Démuthová, S.: Český Oliver Sacks (dielo F. Koukolíka) I. In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.
Démuthová, S.: Czech Oliver Sacks (works of F. Koukolík) I
Frantisek Koukolík belongs to the remarkable personage of the Czech medicine. His wide scientific scope enables to get advantage of his works to a wide range of professionals – not only for physicians, but also neurologists, psychiatrics, psychologists, etc. He is interested in any kind of scientific knowledge and he actively fights against stupidity and nonsenses. The typical and original feature of his effort (which is close to the famous American neurologist Oliver Sacks) is broadening the knowledge to a wide public. He is the author of many popularizing books on various scientific topics (astronomy, medicine, social terms, psychiatry, physics…) through which mediates interesting information for non-professionals. In the similar way he is active in television, radio, and newspapers. Except this, he works hard in a professional field of neuropathology – he is the head of Department of Pathology and National Reference Laboratory TSE-CJN of Thomayer university hospital in Prague, university teacher on Medical faculty of Charles University and also the author of several scientific publications and textbooks.
Hádanka na úvod
Čo má spoločné pitva mimozemšťana, svätý Augustín, planétka 10213 1997 RK7 a Alzheimer? Je možné, že odpovedí je viac, no v tomto prípade sa všetky uvedené odkazy vzťahujú aj k osobe jedného z najznámejších popularizátorov vedy (najmä v spojitosti s medicínou) v Českej republike – k MUDr. Františkovi Koukolíkovi, DrSc. Je vedcom, ktorý sa snaží poukazovať na fatálne omyly v interpretácii poznatkov či diania v spoločnosti (preto prednáška Pitva mimozemšťana s filmem, ktorá sa konala v klube Sisyfos 15. 11. 2006 a bola spojená s komentárom – či skôr kritikou – k dnes už kultovému „filmu“ pitvy údajného mimozemšťana po tzv. Roswellskej nehode v roku 1947).[1] Je autorom skvelých esejí, ktorými sa prvýkrát publikačne predstavil v knižke Housata a svatý Augustin, ďalej je známy nielen v medicínskych kruhoch, ale uznávajú ho kolegovia aj z iných vedných oblastí (preto dostala na jeho počesť planétka 10213 1997 RK7 meno Koukolík).[2] No a v neposlednom rade je skutočným profesionálom vo svojom odbore, ktorý svoju kandidatúru obhájil s doktorskou prácou o téme Alzheimerovej choroby a naďalej sa intenzívne venuje neurodegeneratívnym chorobám mozgu (v súčasnosti je vedúcim českého Národného referenčného laboratória TSE-CJN).
Paralely alebo: Prečo český Oliver Sacks?
Pokiaľ sa čitateľ vráti o niekoľko čísel časopisu Ostium späť,[3] narazí na profil neurológa Olivera Sacksa. Starší usmievavý pán s prešedivelou nakrátko strihanou bradou a okuliarmi sa nepodobá na svojho českého kolegu iba výzorom. Paralelu medzi týmito dvomi osobnosťami neurológie je možné nájsť i v spôsobe, akým obaja pristupujú k poznaniu a najmä svojej úlohe vedca v spoločnosti. Nielen v Čechách, ale aj na Slovensku určite existuje mnoho vynikajúcich vedcov, no len niekoľko z nich disponuje schopnosťou sprostredkovať svoje poznatky širšej verejnosti a ešte menej je tých, ktorí toto pociťujú ako svoju povinnosť a k celoživotnému úsiliu vedca pripájajú i celoživotnú úlohu šíriteľa vedy. Olivera Sacksa a Františka Koukolíka teda spája ešte minimálne jedna skutočnosť – svoje poznatky spoločnosti odovzdávajú prostredníctvom zrozumiteľného jazyka v početných vedecko-popularizačných publikáciách.
