Ako je to so zdravím našich detí?

Tavel, P.: Ako je to so zdravím našich detí? In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.

Andrea Madarasová Gecková, Zuzana Veselská, Jana Kollárová (eds.): Sociálne determinanty zdravia školákov. HBSC – Slovensko – 2009/2010. Košice: Equilibria, s. r. o. 2011, 160 s.

Publikácia Sociálne determinanty zdravia školákov je národnou správou o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13- a 15-ročných školákov na základe prieskumu uskutočneného v roku 2009/10 v rámci medzinárodného projektu Health Behaviour in School Aged Children (HBSC).

V úvode publikácie je predstavená HBSC štúdia ako jedna z prvých medzinárodných prierezových štúdií, ktorá sa začala ako iniciatíva troch krajín v roku 1983 (Veľká Británia, Fínsko a Nórsko) a v súčasnosti na nej spolupracuje viac než štyridsať ďalších krajín. Predložená národná správa predstavuje výsledky získané z ôsmej vlny zberu údajov. Cieľom štúdie bolo monitorovať zdravie a so zdravím súvisiace správanie školákov v ich sociálnom kontexte a prehĺbiť porozumenie mechanizmov ovplyvňujúcich rozdiely a zmeny v zdraví a rizikovom správaní školákov. Projekt je koordinovaný v spolupráci s Regionálnou kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu Child and Adolescent Health Research Unit (CAHRU) na Univerzite v Edindburghu (Veľká Británia) a Univerzitou v Bergene (Nórsko). Slovensko participovalo doteraz na štyroch zberoch údajov: 1993/94, 1997/98, 2005/06, 2009/2010. Nasledujúci zber údajov je plánovaný v roku 2013/2014. V každej krajine sa robí zber dát na vzorke približne 1500 respondentov v každej vekovej kategórii.

Publikácia na viac než 150 stranách, ktorej úplný autorský kolektív tvorí takmer dvadsať vedcov, podáva v jednotlivých kapitolách závery výskumu, ktoré sa týkajú zdravia školákov, ich nutričného správania, fyzickej aktivity, fajčenia tabaku, konzumácie alkoholu, užívania nelegálnych drog, sexuálneho správania, ich rodinného prostredia, rovesníkov a školy. Osobitná časť je venovaná zisteniam o škole, ktoré boli získané dotazníkom určeným a vyplneným predstaviteľmi vedenia. Dotazník bol zameraný na zisťovanie informácií o problémoch súvisiacich s prostredím školy, atmosfére v nej, podpore zdravia

na školách, úrovni stravovania a možností pohybovej aktivity v školách a ich okolí. Jedna časť je venovaná aj zisťovaniu regionálnych rozdielov, analýze socioekonomických faktorov. Posledná časť sa zaoberá obzvlášť závažnou problematikou rómskych školákov, najmä ich zdraviu a správaniu, ktoré so zdravím súvisí. Zhrnutie jednotlivých zistení štúdie uvádzam v prílohe k recenzii.

Po obsahovej stránke nemožno publikácii vytknúť takmer nič. Po formálnej stránke sa práci dajú vytknúť drobné nedostatky, čo však neuberá na hodnote práce. Vyzdvihnúť treba aj zoznam použitej literatúry, ktorý obsahuje takmer 220 prevažne zahraničných zdrojov.

Treba už len dodať, že štúdia je svojím významom mimoriadna a nemá v našom regióne a oblasti skúmania obdobu. Štatistické spracovanie a forma podania výsledkov štúdie, ktorú tvorí text publikácie, je na excelentnej úrovni (prehľad, zrozumiteľnosť a grafická úprava).

doc. Ing. Mgr. Mgr. Peter Tavel, PhD.
Katedra psychológie a Katedra křesťanskej výchovy na Univerzite Palackého v Olomouci
Pražská vysoká škola psychosociálních studií v Prahe
petertavel@seznam.cz

P r í l o h a
Zhrnutie uvedených zistení v štúdií

Zdravie školákov

Školáci hodnotili svoje zdravie aj svoju životnú spokojnosť prevažne pozitívne.
Výskyt zdravotných ťažkostí bol u školákov, najmä však u dievčat, veľmi častý.
Dievčatá hodnotili svoje celkové zdravie a svoju životnú spokojnosť horšie než chlapci.
Každý tretí školák utrpel v uplynulom roku aspoň jeden úraz vyžadujúci lekárske ošetrenie. Rizikovým priestorom z hľadiska úrazu bolo domáce prostredie a športoviská.
Chlapci častejšie než dievčatá trpeli nadhmotnosťou a obezitou (13 až 15 %).

