Pavel Vilikovský: Vlastný životopis zla. Bratislava:Kalligram 2009.

Posledný román Pavla Vilikovského vzbudil veľkú odozvu medzi čitateľmi aj kritikmi a stal sa jednou z literárnych udalostí minulého roka. Ponúka nám niekoľko príbehov, ktoré majú navonok jasný rámec, sú zdanlivo uzavreté, majú svoj začiatok a koniec. Je tu príbeh emigranta, defraudantky, Josefa Goebbelsa či emigrantovho syna v hlavných úlohách a popri nich príbehy ich príbuzných, priateľov či nepriateľov. So zlom vo vlastnom životopise to však nie je také jednoduché a jednoznačné. Pavel Vilikovský nás núti nanovo premyslieť premiešanie dobrého a zlého a nanovo sa pozrieť na ich relativizáciu či predčasné hodnotenie. Nachádzanie zla sa spája s melancholickým pozadím samoty – tvoria ho dve časti knihy, Krátka extrémna osamelosť Jozefa K. a Dlhá extrémna osamelosť Márie M. – a s deprimujúcim prostredím komunistickej neslobody, nacistického Nemecka a porevolučným hľadaním. Napriek tomu, že autor príbehy rozplieta a ukazuje, že udalosti sa odohrali (alebo sa mohli odohrať) aj inak, než nám ich predkladá strohý záznam z minulosti, ani zďaleka nepovie všetko, čím sa v hľadaní ocitá aj sám čitateľ. Tento román je udalosťou sezóny nielen vďaka obsahovej stránke, ale aj vďaka štýlu, ktorý si rovnako intenzívne podmaňuje čitateľa. A do tretice, celkový kontext, ktorý Vilikovského kniha sprítomňuje, články a rozhovory, ktoré po jej vydaní mohli vzniknúť, priniesli ďalšie zaujímavé texty a témy.

Človek dobrovoľne i vynútene podstupuje skúšky a voľby, ktoré naňho bytostne útočia a zároveň vytvárajú či posilňujú to, kým je. Príkladom toho je hneď prvá postava a podobne, hoci s inými peripetiami, ju nasledujú možno aj všetci protagonisti – v inom prostredí, s odlišnou intenzitou znášaného nátlaku, s inou rýchlosťou plynutia príbehu. Jozef Karsten toto meno získava od eštebákov a s ním aj novú rolu, ktorá mu proti vlastnej vôli postupne preniká pod kožu. Vynútene stráca svoju identitu, aby ju opäť nachádzal v drobných i zlomových momentoch. S jeho príbehom sa spája otázka emigrácie, teda opustenia domova, keď sa človek ocitne v neznámom svete, s ktorým sa azda ešte neidentifikoval – a starý domov už takisto jednou nohou opustil. Ani emigrácia nie je jednoznačný pohyb „tam“, ani domov nie je len nejakým miestom, v ktorom sme „tu“. Tieto územia potrebujeme opakovane hľadať a získavať – a občas aj strácať. Takto sa nám v príbehoch postupne ukazujú a problematizujú ďalšie zaujímavé témy. Aj napriek tomu, že Pavel Vilikovský hľadá v osudoch svojich postáv zlo aj Zlo, akúsi druhú stranu jeho románu, tušenú, implicitnú i reálnu, ktorá cezeň presvitá, tvoria kúsky vlastného životopisu dobra.

Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava
jaroslavavydrova[zavináč]gmail.com