Doba pred Augustínom
Počiatky popularizácie vedy možno u Františka Koukolíka jasne objaviť už niekoľko rokov pred vydaním jeho prvej zbierky esejí. Už v roku 1992 bol práve za popularizáciu vedy ocenený Československou akadémiou vied. Táto inštitúcia sa po rozpade Československa transformovala na Akademii věd České republiky, ktorá i naďalej oceňuje Koukolíkov prínos pre vedeckú i laickú obec. V roku 2005 mu udelila Čestnou medaili V. Náprstka za zásluhy v popularizaci vědy, ako aj Oborovou medaili J. Dobrovského za zásluhy ve společenských vědách. Ešte pred rokom 1994 ho širšia verejnosť mala možnosť spoznať prostredníctvom televízneho vysielania – bol autorom scenárov pre seriál Mých sedm divů (1989),[4] v niekdajšej Československej televízii mal v roku 1992 svoj seriál Mozek a jeho duše, v Českej televízii vystupoval o rok neskôr vo Vysílá Britannica a v televízii Nova (1994) v relácii Osobnost osobně. Aj sám autor v poznámke k publikácii Housata a svatý Augustin uvádza, že eseje obsiahnuté v knihe „vznikaly v letech 1989 – 1993. Vycházely v časopisech Vesmír, T-magazin, v Lidových novinách a v rozhlasovém vysílání Meteor.“[5]
Plodný rok
V rovnakom roku ako Housata a svatý Augustín vznikli ďalšie dve publikácie: Odlišné dítě v spoluautorstve s MUDr. Janou Drtilovou a monografia Fyziologický základ chování člověka ve vazbách na trvale udržitelný vývoj a uchování vztahů člověk – příroda: (současnost a alternativy vývoje). V subtílnej knižke (136 strán) Odlišné dítě už svojim charakteristickým esejistickým rukopisom Koukolík spolu s kolegyňou predstavujú základné informácie týkajúce sa ontogenetického vývinu dieťaťa, ktoré však slúžia len ako nevyhnutný odrazový mostík pre „čerešničky“, ktorých je viac než torty. Väčšina autorov sa dostáva k čitateľsky zaujímavým témam abnormalít, porúch, deviácií… až po precíznom zadefinovaní a zobrazení normy, pričom ich opis proporčne zodpovedá ich výskytu v populácií. Koukolíkovo špecifikum a čaro je v tom, že k čitateľsky najpríťažlivejším témam pristupuje hneď. A tak sa i v tejto publikácii už takmer od začiatku dozvedáme o násilnom či amorálnom správaní, alkoholizme a drogovej závislosti, poruchách pozornosti či myslenia, schizofrénii i samovraždách detí.
Housata a svatý Augustín predstavujú prvotinu v neoficiálnej edícii[6] esejí. Opäť v nich rozoberá zaujímavé témy, tentoraz však (oproti monotematickejšiemu Odlišnému dítěti) z viacerých oblastí (od pociťovania cez násilie, pamäť, hlúposť… až po sny či sugesciu). V knihe Housata a svatý Augustin sa čitateľ stretáva so zaujímavou črtou Koukolíkovho rozprávania (ktorá sa bude sporadicky objavovať i v ďalších publikáciách) – dialógom s imaginárnym partnerom, ktorým môže byť aj kvantová čierna sliepka. Produkcia v tomto roku i jej charakter naznačili, že Koukolík je plný nápadov a energie a že tri vydania v jednom roku nie sú vrcholom vypätia jeho síl, ale skôr štandardným tempom.
Hviezda Makro(pulos) rozmerov
Napriek tomu, že rok 1994 bol na publikácie plodný, už v nasledujúcom roku vyšla jedna z najznámejších Koukolíkových kníh, ktorou sa natrvalo zapísal do povedomia laickej verejnosti. Autor pre ňu vybral známy názov (z televíznych seriálov) Mozek a jeho duše. Sám uvádza, že podnetom k jej napísaniu bola snaha zistiť, prečo u jeho pacientky nastali vážne zmeny v správaní a pamäti.[7] Venuje sa v nej výlučne mozgu, čo však neznamená, že by sa čitateľ zvyknutý na rozmanitosť Koukolíkových príspevkov nudil. Naopak, napriek solídnemu vedeckému základu a množstvu odborných poznatkov píše stále pútavo a zrozumiteľne. To, že si táto kniha našla skutočne široký a početný okruh čitateľov, dokazujú aj jej doposiaľ dve reedície – 2. vydanie vo vydavateľstve Galén v roku 1997 a tretie v roku 2005. Pôvodné vydanie vyšlo v edícii Makropulos, v ktorej následne publikoval množstvo ďalších diel: Vzpoura deprivantů: O špatných lidech, skupinové hlouposti a uchvácené moci, Kniha o Evě a Adamovi či O nemocech a lidech (1998), Machiaveliánská inteligence: Eseje ze třetí kultury v roce 2000. Spolupráca s vydavateľstvom a produkcia kníh spôsobila, že sa stal známym a vyhľadávaným autorom nielen v Čechách, ale aj na Slovensku.
