Václaviková, I.: Miera genderovej identifikácie ovplyvňuje dôsledky ohrozenia sociálnej identity pre pracovnú pamäť. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 4.
KAISER, Ch. R., HAGIWARA, N.: Gender Identification Moderates Social Identity Threat Effects on Working Memory. In: Psychology of Women Quarterly. [online]. 3. marca 2011, s. 1 – 9.
Ohrozenie sociálnej identity je pojem, ktorý označuje situáciu, keď je sociálna skupina, ktorej je jedinec členom, určitým spôsobom devalvovaná;[1] v spoločnosti sa manifestuje v rôznych podobách. Pre ženy môže znamenať napríklad všeobecne rozšírené negatívne očakávania o ich schopnostiach v určitých doménach (napríklad v technickej oblasti), gendrovo založené vylúčenie a odmietanie, znevýhodnenie v rôznych sociálnych situáciách.[2]
Aktuálny výskum sa zaoberá spôsobom, akým ženy reagujú na ohrozenie sociálnej identity a najmä tým, ako toto ohrozenie ovplyvňuje ich exekutívne funkcie – schopnosť kontroly nad vlastnou pozornosťou, kogníciami a správaním. Cheryl R. Kaiser a Nao Hagiwara vo svojom výskume uverejnenom v článku Gender Identification Moderates Social Identity Threat Effects on Working Memory formulujú hypotézu, podľa ktorej ohrozenie sociálnej identity (napríklad urážky voči ženám) oslabuje exekutívne funkcie, konkrétne kapacitu pracovnej pamäti; a to práve u tých žien, ktoré sa silne identifikujú so svojou genderovou skupinou.
Výskumy[3] poukazujú na fakt, že ženy zažívajúce rôzne typy ohrozenia sociálnej identity preukazujú zhoršenie v oblasti exekutívnych funkcií, teda v zdroji rozhodujúcom pre efektívny výkon všetkých typov riadených procesov. Napríklad u žien, ktoré sú vystavené ohrozovaniu sociálnej identity pripomínaním negatívnych stereotypov o ich sociálnej skupine, klesá kapacita pracovnej pamäti – funkcie, ktorá zahŕňa schopnosť venovať pozornosť informáciám, ktoré sú pre určitú úlohu relevantné a zároveň znížiť mieru pozornosti venovanej irelevantným informáciám.[4]
Hoci ohrozenie sociálnej identity zhoršuje úroveň exekutívnych funkcií u žien vo všeobecnosti, nedeje sa to u všetkých jednotným spôsobom. Autori sa preto zameriavajú na to, ako miera gendrovej identifikácie – teda dôležitosť jedincovho gendru pre jeho self-koncept – ovplyvňuje následky stresu z ohrozovania sociálnej identity na pracovnú pamäť.
Výskum bol realizovaný podľa vnútrosubjektového experimentálneho plánu; u 130 probandov (61 mužov a 69 žien priemerného veku 20,47 rokov) bola zisťovaná miera genderovej identifikácie. Následne probandi absolvovali sériu kognitívnych úloh zameraných na funkcie pracovnej pamäti, a to v podmienkach vystavenia ohrozeniu sociálnej identity i bez neho. Úloha spočívala v sledovaní sérií viet (vždy po jednej vete) na monitore a počítaní samohlások v každej z nich. Po odpovedi na počet samohlások vo vete sa na obrazovke zobrazilo jednoslabičné neutrálne slovo, ktoré si mali probandi zapamätať a po každej sérii viet boli na skupinu slov opýtaní. Celkovo probandi zhliadli 16 sérií, ktoré obsahovali 88 viet. Polovica série predkladaných viet indukovala ohrozenie sociálnej identity žien prezentovaním sexistických postojov (napríklad „Ženy by mali mužom variť a upratovať“, „Dúfam, že prezidentom sa nikdy nestane žena“, „Ženy nemajú gény na to, aby sa stali vedkyňami“). Kontrolná séria viet bola tematicky zameraná na ochorenia a obsahovala vety typu „Je rozšírená črevná chrípka“, „Doktor ošetril pacientove ranené oko“. Na záver bola u probandov zisťovaná miera zaoberania sa sexistickými myšlienkami, miera úzkosti a hnevu.
