KRAJČOVIČOVÁ, M.: Globalizácia po česky. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 1.
Oleg Suša: Globalizace v sociálních souvislostech současnosti: Diagnóza a analýza. Praha: Filosofia 2010, 352 s.
Oleg Suša je vedeckým pracovníkom zaoberajúcim sa sociológiou životného prostredia, sociológiou globalizácie, teóriou sociálnej zmeny, kritickými teóriami spoločnosti, historickou sociológiou a filozofickou antropológiou. Pôsobí v Centre globálnych štúdií pri Filozofickom ústave Akadémie vied Českej republiky a prednáša o globalizácií a sociálnej teórii.Jeho najnovšia monografia Globalizace v sociálních souvisostech současnosti (2010) je sociálnou analýzou od konca 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť.
Pojem globalizácia zahŕňa viacero aspektov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú všetkých foriem spoločnosti – ekologického systému, kultúrneho spoločenstva, inštitúcií, sociálnych hodnôt spoločnosti, záujmov, názorov a konaní jej aktérov. Oleg Suša sa venuje otázke globalizácie ako komplexu dynamických procesov, ktoré utvárajú súčasný svet. Globalizáciu vníma ako fenomén súčasnosti, ktorý je pomerne štruktúrovaný. množstvom dimenzií a úrovní. Komplex globalizácie ako celku tvoria konania jednotlivých aktérov spoločnosti, ich vzájomná interakcia a inštitucionalizácia vzťahov. V dôsledku toho dochádza nielen k regionálnym stretom, ale aj k čoraz väčším nerovnostiam vo svete. Konania aktérov sú v mocenských asymetriách a v rôznych súvislostiach ekonomického, kultúrneho, politického života spoločnosti.
Suša za zameriava na sociálno-kultúrne problémy, ktoré vedú k morálnej kríze, a na aktuálne politické výzvy. Upozorňuje na mýtus o globálnom zjednotení sveta a nazýva ho dokonca nebezpečným, vedúcim k normatívno-programovej utópii. Celá monografia je postavená na dvoch premisách, ktoré si stanovuje hneď v úvode (s. 10 – 11): 1. Konanie neštátnych aktérov a ich stratégie a záujmy nie sú nepolitické a ich ciele môžeme charakterizovať ako politické, rovnako ako ciele štátov a medzinárodných inštitúcií, ktorých konania v sociálnom priestore majú morálny dopad. 2. V globalizácii politiky ako všeobecného predpokladu pre riešenie naliehavých politických výziev ide nielen o formovanie politických foriem, inštitucionálnych a technických prostriedkov a nástrojov, ale aj o určitý obsah a kvalitu politickej agendy nastolenej sociálnymi a politickými aktérmi.
Na základe takto prijatých premís autor v monografii narába s hlavnými termínmi: politická globalizácia, globálna politika, globálne politické spoločenstvo, globálne zdieľaná zodpovednosť, globálna občianska spoločnosť, globalizácia moci, globálna spravodlivosť a (ne)bezpečnosť, globalizácia zhora, globalizácia zdola, globálna sieť, globálna debata.
Kniha sa člení do piatich hlavných kapitol. Úvodná kapitola „Globalizace a diagnóza doby“ je analýzou štruktúry globalizácie. Suša tento fenomén pripisuje 90. rokom minulého storočia. Upozorňuje, že je načase prestať ju vnímať iba ako informačný, mediálny a komunikačný vývoj súčasnosti. To, čo je dynamickým faktorom dnešnej globalizácie, je komplex interakcií medzi sociálnymi praktikami konania konkrétnych sociálnych aktérov utvárajúcich globalizáciu. Dynamiku súčasnej globalizácie chápe predovšetkým ako komplex interakcií medzi konaním jedincov, ktorí globalizáciu reflektujú. Nejde len o vonkajšie pôsobenie metaštruktúr.
V druhej kapitole „Vytvářené globalizace: komplexivita a historická dynamika“ autor definuje globalizáciu ako zložitý sociálny jav, ktorý presahuje disciplíny sociálnych vied a je interdisciplinárnym javom. Suša nadväzuje na J. W. Meyera, ktorý globalizáciu vníma ako pôsobenie inštrumentálnych kultúrnych štruktúr kolektívnych aj individuálnych aktérov, a tak vytvára globálne politické kultúry, ktoré sú mechanizmami s minimálnou kontrolou, vďaka ktorým vznikajú nové formy nespravodlivých nerovností (s. 77). Globálna modernizácia vedie ku konfliktom a napätiu medzi spoločnosťami a vyúsťuje do problémov súčasnej doby, ako sú hladomor, chudoba, nedostatočný rozvoj, epidémie, lokálne a celoplanetárne ekologické devastácie, vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov, globálne environmentálne zmeny, nerovná distribúcia ziskov, exklúzia, bezprávie, čierna ekonomika nezdaneného globálneho podnikania, rastúce zbrojenie, militarizácia, politická destabilizácia, konfliktné násilia, obchod s ľuďmi, zbraňami a drogami, narastanie nadnárodných sietí terorizmu (s. 100). Suša vychádza z myšlienky „svetoobčianstva“ Immanuela Kanta, ktorú prirovnáva k problematike dnešnej občianskej spoločnosti, nie v lokálnom či národnom zmysle, ale v rozšírenom význame globálneho spoločenstva občanov.