Edícia „vesmírnych“ esejí
Skôr, než sa budeme venovať spomenutým publikáciám, pristavíme sa pri skupine „vesmírnych“ esejí. Našli si svoje miesto vo vydavateľstve Vyšehrad. Lenochod a vesmír vďaka ilustráciám Adolfa Borna hneď od prvej chvíle evokuje kúzelné slúchadlo Macha a Šebestovej, ktoré plní priania a prenáša jeho majiteľa do zvláštnych svetov. Nie je vôbec násilím prirovnávať zaujímavé a nevšedné svety sprostredkované cez slúchadlo s tými, ktoré nám ukazuje Koukolík svojím pohľadom. V zbierke esejí vkĺzol do sveta vedy a vedeckých objavov a prezentuje tie, ktoré pre ľudstvo považuje za kľúčové. Námet hľadá v renomovaných časopisoch (Nature, Science, New Scientist, Scientific American) a predstavuje záhady vesmíru, sveta i života ako takého laikom. Odhaľuje závoj a za ním záhady nielen ďalekého vesmíru, ale i blízkeho života na Zemi, človeka. Čitateľ sa tak zoznámi s počtárom hmyzu Terry Erwinom, objaviteľom abecedy DNA Alecom Jeffreysom, kuchárom vesmíru Allanom Guthom, čarodejníkom Igora Alexandra, rozpínavým vesmírom Edwina Hubbla atď. Pozoruhodných objavov a zistení je mnoho, veda (ako sám píše) napreduje míľovými krokmi, a tak autor v túžbe podeliť sa o ďalšie vytvoril Mravenec a vesmír a Šimpanz a vesmír, ktoré v tomto úmysle pokračujú. Opäť si dáva záležať na zrozumiteľnosti, veď: „Nebude-li vědcům rozumět co největší počet lidí, kteří jsou porozumění schopni, zejména takzvaní tvůrci veřejného mínění, dostanou se věda i její nositelé do nebezpečí. Prohloubí se možnosť ohrožení základního nástroje, jímž se dá odlišit poznání od pověr, jejichž cílem je mocenská malipulace s lidmi. Smyslem této práce je pokus o nalezení souvislosti, přehledu a smyslu toho, co věda dělá a proč to dělá…“[8] Poslednú zbierku esejí o hviezdach, atómoch, živote a vedcoch s názvom Šimpanz a vesmír napísal s astronómom Pavlom Koubským[9]. Dominantne sa tak venujú výskumu vesmíru a najmä informáciám, ktoré sú pre našu Zem dôležité.
Koukolíkova polička
Po sérii vydarených kníh sa čitateľ začína tešiť na nové. Paralelne s vesmírnou edíciou vyšli do roku 1998 (keď bol vydaný Šimpanz a vesmír) ďalšie publikácie, ktoré nemohli chýbať v zbierke žiadneho „koukolíkofila“. Obdivuhodná produkcia a záruka kvalitného, obohacujúceho čítania spôsobili, že namiesto tematického zaraďovania publikácií do domácej knižnice si Koukolík „vyslúžil“ vlastnú policu. Pribudli na nej Vybrané přednášky o vztahu mozku a chování a ich mladšia sestra O vztahu lidského mozku a chování: strukturální a funkční podklady některých neuropsychiatrických chorob, už spomenutá Vzpoura deprivantů: o špatných lidech, skupinové hlouposti a uchvácené moci v spoluautorstve s Janou Drtilovou[10] či Kniha o Evě a Adamovi a O nemocech a lidech.