Výsledky experimentu podporujú platnosť formulovanej hypotézy: ohrozenie gendrovej identity je obzvlášť škodlivé pre pracovnú pamäť žien, ktoré sa silne identifikujú so svojou sociálnou skupinou. Silnejšie gendrovo identifikované ženy totiž vnímajú negatívne hodnotenia voči skupine ako osobné, čo vedie k silnejšej stresovej reakcii – v tomto prípade prejavovanej zníženou kapacitou pracovnej pamäti. Naopak, kapacita pracovnej pamäti u žien s nižšou mierou gendrovej identifikácie nebola ohrozením sociálnej identity zasiahnutá. Tieto zistenia preukazujú, že v prípade vystavenia negatívnym hodnoteniam žien nenasleduje u všetkých oslabenie výkonu pracovnej pamäti. Doplňujúca analýza demonštruje, že uvedený rozdiel nepramení v rozdielnom prístupe žien k experimentálnej úlohe na základe ich gendrovej identifikácie. Zároveň silnejšie gendrovo identifikované ženy neuvádzali vyššiu mieru zaoberania sa sexistickými myšlienkami, úzkosti a hnevu po experimentálnej úlohe. Použitie vnútrosubjektového experimentálneho plánu umožnilo skúmať rozdiel v prejave následkov ohrozenia sociálnej identity v experimentálnych a kontrolných podmienkach a preukazuje, ako sa u toho istého jednotlivca môže prejaviť zhoršenie kognitívnych funkcií v ohrozujúcich úlohách a zároveň nezmenený výkon v úlohách, ktoré neobsahujú negatívny aspekt.
Autori formulujú praktické dôsledky výskumných zistení. Napríklad, pokiaľ podmienky na pracovisku umožňujú prejavovanie sexistických myšlienok a správania, môže sa stať, že zamestnankyne (najmä tie silne identifikované) nebudú podávať optimálny výkon vo všetkých typoch pracovných úloh vyžadujúcich exekutívne funkcie. A keďže je komplikované hovoriť o výskyte sexizmu na pracovisku,[5] vedenie mnohých spoločností nie je informované o tom, či ich zamestnankyne zažívajú ohrozenie svojej identity a tým prichádzajú o možnosť maximalizovať svoj pracovný výkon.
Vo všeobecnosti platí, že uvedený výskum prináša väčší náhľad do fungovania pracovnej pamäti u členov sociálnych skupín, ktoré sú v spoločnosti určitým spôsobom znevýhodňované. Potenciálne dôsledky ohrozenia sociálnej identity totiž zahŕňajú veľa dôležitých oblastí, vrátane schopnosti robiť správne životné rozhodnutia a naplniť svoj potenciál.
Z d r o j e
[1] MAJOR, B., O’BRIEN, L. T.: The social psychology of stigma. In: Annual Review of Psychology. [online]. Roč. 56, 2005, s. 393 – 421 [cit. 2011-10-31]. URL: http://www.psych.ucsb.edu/~major/lab/major_obrien2005.pdf
[2] STEELE, C. M., SPENCER, S., ARONSON, J.: Contending with group image: The psychology of stereotype and social identity threat. In Advances in experimental social psychology. [online]. Roč. 34, 2002, s. 277 – 341 [cit. 2011-10-31]. URL: http://arts.uwaterloo.ca/~sspencer/spencerlab/articles/2002-Steele-Spencer-Aronson.pdf
[3] SCHMADER, T., JOHNS, M., FORBES, C.: An integrated process model of stereotype threat effects on performance. In Psychological Review. [online]. Roč. 115, 2008, č. 2, s. 336 – 356. [cit. 2011-10-31]. URL:
http://www.psych.udel.edu/pdfs/publications/Schmader_T_Johns_M__Forbes_C_2008_An_integrated_process_model_of_stereotype_threat_effects_on_performance_Psychological_Review_115_336-356.pdf
[4] ENGLE, R. W.: Working memory capacity as executive attention. In: Current Directions in Psychological Science. [online]. Roč. 11, 2002, s. 19 – 23 [cit. 2011-10-31]. URL: http://www2.psych.ubc.ca/~pgraf/Psy583Readings/Engle%202002.pdf
[5] KAISER, C.R., MILLER, C.T., 2001 In KAISER, CH.R., HAGIWARA, N.: Gender Identification Moderates Social Identity Threat Effects on Working Memory. In Psychology of Women Quarterly [online]. 2011, p. 1-9. [cit. 2011-10-31]. URL:http://depts.washington.edu/silab/Documents/Kaiser%20&%20Hagiwara%20(2011).pdf
Spracovala Ivana Václaviková