Nutričné správanie

Výskyt každodenného raňajkovania či každodennej konzumácie ovocia a zeleniny bol nižší vo vyšších vekových kategóriách, pričom k najvýraznejšiemu poklesu dochádza pravdepodobne po 11. roku života.
Aspoň dvaja z piatich školákov konzumovali sladkosti každý deň.
Viac než tretina školákov konzumovalo sladené nápoje každý deň, pričom počet konzumentov bol vyšší najmä v skupine 15-ročných.
Viac než polovica chlapcov a tretina dievčat si neumýva zuby viac ako raz denne.
Každé piate 15-ročné dievča sa snažilo o redukciu hmotnosti, čo je 2x viac než v skupine 15-ročných chlapcov.

Fyzická aktivita

Tretina chlapcov a pätina dievčat je fyzicky aktívna každý deň, pričom k najčastejším dôležitým alebo veľmi dôležitým dôvodom k fyzickej aktivite patrili v skupine školákov: 1. zlepšiť svoje zdravie, 2. zabaviť sa, 3. vidieť sa s kamarátmi a 4. dostať sa do dobrej formy.
Mladší školáci v porovnaní so staršími štatisticky významne častejšie uvádzali ako dôležitý alebo veľmi dôležitý dôvod pre fyzickú aktivitu: 1. byť dobrý v športe, 2. tešiť sa z pohybu, 3. potešiť rodičov; v skupine dievčat aj 4. byť „cool“ a v skupine chlapcov 5. udržať si postavu.
Starší školáci v porovnaní s mladšími štatisticky významne častejšie uvádzali ako dôležitý alebo veľmi dôležitý dôvod pre fyzickú aktivitu: 1. zabaviť sa, 2. vyhrať, 3. vidieť sa s kamarátmi, 4. vyzerať dobre; v skupine dievčat aj 5. dostať sa do dobrej formy a 6. lebo je to vzrušujúce.
Viac než tri štvrtiny respondentov uviedli sledovanie televízie dve a viac hodín denne počas pracovných dní. Najčastejšie trávili pasívne svoj voľný čas 13-ročné dievčatá. Nenašli sa štatisticky významné rodové rozdiely vo výskyte pasívneho trávenia času.

Fajčenie tabaku

Výskyt skúseností s užívaním tabaku stúpal s vekom a väčšina 15-ročných respondentov už niekedy fajčila. Spomedzi nich asi polovica fajčila prvýkrát vo veku 13 rokov a menej.
Asi tretina 15-ročných respondentov fajčila aspoň raz za posledný mesiac a pätina najmenej raz týždenne, pričom v oboch prípadoch prevažovali chlapci nad dievčatami.
Výskyt fajčenia respondentov stúpal s vekom. Aspoň raz za týždeň fajčilo vo veku 11 rokov 3 % chlapcov a 1 % dievčat a vo veku 15 rokov až 22 % chlapcov a 16 % dievčat.

Konzumácia alkoholu

U 15-ročných respondentov asi polovica chlapcov a štyri z desiatich dievčat prvýkrát pili alkohol vo veku 13 rokov a menej (spomedzi tých, čo už pili niekedy alkohol).
Pravidelné pitie alkoholu aspoň raz za týždeň dominovalo u chlapcov a výskyt stúpal s vekom (7 % chlapcov a 4 % dievčat vo veku 11 rokov, 29 % chlapcov a 16 % dievčat o veku 15 rokov). Najčastejším druhom alkoholického nápoja bolo pivo.
Až 40 % chlapcov a 31 % dievčat vo veku 15 rokov uviedlo skúsenosť s opitosťou aspoň dvakrát za život. Z tých, čo sa už niekedy opili, k tomu prvýkrát došlo vo veku 13 rokov a menej asi u jednej štvrtiny a to v takmer v rovnakej miere u chlapcov a dievčat.
Takmer tri štvrtiny respondentov, ktorí si chceli kúpiť alkohol, uviedli, že im ho neodmietli predať vzhľadom na vek.