Kniha O vztahu lidského mozku a chování je už určená skôr pre odbornejšiu verejnosť – autor sa v nej zaoberá špecializovanejšími problémami spätými s poruchami a abnormalitami mozgovej činnosti, či už v dôsledku poškodení, chybného vývinu, alebo prirodzených involučných zmien. Venuje sa v nej agnóziám, afáziám, apraxiám, poruchám vedomia, afektivity či schizofrénii. Z minulosti osvedčený spôsob na seba nadväzujúcich edícií popularizačných publikácií („vesmírne“ eseje) bol využitý i pri ďalších knihách. Jednotný vydavateľ a layout i cieľová skupina nie sú jediným styčným bodom Vzpoury deprivantů, Knihy o Evě a Adamovi a O nemocech a lidech. Všetky tri tentoraz obsažnejšie sprístupňujú širšej verejnosti úvahy autora o fylogenéze (vývoji) a ontogenéze (vývine) človeka (Kniha o Evě a Adamovi),[11] o chorobách trápiacich ľudstvo a ich liečbe (O nemocech a lidech), ako i o problémových jedincoch v spoločnosti (Vzpoura deprivantů).
Lekár, učiteľ a vedec alebo: V ríši zvierat a ľudí
Okrem publikačnej činnosti nemožno zabúdať ani na aktivity, ktoré sú hlavnou náplňou práce Františka Koukolíka. Ako lekár sa intenzívne venuje chorobám postihujúcim najmä mozog, a to najmä vo Fakultnej Thomayerovej nemocnici v Prahe na Oddelení patológie a národného referenčného laboratória transmisívnych spongiformných encefalopatií a Creutzfeldt-Jakobovej choroby ČR. Pri transmisívnych spongiformných encefalopatiách ide o skupinu ochorení prenosných zo zvierat na človeka postihujúcich nervovú sústavu, medzi ktoré patrí napríklad známa „choroba šialených kráv“ (bovinná spongiformná encefalopatia – BSE), klusavka (scrapie) či chronické chradnutie (kachexia) jeleňovitých (chronic wasting disease – CWD).[12] Spolu s Creutzfeldt-Jakobovou chorobou patria medzi tzv. prionové ochorenia,[13] ktorých dôsledkom sú vážne poškodenia mozgu spôsobujúce poruchy pamäti, intelektu a iných kognitívnych funkcií, ale i poruchy videnia, vnímania… Asi v polovici prípadov sa choroba prejavuje aj zmenami osobnosti, nápadným správaním a bizarnými reakciami. Okrem úlohy lekára a vedca je František Koukolík aktívny aj ako vysokoškolský pedagóg – vyučuje v Prahe na 3. lekárskaj fakulte Karlovej univerzity. Je členom Českej lekárskej akadémie, Českej spoločnosti patológov ako i spoluzakladateľom jej neuropatologickej sekcie a pracovnej skupiny pre diagnostiku a štúdium neurodegeneratívnych ochorení.[14]
Hádanka aj na koniec
Dielo Františka Koukolíka bolo úmyselne rozdelené na dve časti. To, čím vo svojej odbornej a popularizačnej tvorbe prispel v novom miléniu, predstaví druhá časť jeho profilu v nasledujúcom čísle časopisu Ostium. V duchu úvodu preto odkazujeme na toto pokračovanie opäť hádankou, pri ktorej čitateľ môže uvažovať nad tým, prečo sa spolu s Koukolíkom v budúcom príspevku musíme konfrontovať napríklad aj s Danielou Steelovou a Ludwigom Wittgensteinom.
L i t e r a t ú r a
Démuthová, S.: Oliverova cesta k hudbe (dielo O. Sacksa). In: Ostium, roč. 5, 2009, č. 1.
DRTILOVÁ, J., KOUKOLÍK, F.: Odlišné dítě. Praha: Vyšehrad 1994.
HVĚZDÁRNA a planetárium České Budějovice s pobočkou na Kleti. URL: http://www.hvezdarnacb.cz/jmena/index.php3?wheretolook=name&searchorder=name&what=K [cit. 27.12.2009].
KOUKOLÍK, F.: Fyziologický základ chování člověka ve vazbách na trvale udržitelný vývoj a uchování vztahů člověk – příroda: (současnost a alternativy vývoje). Praha: Český ekologický ústav 1994.
KOUKOLÍK, F.: Housata a svatý Augustin. Praha: Vyšehrad 1994.
