Lukáš Jeník: Editorial. In: Ostium, vol. 21, 2025, no. 2.

This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.

Keď som hľadal inšpiráciu k úvodníku, „listoval“ som aj v starších číslach časopisu, pre ktorý ho píšem. S radosťou som zistil, že popri novinkách dnešných autorov sa čitateľskej priazni stále teší aj Ivo Andrić. Niekde medzi Podvolením, na Ceste a s neurčitým tušením Nesmrteľnosti pri Vedomí konca. Prečítanie fenomenálneho historického románu Most na Drine viedlo kolegu k napísaniu úvodníka – a zároveň k zamysleniu nad metódami filozofie.

Popri všetkých tých „cisárovo cisárovi“ aj dnes filozofia čelí výzve, ako objavovať a tvoriť filozofické myšlienky inak než šprintovaním za riadkom v nejakej excelovej tabuľke. A práve tu sa otvára priestor pre neakademické metódy filozofovania.

Táto myšlienka však neplatí len pre filozofiu. Nazdávam sa, že platí aj pre teológiu. O (nielen) katolíckej teológii sa až pričasto opakuje cynický vtip, že po vydaní Katechizmu, resp. katechizmov, už vlastne neexistuje. Snahu o originálne a kritické premýšľanie o znameniach čias často nahrádza bezpečné recyklovanie riešení, ktoré vznikli v inom čase, inom kontexte a na iných ideových základoch. Samo osebe to nie je nič zlé. Naopak – hľadanie odpovedí na večné otázky má takmer vždy zmysel začať prehrabávaním sa v bohatstve minulosti.

Problém nastáva vtedy, keď sa pri tomto hľadaní odpovedí stratíme v otázkach, ktoré patrili inej dobe, inej spoločnosti a inému svetu, ktorý je už len minulosťou.

Nedávno som sa zúčastnil predstavenia Krležovej hry Legenda: Novozákonná fantázia o troch obrazoch, ktorú uviedli študenti Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Veľmi odvážny text aj excelentné predstavenie. Miroslav Krleža ju napísal už v roku 1914 a prepracoval v roku 1933. V hre cítiť autorov osobný zápas s kresťanstvom, politikou, kultúrou – a napokon aj s postavou Nazaretského –, ako ich chápal pred prvou svetovou vojnou a v predvečer tej druhej.

Zaiste, v hre zaznievajú motívy, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť provokatívne (a aj také sú): kritika kresťanstva, náboženských presvedčení, fundamentalizmu či výsmech zo zneužívania náboženského naratívu. Krležovo problematizovanie viery Nazaretského a mesiášskeho poslania je možno menej známe ako neskoršie Posledné pokušenie Krista od Kazantzakisa, no obe diela narúšajú miestami až gýčovú podobu viery a odhaľujú jeden kľúčový motív: dobovú kontamináciu náboženských predstáv. Tézu, s ktorou sa stretne každý študent teológie, len čo sa ponorí do štúdia.

Zaiste, román alebo divadlo nie sú čítaním stredovekej sumy, druhoscholastická dišputa či recitovanie oficiálneho dokumentu Magistéria. Lenže práve takéto formy premýšľania (aj) o teologických témach sa ukazujú zas a znova ako veľmi účinné metódy kreatívneho a kritického priblíženia akademických problémov.

Robiť filozofiu či teológiu v inej choreografii, než je dnešné akademické „cvičme v rytme“, nie je len príjemné osvieženie. Ukazuje sa, že vystúpenie z komfortu akademickej normy nemá len katarzný účinok, ale prináša inšpirácie a inú dynamiku pri uchopení staronových tém. Ostium je už roky takýmto miestom stretávania sa na pomedzí rôznych prístupov – a práve v tom, ako verím, spočíva jeho schopnosť byť aktuálnym médiom, nie iba azylom.

doc. Lukáš Jeník, PhD.
Katedra filozofie
Teologická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Kostolná 1
814 99 Bratislava
e-mail: lukas.jenik@truni.sk
ORCID: 0000-0002-8524-2513