Jozef Majerník: O snahe. [On Attempting]. In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 4. (editorial)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
O snahe
Platónove dialógy nie sú pojednania; Sokrates v nich nedáva didaktické lekcie Platónovej filozofie či metafyziky. To, čo v nich hovorí, je bytostne závislé od situácie, v ktorej hovorí: teda od toho, s kým hovorí a prečo s ním hovorí.
Dialóg Menón začína tým, že titulná postava sa z ničoho nič Sokrata spýta, či sa cnosť dá učiť. Menón bol súčasníkom notoricky známy ako lotor a podvodník, človek doslova „schopný všetkého“ v honbe za ziskom – taký Marian Kočner svojej doby. A tento človek príde za Sokratom a chce s ním viesť diskusiu o cnosti.
Z Menónovej strany ide, samozrejme, len o zábavku, ale Sokrates tento rozhovor zoberie vážne. Jacob Klein si vo svojom komentári k Menónovi všíma, ako často Sokrates vyzýva Menóna k snahe adekvátne odpovedať na Sokratove otázky a že Sokrates spomína aj svoju vlastnú snahu; ich spoločnou snahou tu má byť pochopenie cnosti. Slovo, ktoré tu Sokrates používa, je peiro; medzi jeho významy patrí „skús to“, „pokús sa“, „snaž sa“, „usiluj sa“, „urob pokus“ (aj v zmysle vedeckého experimentu) či „pokúšaj“.
Menónovi toto, samozrejme, nie je po srsti; chcel sa baviť, nie namáhať. Pokúša sa z rozhovoru rôznymi spôsobmi vykrútiť, ale jeho gorgiovská rétorika na Sokratovu dialektiku nestačí. Jeho tvrdenie, že učenie sa vôbec nie je možné – lebo ak vieme, čo hľadáme, už to vieme (a teda sa nič nové neučíme), a ak nevieme, čo vlastne hľadáme, nemôžeme to ani nájsť či rozpoznať (80d) – však Sokrata prinúti k vyrozprávaniu mýtu. Mýtus o anamnéze, teda o tom, že učenie sa je vlastne len rozpomínanie sa duše na znalosti, ktoré mala už pred svojím „pádom“ do svojho súčasného ľudského tela, je použitý explicitne ako odpoveď na Menónovu tézu o nemožnosti učenia sa.
Prečo toľký dôraz na snahu učiť sa a pochopiť? Po prvé, bez nej by naša duša spočívala v pohodlnej lenivosti nepreskúmaných téz, ktoré „už vieme“ – podobne ako tá Menónova. A naopak, táto snaha sama nás mení, a tým prakticky demonštruje, že učenie je možné. Po druhé, podľa Kleina je jedna špecifická snaha a úsilie – totiž snaha o výstup od mnohých názorov k jednému poznaniu, a tak o pochopenie toho, čo je – definíciou filozofickej cnosti a praxou filozofického života vôbec. Sokratovo nenápadné peiro sa tak ukazuje ako slovo, ktoré je sumou jeho života zasväteného úsiliu preskúmať a pochopiť celok bytia a tú bytosť, ktorá je tohto pochopenia schopná.
Sokrates teda Menóna – a nás spolu s ním – vyzýva, aby sme sa snažili žiť dobre, teda snaživo. A niekoľko výsledkov takejto snahy našich priateľov si môžete prečítať aj v tomto vydaní Ostia.
Foto na obálke: Mano di Cicerone; Rím; zdroj – https://www.rerumromanarum.com/2022/10/mano-di-cicerone.html
Jozef Majerník, M. A., PhD.
Filozofický ústav SAV, v.v.i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
e-mail: jozef.majernik@savba.sk
ORCID 0000-0002-4345-7874