KOUKOLÍK, F.: Lenochod a vesmír. O hvězdách, atomech, životě a vědcích. Praha: Vyšehrad 1995.
KOUKOLÍK, F.: Mozek a jeho duše. Praha: Makropulos 1995.
KOUKOLÍK, F.: Vybrané přednášky o vztahu mozku a chování. Praha: Karolinum 1995.
KOUKOLÍK, F., DRTILOVÁ, J.: Vzpoura deprivantů: O špatných lidech, skupinové hlouposti a uchvácené moci. Praha: Makropulos 1996.
KOUKOLÍK, F.: Mravenec a vesmír. Praha: Vyšehrad 1997.
KOUKOLÍK, F.: Kniha o Evě a Adamovi. Praha: Makropulos 1997.
KOUKOLÍK, F.: O vztahu lidského mozku a chování: strukturální a funkční podklady některých neuropsychiatrických chorob. Praha: Karolinum 1997.
KOUKOLÍK, F.: O nemocech a lidech. Praha: Makropulos 1998.
KOUKOLÍK, F.: Šimpanz a vesmír. O hvězdách, atomech, životě a vědcích. Praha: Vyšehrad 1998.
KOUKOLÍK, F.: Machiaveliánská inteligence: Eseje ze třetí kultury v roce 2000. Praha: Makropulos 1999.
LIDOVKY – Zpravodajský server Lidových novin. URL: http://www.lidovky.cz/hledej.asp?search=koukol%EDk [cit. 25.12.2009].
MAYER, V.: Prionové choroby človeka (so zreteľom na Creutzfeldt-Jakobovu chorobu). URL: http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2822&magazine_id=1 [cit. 04.08.2009].
SYSIFOS – Český klub skeptiků: Přednášky Sysifa v AV ČR v letech 1995 – 2001. URL: http://www.sysifos.cz/index.php?id=vypis&sec=1148130429, [cit. 27.12.2009].
SYSIFOS – Český klub skeptiků – Český klub skeptiků a jeho cíl. URL: http://www.sysifos.cz/index.php?id=vypis&sec=1148731486 [cit. 27.12.2009].
SYSIFOS – Český klub skeptiků – Statut pro udělování výroční ceny Sisyfa Bludný balvan ‚NN‘ (Erratic Boulder ‚NN‘). URL: http://www.sysifos.cz/files/statut_blb.htm [cit. 27.12.2009].
štátna veterinárna a potravinová správa – Nákazy a choroby zvierat – URL: http://www.svssr.sk/sk/choroby/choroby.asp[cit. 27.07.2009].
VESMÍR – prírodovedecký časopis, roč. 73, 1994, č. 1 – roč. 78, 1999, č. 5, URL: http://www.vesmir.cz/clanky/vyhledavani/clear/1 [cit. 27.12.2009].
Výroční zpráva 3. lékařské fakulty UK za rok 2006, URL: http://old.lf3.cuni.cz/dokumenty/zprava2006/VZ2006.pdf [cit. 14.07.2009].
WIKIPEDIA – František Koukolík, URL: http://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Koukol%C3%ADk## [cit. 26.12.2009].
YOU TUBE – Alien autopsy from Roswell crash in July 1947. URL: http://www.youtube.com/watch?v=k1H9tpqazN4&feature=player_embedded [cit. 29.12.2009].
P o z n á m k y
[1] Sysifos – Český klub skeptiků: Přednášky Sisyfa v AV ČR v letech 1995 – 2001, URL: http://www.sysifos.cz/index.php?id=vypis&sec=1148130429 [cit. 27.12.2009]. František Koukolík sa netají svojimi sympatiami ku klubu Sisyfos, ktorého snahou je šíriť a obhajovať poznatky súčasnej vedy, podporovať a vychovávať k racionálnemu a kritickému mysleniu. Hlavným cieľom klubu je však vedecká analýza sporných a tzv. nadprirodzených javov, pričom sa snaží brániť šíreniu pseudovedeckých, paranormálnych názorov a neoverených či klamných postupov a prístrojov v spoločnosti. URL: http://www.sysifos.cz/index.php?id=vypis&sec=1148731486 [cit. 27.12.2009]
Klub Sisyfos je verejnosti známy každoročným udeľovaním cien za prínos jednotlivcov i rôznych spolkov k mäteniu českej verejnosti a rozvoju „blátivého způsobu myšlení“ – tzv. „Bludného balvanu“ (Sysifos – Český klub skeptiků, URL: http://www.sysifos.cz/files/statut_blb.htm [cit. 27.12.2009]). Pozri aj http://www.youtube.com/watch?v=k1H9tpqazN4&feature=player_embedded.