Tretia kapitola s názvom „Globalizační kontexty, hybné síly, sociální aktéři“ je analýzou sociálnych, ekonomických, inštitucionálnych, organizačných, sociálno-vzťahových a politických aspektov obdobia 70. – 90. rokov až k historickému vyvrcholeniu moci vo svetových vojnách 20. storočia. Autor analyticky mapuje konanie aktérov s dôrazom na dynamiku štrukturálnych premien, vychádza z pojmu kontextuálnej dynamiky globalizácie a zameriava sa na sociálne aspekty a problémy sociálnych nerovností vyplývajúcich zo súčasných globálnych rozporov. Kapitalistické firmy povojnových čias prešli zásadnými transformáciami, ktoré viedli k demokratickému deficitu prejavujúcemu sa rastúcou neprehľadnosťou rozhodovacích procesov v kontexte globálnych sieťových vzťahov. To viedlo k obmedzeniu politickej verejnosti a k rozdeleniu v rámci národných štátov a v neposlednom rade k prehlbovaniu moci elity.
Najobsažnejšou časťou monografie je štvrtá kapitola „Sociální změny, rizika a nerovnosti v podmínkách současné globalizace“. Jej cieľom je predstaviť sociálne aspekty, zmeny, riziká a momenty inštitucionálnej krízy. Suša empiricky analyzuje rad problémov týkajúcich sa kvality sociálneho života, nezamestnanosti, individualizácie, sociálnej exklúzie, destability sociálnych vzťahov a sociálnej dezintegrácie. Sociálne nerovnosti ukazuje Suša vo svetle rozličných dimenzií s dôrazom na otázku legitimácie nerovností ako globálneho politického problému, napríklad komparáciou priemerného DPH (s. 201). V predposlednej kapitole autor poukazuje na vzájomnú väzbu medzi morálno-politickou sférou, politickými výzvami a sociálnymi dimenziami (s. 226 – 245). Spoločnosť čelí politickým výzvam krízy legitimity nerovností a deficitu globálnej spravodlivosti. Rozpor, ktorý vzniká medzi jednotlivými sociálnymi aktérmi disponujúcimi rozličnými hodnotami a limitovanými prostriedkami k dosiahnutiu cieľov, je spätý s ich postavením v štruktúre sociálnych vzťahov. Globálna zodpovednosť je politickou zodpovednosťou a týka sa všetkých aktérov na lokálnej aj globálnej úrovni.
Hľadanie spôsobu ako čeliť narastajúcej globalizácii je predmetom záverečnej kapitoly „Globalizace moci a moc globalizace: politické výzvy“, ktorá je rozborom reálnych interakcií aktérov v ich komplexnosti a v kontexte premenlivých konfigurácií ich podmienok. Autor sa vracia k otázke existencie občianskej spoločnosti v podmienkach dnešnej globalizácie a ponecháva ju otvorenú. Tvrdí, že je načase prestať pasívne a nekriticky prijímať definície, diagnózy a interpretácie globálneho poriadku. Reštrukturácia je možná, ale nie bez demokratického politického procesu a demokratického zápasu pri riešení ekologických, sociálnych či kultúrnych kríz súčasnosti.
Autor sa po celý čas stavia k fenoménu globalizácie kriticky. Nie vždy je jednoduché porozumieť jeho kritickému skúmaniu a reálnemu zobrazeniu dôsledkov, aké má globalizácia na sociálny stav dnešnej spoločnosti. To však neznamená, že je kniha určená iba pre úzku skupinu vedeckých pracovníkov. Jedným z negatívnych javov globalizácie je aj prehĺbenie sociálnych nerovností. Suša poukázal na nepresnú a často mylnú interpretáciu fenoménu globalizácie. Nemôžeme zatvárať oči pred stavom sveta, ktorý nás núti odpovedať na otázku, kto je zodpovedný. Táto zodpovednosť musí mať na zreteli fakt, ktorým je morálny, sociálny a environmentálny úpadok každého štátu. Myslím si, že autor veľmi jasne upozorňuje na aktuálny problém štátov, ktoré v moci rastúcej globalizácie nemajú vedúce práva, a predsa nesú zodpovednosť. To, na čom štátu záleží, je ekonomická, vojenská, politická, kultúrna moc. Táto závislosť od veľkých skupín však hubí to, čo budovali iní, a najmä, hubí kultúrnu identitu. Možnú reštrikciu vidí v zmene sociálnych štruktúr, ktoré sú tvorené konaním a myslením ľudí, ktorí majú rôzne sociálno-politické snahy a ciele.
„Ak nechceme, aby sa snehová guľa globálnej krízy naďalej kotúľala, je na čase kriticky a aktívne pristúpiť k prijatým definíciám a interpretáciám globálneho poriadku a zastaviť oslavu jediných možných svetov“ (s. 323). Nechajme sa teda prekvapiť, či sme dostatočne silní úprimne prijať kritický náhľad na stav dnešnej doby.
Mgr. Miroslava Krajčovičová
Katedra filozofie FF UCM v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
mirkabacekova[zavináč]gmail.com