), zostavené Imrichom Sedlákom (…)“ (s. 8). Skúma genézu jej vzniku i formovania v literárnohistorických súvislostiach, sumarizačne približuje postupné etablovanie samotného pojmu (slovenská katolícka moderna) a jej kritické reflektovanie v kontextoch slovenskej literárnej vedy (J. Melicher, P. Zemanová, J. Pašteka, M. Bátorová, P. Liba…). Cieli aj na reflexiu podobných „dobových básnických iniciatív“ v susedných národných teritóriách (hlavne v Čechách a čiastočne i v Maďarsku) a poukazuje na ich niektoré vzájomné koreláty. Zaujímavé bude v budúcnosti priblížiť obdobný fenomén napr. v Poľsku i v krajinách bývalého východného bloku na Balkánskom polostrove. Za zvlášť prínosné považujem zvýraznenie nezanedbateľnej reflexie slovenskej katolíckej moderny v kontextoch širšieho európskeho rozmeru, dokonca i priezory názorov zahraničných literárnych vedcov (R. Kiss Szemán, M. Kučera, M. Pokorný, M. C. Putna).
Cennou časťou publikácie Jána Gallika sú interpretačné sondy do tvorby autorov slovenskej katolíckej moderny. Ako prvého autor portrétovo približuje najväčšiu osobnosť tohto zoskupenia – Rudolfa Dilonga. Nezameriava sa však na analytické aspekty interpretácie konkrétnych Dilongových diel, jeho tvorbu ozrejmuje viac ako literárny historik v kontextoch literárnych i mimoliterárnych súvislostí; postoje literárnej kritiky kladie vzájomne do súhlasných i nesúhlasných stanovísk tak, aby to korešpondovalo s diskurzívnym pohľadom na skúmanú problematiku. Náhľad k Dilongovej exilovej tvorbe má výberový charakter.
Osobitnú pozornosť venuje v podobnej metodológii i ďalším autorom, napríklad premene poetiky a svetonázoru Pavla Gašparoviča Hlbinu, ovplyvnenej ideologickými determináciami po roku 1948. Rigoróznejší pohľad je nasmerovaný k vzostupu básnickej potencie a ekvilibristiky Jána Harantu, nanovo objavenej mimoriadne hĺbavej symfónii konvertitu Pavla Straussa, mariologickému kultu a exulantskej túžbe po domove Gorazda Zvonického, Mikuláša Šprinca i Karola Strmeňa, ale všíma si aj „zväčša nostalgický smútok“ (s. 62) a kontemplatívnosť P. Ušáka Olivu, Silanovo „zakotvenie v absolútne“ (s. 66), Veiglov celoživotný postoj hľadania Svetla. Pri Motulkovom portréte najviac pozornosti autor venuje potvrdzovaniu prítomnosti duchovno-kresťanských motívov v jeho básnickej a dramatickej tvorbe, orientovanej najmä na detského príjemcu. Tézu Jozefa Melichera o zaužívaní pojmu próza slovenskej katolíckej moderny Ján Gallik nepotvrdzuje argumentačným pojmovým špecifikovaním, ale zaradením portrétov Jána Chryzostoma Korca (ktorého podľa vzoru P. Libu autor monografie priraďuje k „veľkým (stredo)európskym kresťanským mysliteľom“, s. 101) a epika Pavla Hrtusa Jurinu do tejto publikácie (zvýrazňujúc lyrizačné, ale i dokumentárno-beletristické tendencie jeho rurálnych próz). Týmto gestom potvrdzuje nutnosť v budúcnosti vyriešiť uvedený literárno-teoretický problém.
V nasledujúcej kapitole Ján Gallik načrtáva problematiku českej katolíckej literatúry v 20. storočí. Približuje kultúrnospoločenské súvislosti, ktoré viedli k literárnemu presadeniu sa Jaroslava Durycha, Václava Renča a Jana Čepa – informačne nasýtene reflektuje ich tvorivé aktivity i biografické osobitosti, poukazuje na tlačové orgány, ktoré poskytovali uvedeným autorom publikačný priestor – s cieľom zvýraznenia ich nielen konfesionálnej, ale hlavne spirituálne ladenej tvorby.
Piata kapitola analyzovanej monografie má komparatívny ráz. J. Gallik v nej poukazuje na inšpirovanosť Silanovej memoárovej prózy Dom opustenosti prózami Jakuba Demla Hrad smrti a Tanec smrti, tiež i na paralely tvorby Jana Zahradníčka a Jána Harantu. V prvom prípade autor komparáciu uzatvára konštatovaním, že „vo vybranej prozaickej tvorbe Jakuba Demla, ako aj v románe Janka Silana, tak možno skutočne nájsť výraz duševnej samoty a utrpenia ľudského ducha“ (s. 129), v druhom sumarizuje, že Zahradníčkovu „poéziu s poéziou teológa Jána Harantu beztak úzko spája znovuobnovovaný úžas nad tým, že existuje Boh, tajomstvo Najsvätejšej Trojice, eucharistia, spoločná vina – dedičný hriech, sila a nezastupiteľné orodovanie Panny Márie u svojho Syna za celé ľudstvo“ (s. 141).
Posledná kapitola reflektuje tvorbu slovenskej katolíckej moderny v českom preklade. Tu sa zameriava hlavne na tvorivé aktivity húževnatého obdivovateľa slovenskej literatúry, Martina Kučeru, zosobnené do podoby dvoch antológií slovenskej poézie Blýskání nad Tatrou (2002) a Mor ho! (2004). Zvýrazňuje pragmatiku a estetiku Kučerových výberov, zaujíma uznanlivý postoj k poetológii i výrazu jeho básnických prekladov. Súčasťou tvorivej iniciatívy Martina Kučeru bol v spomínanom období i jeho osobitý preklad Motulkovej alegoricko-apokalyptickej poetickej skladby Čas Herodes (2003). V poslednom období sa podľa vzoru Jána Gallika zameral autor i na novoobjavenú lyriku a epiku Jozefa Tótha.
Monografická práca Jána Gallika je dobrým príkladom toho, ako reflektovať slovenskú katolícku modernu v kontextoch geoliterárneho priestoru strednej Európy. Môže byť zároveň výborným stimulačným a iniciačným prvkom k opakovanej lektúre textov autorov katolíckej moderny na Slovensku, k celostným či čiastkovým výberom ich tvorby, reedíciám, prípadne podnetom k čiastočnému literárnohistorickému prehodnocovaniu naoktrojovanej estetiky, vymodelovanej dobovým ideologickým úzom, ktorého váha neraz i dnes zásadne ovplyvňuje tvorcov moderných dejín slovenskej literatúry.
PhDr. Jozef Brunclík, PhD.
Katedra slovenskej literatúry FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
jbrunclik@ukf.sk