Peter Šajda: Úvodník [Editorial]. In: Ostium, vol. 21, 2025, no. 1. (editorial)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Na jar si zvyknem vyhliadnuť román, ktorý budem čítať počas letných prázdnin. Tento rok som to ešte nestihol, veď jar tu máme len niekoľko dní. Minulý rok som si však vyhliadol román Iva Andrića Most na Drine. Román ma tak zaujal, že som nakoniec vycestoval do Bosny a Hercegoviny, odkiaľ autor pochádza a kde sa odohráva aj dej románu.
Hlavným protagonistom románu nie je nikto z pestrej plejády presvedčivo opísaných ľudských postáv. Je ním most na rieke Drine v mestečku Višegrad, ktorý dal v 16. storočí postaviť Mehmed Paša Sokolović. Tento významný politik Osmanskej ríše sa narodil na území Bosny a Hercegoviny v kresťanskej rodine, no ako chlapec bol Turkami odvlečený do služieb sultána v rámci tzv. dane v krvi. O mnoho rokov neskôr, už ako osmanský veľkovezír, dal vo svojom rodnom kraji postaviť impozantný most, ktorý slúži svojmu účelu do dnešných dní. V roku 2007 bol most zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Most Mehmeda Pašu Sokolovića je zvláštnym protagonistom románu. Niekedy je v popredí, inokedy v úzadí. Dejú sa na ňom radostné i žalostné veci, ľudí spája i rozdeľuje, je istotou v neistých časoch, no viažu sa k nemu aj temné tajomstvá. Striedajú sa tí, ktorí sa považujú za jeho pánov, rôzne národy si na ňom navzájom nechávajú odkazy. Je miestom stretnutia mladých i starých, vizionárov i bláznov, triezvych i opitých. Vždy sa oň zo strategického hľadiska zaujímajú obchodníci a vojaci, je však súčasťou aj komplexných a neprehľadných pohybov kresťanstva a islamu napieč storočiami. Prítomnosť mosta je červenou niťou, ktorá sa vinie dejinami mestečka Višegrad, jeho okolia i riadkami románu. Vinie sa aj osudmi románových postáv, ktoré v malom odzrkadľujú veľké dejiny. Ich osobné prežívanie úzko súvisí s behom sveta, ktorý ich nesmierne presahuje.
Práve tu nachádzam silnú stránku románu z filozofického hľadiska – Andrić plasticky zachytáva spoločenské premeny vo Višegrade, v Bosne, na Balkáne i v Európe v priebehu niekoľkých storočí. Opisuje ich s pohľadom upretým na to, čo sa deje na moste Mehmeda Pašu Sokolovića a v jeho okolí. Scény z višegradského mikro-sveta ilustrujú širšie sociálne dynamiky makro-sveta. Jednotlivci síce konajú na základe svojich pohnútok a volieb, no zákonite sa do ich uvažovania a konania premieta to, čo sa deje okolo nich, vrátane toho, čo sa deje na moste cez rieku Drinu. Román najprv opisuje logiku a pravidlá „starého sveta“, z ktorého vzišli postavy románu. Tento svet následne upadá a stráca moc pod tlakom „nového sveta“. Román ukazuje ako „nový svet“ nahrádza „starý svet“, nie však úplne, lebo ten druhý mu ustupuje len pokiaľ musí. Drina nerušene tečie pod višegradským mostom, kým „nový svet“ po období vzopätia slabne a rozpadáva sa. „Starý svet“ sa vracia do hry s obnovenou silou a v zmenenej podobe, ktorú stvárnil beh spletitých udalostí. Postupom času sa objavujú ďalšie „nové svety“, ktoré vstupujú do dejinnej arény a súperia s tým, čo považujú za staré a neaktuálne.
Pri čítani Andrićovho románu som si nanovo uvedomil, aké je dôležité, aby sa filozofia rozvíjala prostredníctvom rôznych literárnych žánrov. Niekedy sme až príliš zvyknutí na „predpísané“ žánre (vedecká monografia či štúdia v indexovanom časopise) a zabúdame, že filozofické myšlienky sa môžu originálnym spôsobom vyjadriť aj v románe, divadelnej hre, básni, dialógu či aforizme. Ostium prináša rôzne formy filozofovania a podporuje dialóg filozofie s inými oblasťami ľudského poznania a tvorivosti. Prajem všetkým čitateľom nového Ostia, aby v ňom našli bohatú filozofickú či inú inšpiráciu.
Peter Šajda
Katedra filozofie
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
e-mail: peter.sajda@truni.sk
ORCID: 0000-0003-1567-0704