[2] Planétku objavili 10. septembra 1997 M. Tichý a Z. Moravec (Hvězdárna a planetárium České Budějovice s pobočkou na Kleti, URL: http://www.hvezdarnacb.cz/jmena/index.php3?wheretolook=name&searchorder=name&what=K [cit. 27.12.2009]).
[3] Pozri Démuthová, S.: Oliverova cesta k hudbe (dielo O. Sacksa). Ostium, roč. 5, 2009, č. 1, URL: https://ostium.sk.
[4] KOUKOLÍK, F.: Mozek a jeho duše. Praha: Makropulos 1995, s. 219.
[5] KOUKOLÍK, F.: Housata a svatý Augustin. Praha: Vyšehrad 1994, s. 7.
[6] Práve vydanie nasledujúcich titulov Lenochod a vesmír (1995), Mravenec a vesmír (1997) a Šimpanz a vesmír (1998) evokujú predstavu zámeru vnímať tieto publikácie ako patriace k sebe. Všetky (spolu s Housata a sv. Augustin) vyšli vo vydavateľstve Vyšehrad.
[7] „Přiměla mne náhoda. Do nemocnice přivezli paní, kterou jsem znal podle vidění. Sedávala na zahradě, strala se o vnoučka. Bez podnětu a varování na dítě zaútočila, jen shodou okolností nedošlo k neštěstí. V množství rozmanitých poruch, které ji postihly, byla nejnápadnější úplná ztráta paměti. Nepamatovala si, kdo je, nepoznávala nejbližší členy rodiny. Vyšetření zjistilo zhoubný mozkový nádor, žena zemřela. Ověřit druh a rozsah nádoru nebylo těžké.
,Proč přišla o paměť?‘ zeptali se neurologové.
,Nevím,‘ odpověděl jsem popravdě, ,zkusím se po tom někde podívat.‘
Od té doby jsem na cestě. Tahle knížka zkouší sdélit, s čím jsem se na ní setkal.“ (KOUKOLÍK, F.: Mozek a jeho duše. Praha: Makropulos 1995, s. 11).
[8] KOUKOLÍK, F.: Mravenec a vesmír. hvězdách, atomech, životě a vědcích. Praha: Vyšehrad 1997, s. 5.
[9] Autor publikácie Poznávame vesmír (Blug 2003) či spoluautor Planety naší sluneční soustavy (Albatros 1988).
[10] Jana Drtilová je česká psychiatrička, ktorá aktívne pomáha a angažuje sa vo svojej profesii. Okrem kníh s Františkom Koukolíkom a mnohých odborných štúdií píše aj do denníka Britské listy (http://www.blisty.cz/).
[11] Poradie „prvých ľudí“ v názve knihy nie je omylom – odráža málo známy fakt, že do 36. dňa intrauterínneho vývinu sa všetci vyvíjame ako ženy a až potom v prípade prítomnosti pohlavného chromozómu Y a fungujúcich hormonálnych zmien sa vývin embrya môže modifikovať na muža (KOUKOLÍK, F.: Kniha o Evě a Adamovi. Praha: Makropulos 1997).
[12] štátna veterinárna a potravinová správa – Nákazy a choroby zvierat – URL: http://www.svssr.sk/sk/choroby/choroby.asp [cit. 27.07.2009].
[13] Pre viac informácií pozri MAYER, V.: Prionové choroby človeka (so zreteľom na Creutzfeldt-Jakobovu chorobu). URL: http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2822&magazine_id=1 [cit. 04.08.2009].
[14] Výroční zpráva 3. lékařské fakulty UK za rok 2006, URL: http://old.lf3.cuni.cz/dokumenty/zprava2006/VZ2006.pdf[cit. 14.07.2009].
Mgr. Slávka Démuthová, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Námestie Jozefa Herdu 2
917 01 Trnava
demuthovci[zavináč]yahoo.com