Užívanie nelegálnych drog

21 % chlapcov a 12 % dievčat vo veku 15 rokov už niekedy užili kanabis (marihuanu).
9 % chlapcov a 3 % dievčat vo veku 15 rokov užilo kanabis (marihuanu) aspoň raz za posledný mesiac.

Sexuálne správanie

Na Slovensku má skúsenosť s pohlavným stykom 13 % školákov vo veku 15 rokov (15 % chlapcov a 10 % dievčat).
74 % sexuálne aktívnych školákov vo veku 15 rokov použilo na zabránenie neželaného tehotenstva pri poslednom pohlavnom styku kondóm, ďalších 14 % respondentov uviedlo, že pri poslednom pohlavnom styku použili inú, bližšie nešpecifikovanú metódu. Takmer 23 % uviedlo použitie hormonálnej antikoncepcie a 31 % prerušovanú súlož. Núdzovú antikoncepciu po styku použilo takmer 12 % a antikoncepčnú hormonálnu náplasť 6 % sexuálne aktívnych školákov. Žiadnu antikoncepčnú metódu pri poslednom pohlavnom styku uviedlo 14 % školákov.
61 % sexuálne aktívnych školákov vo veku 15 rokov (63 % chlapcov a 58 % dievčat) použilo prezervatív ako ochranu pred pohlavne prenosnými chorobami pri poslednom pohlavnom styku.

Rodinné prostredie

Menej než jedna pätina školákov uviedla, že ich rodičia sú rozvedení.
Chlapci vo všetkých vekových skupinách mali tendenciu hodnotiť komunikáciu s rodičmi pozitívnejšie než dievčatá.
Školáci s pribúdajúcim vekom vnímali kvalitu komunikácie s rodičmi menej pozitívne.
Chlapci udávali vyššiu mieru kontroly toho, kde sa nachádzajú po skončení školy zo strany otca; dievčatá naopak zo strany matky.

Rovesníci

U 15-ročných dominovalo v rizikovom správaní ich rovesníkov pitie alkoholu.
Dievčatá pociťovali zo strany spolužiakov nižšiu sociálnu oporu ako chlapci.
Troch a viacerých blízkych kamarátov rovnakého pohlavia malo 88 % školákov, pričom pravdepodobnosť výskytu u dievčat s rastúcim vekom klesala.
Viac než polovica školákov trávila so svojimi rovesníkmi najmenej 4 dni v týždni čas hneď po škole.

Škola

Dievčatá častejšie než chlapci vyjadrovali spokojnosťou so školou i svoj školský výkon. S rastúcim vekom však klesal výskyt pocitu spokojnosti vo vzťahu k škole, ako aj kladné hodnotenie školského výkonu, a to u oboch pohlaví klesá. Zároveň stúpal výskyt neospravedlnených absencií, pričom tieto rozdiely sa medzi chlapcami a dievčatami s pribúdajúcim vekom vyrovnávali.
Pocit záťaže v zmysle požiadaviek kladených pri výučbovom procese udávali najčastejšie 13-roční školáci.
Tendenciu k násilnému správaniu (účasť na fyzickej bitke dva- a viackrát v priebehu posledných 12 mesiacov) mala viac než tretina chlapcov a asi 10 % dievčat vo všetkých vekových skupinách. Obeťami agresívneho správania sú častejšie 11- a 13-roční školáci. Závažné je zistenie, že aktérmi násilia (najmenej dva- až trikrát za mesiac) boli v rovnakej miere už aj 11- a 13-roční chlapci v porovnaní s 15-ročnými.

