Rozumné a úspešné ženy nedojčia?

Print Friendly, PDF & Email

Démuthová, S.: Rozumné a úspešné ženy nedojčia? In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 3.


Smith, J. L, Hawkinson, K. & Paull, K.: Spoiled Milk: An Experimental Examination of Bias Against Mothers Who Breastfeed. In: Personality and Social Psychology Bulletin, roč. 37, 2011, č. 7, s. 867 – 878.

Významnou oblasťou výskumu sociálnej psychológie je oblasť predsudkov. Patria medzi veľmi dôležitú problematiku, ktorej skúmanie sa radí asi k najzložitejším.[1] Predsudky ako kriticky nepreskúmané úsudky, často silne emocionálne podfarbené a bez racionálneho základu[2] predstavujú pre spoločnosť veľký problém. Sú zdrojom konfliktov, pretože prisudzujú sociálnym objektom neobjektívne charakteristiky a sú relatívne rezistentné voči zmene. Ich korene nie sú racionálne, a preto je ich ťažké modifikovať/odstraňovať racionálnou argumentáciou. Bývajú skrytými motívmi správania, ktorých odhaľovanie je veľmi komplikované, pretože ich jedinci neradi prezentujú, dokonca môžu byť aj čiastočne neuvedomené.

V oblasti predsudkov bolo uskutočnených nespočetné množstvo výskumov. Vieme napríklad, že obézni jedinci sú hodnotení ako pomalí, leniví a vľúdni, naopak chudí ako spokojní, tvrdo pracujúci a zdraví,[3] že Ázijci sa považujú za výborných matematikov, prírodovedcov a majú vysokú pracovnú morálku,[4] že starší ľudia[5] a veriaci s nezvnútornenou religiozitou[6] podliehajú predsudkom častejšie a pod.

Špecifickou kategóriou sú predsudky viazané na pohlavie (domnelé a iracionálne podložené rozdiely medzi mužmi a ženami napr. v ich schopnostiach), prípadne tie, ktoré sa týkajú žien. Zistilo sa, že tehotné ženy sú vo všeobecnosti hodnotené horšie, než keď nie sú tehotné.[7] Zaujímavým príspevkom v tejto oblasti je pohľad na to, ako sú vnímané ženy, ktoré svoje deti dojčia, oproti tým, ktoré ich kŕmia umelou stravou. Výskum bol realizovaný v niekoľkých fázach a zameriaval sa na testovanie mnohých hypotéz. Z nich vyberáme:

1.   fáza

Prvá fáza výskumu bola uskutočnená na 30 vysokoškolských študentoch (ani jeden z nich nebol rodičom) s tým, že ako predmet výskumu im bola prezentovaná schopnosť vytvoriť si úsudok na základe minima informácií. V tejto fáze však boli reálne testované nasledujúce hypotézy:

H. 1: Ženy, ktoré dojčia, budú hodnotené ako vrúcnejšie (vrelejšie) ale s nižšími všeobecnými schopnosťami ako ženy, ktoré svoje deti kŕmia z fľaše.
H. 2: Ženy, ktoré dojčia, budú hodnotené ako menej vrúcne (vrelé) a s nižšími všeobecnými schopnosťami ako ženy, ktoré svoje deti kŕmia z fľaše.
H. 3: Ženy, ktoré dojčia, budú podľa hodnotiteľov vo svojej kariére viac obeťami sexizmu ako ženy, ktoré svoje deti kŕmia z fľaše.
H. 4: Podľa hodnotiteľov budú pracujúce ženy vo svojej kariére obeťami sexizmu nezávisle od spôsobu, akým kŕmia svoje deti.

Probandom bol predložený krátky životopis modelky a herečky Brooke Shieldsovej, ktorá bola vo vybranej skupine všeobecne pozitívne akceptovaná. Resumé obsahovalo jej údaje o narodení a pracovných úspechoch, kariére, pričom boli oboznámení i s tým, že herečka vo svojej autobiografickej knihe píše o svojich skúsenostiach s materstvom – starostlivosťou o dieťa, kúpaním a dojčením. Posledná informácia bola u polovice respondentov nahradená výrokom „kŕmením z fľaše“, čím obe skupiny dostali rovnaké informácie okrem spôsobu kŕmenia dieťaťa. Následne respondenti individuálne vypĺňali dotazníky zamerané na hodnotenie vrúcnosti, všeobecných schopností, špeciálnych matematických schopností objektu výskumu (prostredníctvom výrokov na sedembodovej Likertovej škále) a odhadovali aj frekvenciu (na šesťbodovej škále) toho, ako často prichádzala do kontaktu so sexisticky ladenými situáciami.

