Začiatkom júla tohto roku sa v malebnom prostredí Banskej Štiavnice konala jedna konferencia. Konferencia, ktorej počiatky siahajú až do disidentských čias a ktorá sa z pôvodnej „letnej univerzity“ symbolicky spojenej s menom Jána Husa pretransformovala na medzinárodné interdisciplinárne podujatie.

Čím je táto konferencia zaujímavá? Povedzme najskôr, že je to pre jej interdisciplinaritu: filozofi sa tu stretávajú s literárnymi vedcami, historikmi či umenovedcami… A potom je to jej jazyk: je ním totiž výlučne francúzština.

Tento rok sa rozpravy a diskusie niesli v duchu premien, no i toho, čo ostáva nemenné. Položili sme si otázku starého a nového človeka: otázku, ktorá je nesmierne stará, siaha do antiky (ak sa zhodneme na antickej filozofii ako počiatku filozofického pýtania sa), a zároveň veľmi aktuálna, bytostne sa nás všetkých týka. No nejde len o otázku „človeka“, ale jeho rôznych podôb, podôb „ľudského“ – to je to, čo robí humanitné vedy špecifickými a nenahraditeľnými.

Aktuálne číslo Ostia, hoci s touto konferenciou priamo nesúvisí, rôznymi smermi rozvíja otázku ľudského, v jeho starších i novších podobách. Myslím, že každý tu môže nájsť svoj kúsok potešenia duše, dokonca aj frankofónny čitateľ.