Dotazník o škole určený a vyplnený predstaviteľmi vedenia a zameraný na zisťovanie informácií o problémoch súvisiacich s prostredím školy, atmosfére v nej, podpore zdravia na školách, úrovni stravovania a možností pohybovej aktivity v školách a ich okolí

Takmer polovica škôl považovala hustú premávku za závažný problém.
Približne tretina škôl považovala vandalizmus, záškoláctvo, fyzické konflikty a šikanovanie medzi žiakmi, ako aj neskoré príchody žiakov za závažný problém.
Vedenie všetkých opýtaných škôl vnímalo celkovú atmosféru v škole pozitívne.
Len 14 % zo všetkých škôl, ktoré sa zúčastnili prieskumu, je bezbariérových.
Viac než polovica škôl uviedla, že z dôvodu zlepšenia bezpečnosti potrebuje ich škola rozsiahlu renováciu.
Ciele pre podporu zdravia malo zrozumiteľne napísaných 80 % opýtaných škôl, avšak len 14 % škôl malo pre tento školský rok k dispozícii aj fondy na realizáciu aktivít podpory zdravia.
Percento žiakov konzumujúcich obedy v školských jedálňach bolo pomerne nízke.
Sortiment predávaný v školských bufetoch a obchodoch tvorili predovšetkým bežné nealkoholické nápoje, ochutené mlieko, sladkosti, sendviče a bagety, pomerne zriedkavá bola ponuka výrobkov z celozrnného chleba, nepostačujúca bola ponuka predaja čerstvého ovocia a zeleniny. Pozitívne bolo možné hodnotiť pomerne obmedzený predaj hranolčekov a zemiakových lupienkov.
V priemere 80 % opýtaných škôl malo na výučbu telesnej výchovy na druhom stupni vyhradené štyri hodiny v týždni, 81 % škôl organizovalo rôzne športové súťaže, v prevažnej miere po vyučovaní.

Regionálne rozdiely

Najvyšší výskyt fajčenia bol zistený u adolescentov na východnom Slovensku, najmä u chlapcov.
Štatisticky významné regionálne rozdiely vo výskyte skúsenosti s užívaním kanabisu už takmer nejestvujú.
Najvyšší výskyt šikanovaných adolescentov bol zistený v bratislavskom kraji.
Medzi bratislavským krajom a zvyškom Slovenska boli zistené výrazné socioekonomické rozdiely v prospech v Bratislavy. V indikátoroch zdravia a so zdravím súvisiaceho správania sú tieto rozdiely spravidla nižšie až absentujúce.

Socioekonomické faktory

Takmer každý piaty školák pochádzal z rodiny, kde bol aspoň jeden rodič ekonomicky neaktívny. Podobne každý piaty školák pochádzal z domácnosti s nízkym ekonomickým štandardom.
Viac než polovica školákov vnímala problémy vo svojom bezprostrednom okolí (znaky deprivácie okolia), akými sú napríklad skupiny mladých ľudí, ktorí spôsobujú problémy, odpadky, rozbité sklo alebo smeti navôkol, schátrané domy alebo budovy.
Každý tretí školák považoval za veľmi obťažujúci cigaretový dym v ich blízkom okolí.
Školáci, ktorí pochádzali z rodín s nižším socio-ekonomickým statusom mali 1,5- až 2-krát vyššiu pravdepodobnosť výskytu zdravotných ťažkostí, horšej životnej spokojnosti, nedostatočnej dentálnej hygieny a fajčenia za posledných 30 dní.

Zdravie a so zdravím súvisiace správanie rómskych školákov

Rómski žiaci vo veku 15 rokov hodnotili svoje zdravie menej priaznivo v porovnaní s rovesníkmi z majoritnej populácie.
Rómski žiaci vo veku 13 rokov v porovnaní s rovesníkmi z majoritnej populácie častejšie utrpeli úraz v uplynulom roku, ktorý si vyžadoval lekárske ošetrenie.
Rómski žiaci vo veku 13 rokov fajčili častejšie v porovnaní s rovesníkmi z majoritnej populácie.
Rómski žiaci vo veku 13 a 15 rokov boli častejšie obeťami šikanovania v porovnaní s rovesníkmi z majoritnej populácie.
Rómski žiaci sa od svojich rovesníkov z majoritnej populácie nelíšili v miere životnej spokojnosti, výskyte každodennej fyzickej aktivity, konzumácie alkoholu aspoň raz za týždeň, užívaní marihuany a skúsenosti s pohlavným stykom.