Tabuľka 1
Priemerné hodnoty, ich rozdiel medzi skupinami a štandardné odchýlky sledovaných premenných
tab1
Z tabuľky 1 vyplýva, že sa prostredníctvom zvolenej metodiky potvrdili hypotézy 1 a 3, čo znamená, že ženy, ktoré svoje deti dojčia, sú považované za menej inteligentné (sú im pripisované nižšie úrovne špeciálnych i všeobecných schopností) a predpokladá sa, že sa častejšie stretávajú s prejavmi sexizmu než ženy, ktoré svoje deti kŕmia z fľaše.

2.   fáza

V snahe odhaliť pozadie týchto predsudkov uskutočnili autorky ďalšiu sériu výskumu, ktorá bola zameraná na to, do akej miery môže vnímanie ženského poprsia ako prípadného sexuálneho objektu modifikovať pohľad na hodnotenie rozličných kompetencií u žien. Tejto fázy sa zúčastnilo ďalších 65 študentov s inštrukciou, že ide o výskum týkajúci sa reklamy. Bol im premietnutý spot o ošetrujúcom telovom mlieku na ženské poprsie, v ktorom vystupovala žena v tričku popisujúca účel produktu. Pri náhodne vybranej tretine študentov bolo použitie prezentované ako telové mlieko na ošetrenie poprsia po dojčení, u druhej tretiny na ošetrenie podráždenej pokožky pŕs po džogingu (nesexualizovaná predstava) a u poslednej tretiny na zvýšenie atraktivity poprsia v intímnych chvíľach (sexualizovaná predstava).

Probandi opäť vypĺňali dotazníky so sériou výrokov zameraných na hodnotenie všeobecných schopností u hodnotenej ženy, ako aj na hodnotenie jej pracovných schopností v zamestnaní. Participanti výskumu mali možnosť odpovedať prostredníctvom sedembodovej škály. Predpoklady výskumu boli formulované prostredníctvom hypotézy: H. 4: Dojčiace ženy a ženy so sexualizovaným poprsím budú oproti ženám s nesexualizovaným poprsím hodnotené ako menej kompetentné v oblastiach všeobecných schopností, ako aj v pracovných schopnostiach v zamestnaní.

Tabuľka 2
Priemerné hodnoty, ich rozdiel medzi skupinami a štandardné odchýlky sledovaných premenných
tab 2

Tabuľka 2 dokumentuje opätovne najnižšie udávané hodnoty u dojčiacich žien, ktoré sú považované za najmenej kompetentné v práci, ako i na poli všeobecných schopností (inteligencie), a to aj v porovnaní so ženami, ktorých telo je výrazne sexualizované. Najlepšie hodnoty oboch sledovaných premenných dosiahli ženy, ktoré neboli spájané so sexuálnymi predstavami. Znamená to, že predstava časti ženského tela ako sexuálneho objektu negatívne formuje hodnotenie schopností ženy, avšak nie až natoľko, ako keď je táto časť tela spojená s materskou funkciou. Je zaujímavé podotknúť, že 68 percent hodnotiteľov v tejto fáze výskumu tvorili ženy.

Zdá sa teda, že akékoľvek priblíženie sa ženskosti (či už v podobe materstva, alebo sexuality) neprospieva imidžu úspešnej a inteligentnej ženy. To, že dojčenie so sebou zväčša prináša prerušenie pracovnej kariéry a na istú dobu vo väčšine prípadov komplikuje možnosti ženy v ďalšom rozvoji pracovných kompetencií, je pochopiteľné. Istý hendikep dojčiacich žien oproti nedojčiacim (ktorých tak v kŕmení môže zastúpiť niekto iný a ich prítomnosť pri dieťati nie je z tohto dôvodu nevyhnutná) sa očakávať dá, no spojenie nižšieho intelektu (všeobecných schopností) či dokonca matematického úsudku s dojčením je predsudkom par excellence. A preto, milé dámy, ak počas materskej dovolenky absolvujete interview na nové pracovné miesta, nedojčite na chodbe a radšej sa vyhnite aj príliš ženskému oblečeniu, inak musíte rátať s ďalšími znevýhodneniami, ktorých ako matky už aj tak máte dosť.

Z d r o j e
GOLDENBERG, J. L., GOPLEN, J., COX, C. R. & ARNDT, J.: „Viewing“ pregnancy as an existential threat: The effects of creatureliness on reactions to media depictions of the pregnant body. In: Media Psychology, roč. 10, 2007, č. 2, s. 211 – 230.
HANSSON, L. M., KARNEHED, N., TYNELIUS, P. & RASMUSSEN, F.: Prejudice against obesity among 10-year-olds: A nationwide population-based study. In: Acta Paediatrica, roč. 98, 2009, č. 7, s. 1176 – 1182.
KOHATSU, E. L., VICTORIA, R., LAU, A., FLORES, M. & SALAZAR, A.: Analyzing anti-Asian prejudice from a racial identity and color-blind perspective. In: Journal of Counseling & Development, roč. 89, 2011, č. 1, s. 63 – 72.
ONDREJKOVIČ, P. & POLÁKOVÁ, E.: Predsudky, xenofóbia a rasizmus. In: ONDREJKOVČIK, O., BEZÁK, J., LUBELCOVÁ, G., POLÁKOVÁ, E. & VLČKOVÁ, M: Sociálna patológia. Bratislava: Veda 2011, s. 186 – 210.
SMITH, J. L, HAWKINSON, K. & PAULL, K.: Spoiled milk: An experimental examination of bias against mothers who breastfeed. In: Personality and Social Psychology Bulletin, roč. 37, 2011, č. 7, s. 867 – 878.
STEWART, B. D., VON HIPPEL, W. & RADVANSKY, G. A.: Age, race, and implicit prejudice. Using process dissociation to separate the underlying components. In: Psychological Science, 20, 2009, č. 2. s. 164 – 168.
STRÍŽENEC, M.: Človek a viera: Psychológia náboženstva. In: VÝROST, J. & SLAMĚNÍK, I. (eds.): Aplikovaná sociální psychologie I. Praha: Portál 1998, s. 191 – 180.
WEBSTER, R. J., SAUCIER D. A. & HARRIS, R. J.: Before the measurement of prejudice: early psychological and sociological papers on prejudice. In: Journal of the History of the Behavioral Sciences, roč. 46, 2010, č. 3, s. 300 – 313.

P o z n á m k y
[1] WEBSTER, R. J., SAUCIER D. A. & HARRIS, R. J.: Before the measurement of prejudice: early psychological and sociological papers on prejudice. In: Journal of the History of the Behavioral Sciences, roč. 46, 2010, č. 3, s. 300 – 313.
[2] ONDREJKOVIČ, P. & POLÁKOVÁ, E.: Predsudky, xenofóbia a rasizmus. In: ONDREJKOVČIK, O., BEZÁK, J., LUBELCOVÁ, G., POLÁKOVÁ, E. & VLČKOVÁ, M: Sociálna patológia. Bratislava: Veda 2011, s. 186 – 210.
[3] HANSSON, L. M., KARNEHED, N., TYNELIUS, P. & RASMUSSEN, F.: Prejudice against obesity among 10-year-olds: A nationwide population-based study. In: Acta Paediatrica, roč. 98, 2009, č. 7, s. 1176 – 1182.
[4] KOHATSU, E. L., VICTORIA, R., LAU, A., FLORES, M. & SALAZAR, A.: Analyzing anti-Asian prejudice from a racial identity and color-blind perspective. In: Journal of Counseling & Development, roč. 89, 2011, č. 1, s. 63 – 72.
[5] STEWART, B. D., VON HIPPEL, W. & RADVANSKY, G. A.: Age, race, and implicit prejudice. Using process dissociation to separate the underlying components. In: Psychological Science, 20, 2009, č. 2. s. 164 – 168.
[6] STRÍŽENEC, M.: Človek a viera: Psychológia náboženstva. In: VÝROST, J. & SLAMĚNÍK, I. (eds.): Aplikovaná sociální psychologie I. Praha: Portál 1998, s. 191 – 180.
[7] GOLDENBERG, J. L., GOPLEN, J., COX, C. R. & ARNDT, J.: „Viewing“ pregnancy as an existential threat: The effects of creatureliness on reactions to media depictions of the pregnant body. In: Media Psychology, roč. 10, 2007, č. 2, s. 211 – 230.

Spracovala Slávka Démuthová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *