Schopnosť ľudského jedinca ovládať sa, a tak predísť podvádzaniu alebo klamaniu sa v priebehu jedného jediného dňa radikálne mení. Je viac ako pravdepodobné, berúc do úvahy výskumné zistenia experimentálnej štúdie publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Psychological Science, že ľudia sa popoludní správajú v oveľa väčšej miere nepoctivo ako dopoludnia.[1]
Kouchaki a Smith v roku 2014 realizovali pozoruhodné experimenty, ktoré sa zameriavali na neetické správanie, nemorálne činy ako klamstvá, krádeže a podvody. Zaznamenali zaujímavú skutočnosť – pri experimentoch, ktoré sa pravidelne vykonávali v doobedňajšom čase, sa vo výrazne menšom počte objavovali spomínané prípady nemorálnych skutkov.[2] Uvedené zistenie, keďže sa systematicky opakovalo, nútilo výskumníkov klásť si regulárnu otázku: Je ľahšie, jednoduchšie odolať ponúkanej príležitosti klamať, podvádzať, kradnúť alebo inak nemorálne konať v dopoludňajších hodinách ako popoludní? Nájdením odpovede na túto otázku môžeme dospieť aj k porozumeniu toho, prečo „dobrí“ ľudia niekedy robia aj „zlé“ veci.
S vedomím, že schopnosť sebaovládania[3]môže byť znížená kvôli nedostatočnému odpočinku,[4] časovému tlaku[5] a množstvom opakujúcich sa rozhodnutí, Kouchaki a Smith si stanovili cieľ skúmať, či bežné aktivity počas dňa budú postačovať jednak na zníženie miery sebaovládania a jednak na zvýšenie tendencií k nečestnému konaniu.[6]
Uskutočnili sa dva časovo náročné experimenty, počas ktorých sa vysokoškolským študentom exponovali rozmanité vzory bodiek na počítačovej obrazovke. Pri každej vzorke boli probandi vyzvaní identifikovať, či sa viac bodiek nachádzalo na ľavej alebo pravej strane obrazovky. Dôležitou skutočnosťou, ktorú je potrebné uviesť, bol fakt, že participanti experimentu nedostali finančnú odmenu za správnu odpoveď, ako by sa očakávalo, ale namiesto toho im boli peniaze vyplatené práve podľa ich voľby, t. j. pre ktorú stranu obrazovky sa rozhodli, či pre ľavú alebo pravú. Ak si vybrali pravú stranu namiesto ľavej, získali desaťkrát vyššiu čiastku. Z uvedeného kontextu jednoznačne vyplýva, že probandi, uvedomujúc si evidentný finančný stimul, boli silno motivovaní preferovať pravú stranu, a to dokonca i v prípadoch, ak sa nespochybniteľne viac bodiek nachádzalo na ľavej strane obrazovky, čo bolo experimentátormi definované ako jasný dôkaz podvádzania.
V súlade so stanovenými hypotézami bolo vysoko pravdepodobné, že vysokoškoláci testovaní medzi ôsmou a dvanástou hodinou dopoludnia budú menej podvádzať ako ich kolegovia, ktorí sa zúčastnili experimentu medzi dvanástou hodinou popoludní až šiestou hodinou večer – fenomén experimentátormi označený ako „efekt rannej morálky“.
Rovnako bolo sledované morálne povedomie účastníkov experimentu, a to dopoludnia i popoludní. Probandom sa predložili slovné fragmenty ako „ – – RAL“ a „E – – – C – -“. Participanti ranných experimentov častejšie tvorili slová ako „moral“ a „ethical“, zatiaľ čo popoludní mali tendenciu produkovať slová ako „coral“ a „effects“. Ďalší záver podporujúci „efekt rannej morálky“. Od chvíle, keď sa ľudia ráno prebudia, ich každodenný život si vyžaduje náročné investície do procesu sebakontroly. Pri rozhodovaní o tom, čo raňajkovať, kam ísť a prečo, alebo dokonca to, čo povedať a komu, musia ľudia regulovať a kontrolovať svoje túžby, priania a impulzy. Robiť i tie najjednoduchšie voľby a rozhodnutia všeobecne znamená eliminovať prostriedky používané v procese sebakontroly.[7]
Spomínaná dvojica autorov dospela k rovnakým výsledkom, keď on-line spôsobom testovali probandov – mladých dospelých ľudí naprieč Spojenými štátmi americkými.[8] Účastníci popoludní vo vyššej miere posielali nepravdivé správy virtuálnemu partnerovi alebo ohlásili, že vyriešili nevyriešiteľnú matematickú rovnicu v porovnaní s participantmi, ktorí boli sledovaní dopoludnia.
Zároveň sa zistilo, že rozsah, v ktorom sa probandi správali nemorálne bez pocitov viny alebo úzkosti – jav známy ako „morálne uvoľnenie“ –[9] sa menil podľa sily „efektu rannej morálky“. Participanti s vyšším sklonom k „morálnemu uvoľneniu“ podvádzali rovnako ráno ako poobede. Avšak probandi s nižším sklonom k „morálnemu uvoľneniu“ – t. j. tí, o ktorých možno predpokladať, že sa vo všeobecnosti správajú morálnejšie – boli čestnejší dopoludnia, no v oveľa menšej miere popoludní.
Bohužiaľ, najčestnejší jednotlivci, teda tí, ktorí sa vyznačujú malou pravdepodobnosťou „morálne sa uvoľniť“, mohli byť najviac citliví na negatívne dôsledky vyplývajúce z „efektu rannej morálky“. Nadobudnuté rezultáty zdôrazňujú jednoduchý, ale na druhej strane všadeprítomný faktor (čas počas dňa), ktorý má významné dôsledky pre morálne správanie –totiž, že denná doba môže viesť k zlyhaniu „dobrých“ ľudí a budú konať nečestne. Výsledky prezentovaného výskumu môžu byť zaujímavé pre organizácie, firmy a podniky, ktoré sa snažia redukovať nečestné správanie svojich zamestnancov. Napríklad vedenie firmy by malo byť viac ostražité v boji proti nepoctivému správaniu zákazníkov alebo zamestnancov v poobedňajších hodinách ako v doobedňajšom čase.
Či už sa osobne snažíme nepodľahnúť vlastným pokušeniam alebo zastávame rolu rodiča, učiteľa, vychovávateľa alebo šéfa vo firme, výskumné výsledky poukazujú na to, že brať do úvahy niečo tak zdanlivo nedôležité ako čas počas daného dňa, sa môže oplatiť.
L i t e r a t ú r a
BANDURA, A.: Mechanisms of Moral Disengagement. In: REICH, W. (Ed.): Origins of Terrorism: Psychologies, Ideologies, Theologies, States of Mind. Cambridge: Cambridge University Press, 1990, s. 161 – 191.
BAUMEISTER, R. F., BRATSLAVSKY, E., MURAVEN, M., TICE, D. M.: Ego depletion: Is the active self a limited resource? In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 74, 1998, č. 5, s. 1252 – 1265.
KOUCHAKI, M., SMITH, H. I.: The Morning Morality Effect. The Influence of Time of Day on Unethical Behavior. In: Psychological Science, roč. 25, 2014, č. 1, s. 95 – 102.
MURAVEN, M., BAUMEISTER, R. F.: Self-regulation and depletion of limited resources: Does self-control resemble a muscle? In: Psychological Bulletin, roč. 126, 2000, č. 2, s. 247 – 259.
SHALVI, S., ELDAR, O., BEREBY-MEYER, Y.: Honesty requieres time (and lack of justifications). In: Psychological Science, roč. 23, 2012, č. 10, s. 1264 – 1270.
VOHS, K. D. et al.: Making choices impairs subsequent self-control: A limited-resource account of decision making, self-regulation, and active initiative. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 94, 2008, č. 5, s. 883 – 898.
WAGNER, D. T., BARNES, C. M., LIM, V. K., FERRIS, D. L.: Lost sleep and cyberloafing: Evidence from the laboratory and a daylight saving time quasi-experiment. In: Journal of Applied Psychology, roč. 97, 2012, č. 5, s. 1068 – 1076.
P o z n á m k y
[1] Porov. KOUCHAKI, M., SMITH, H. I.: The Morning Morality Effect. The Influence of Time of Day on Unethical Behavior. In: Psychological Science, roč. 25, 2014, č. 1, s. 95 – 102.
[2] Porov. KOUCHAKI, M., SMITH, H. I.: The Morning Morality Effect. The Influence of Time of Day on Unethical Behavior, c. d.
[3] Podľa modelu sebaregulácie schopnosť sebaovládania možno prirovnať k svalu, ktorý po vyvinutí aktivity potrebuje odpočinok, aby sa jeho činnosť opätovne obnovila. Rovnako sebakontrola jednotlivca pochádza zo zdroja, ktorým svojím vyčerpaním znižuje schopnosť človeka ovládať seba samého. Porov. BAUMEISTER, R. F., BRATSLAVSKY, E., MURAVEN, M., TICE, D. M.: Ego depletion: Is the active self a limited resource? In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 74, 1998, č. 5, s. 1252 – 1265; MURAVEN, M., BAUMEISTER, R. F.: Self-regulation and depletion of limited resources: Does self-control resemble a muscle? In: Psychological Bulletin, roč. 126, č. 2, 2000, č. s. 247 – 259.
[4] Porov. WAGNER, D. T., BARNES, C. M., LIM, V. K., FERRIS, D. L.: Lost sleep and cyberloafing: Evidence from the laboratory and a daylight saving time quasi-experiment. In: Journal of Applied Psychology, roč. 97, 2012, č. 5, s. 1068 – 1076.
[5] Porov. SHALVI, S., ELDAR, O., BEREBY-MEYER, Y.: Honesty requieres time (and lack of justifications). In: Psychological Science, roč. 23, 2012, č. 10, s. 1264 – 1270.
[6] Porov. KOUCHAKI, M., SMITH, H. I.: The Morning Morality Effect. The Influence of Time of Day on Unethical Behavior, c. d.
[7] Porov. VOHS, K. D. et al.: Making choices impairs subsequent self-control: A limited-resource account of decision making, self-regulation, and active initiative. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 94, 2008, č. 5, s. 883 – 898.
[8] Porov. KOUCHAKI, M., SMITH, H. I.: The Morning Morality Effect. The Influence of Time of Day on Unethical Behavior, c. d.
[9] Teória „morálneho uvoľnenia“ bola vyvinutá Bandurom, ktorý rozlišuje štyri formy uvoľnenia vnútornej morálnej kontroly škodlivého konania: (1) strata sebasankcií prostredníctvom rekonštrukcie správania, (2) zatemňovanie kauzálneho pôsobenia, (3) zakrývanie zraňujúcich dôsledkov, (4) dehumanizácia. Podstatou „morálneho uvoľnenia“ je teda zlyhanie alebo „odstavenie“ sebaregulačných a sebasankčných mechanizmov. So zámerom zbaviť sa viny alebo sa jej úspešne vyhnúť, aby sa jedinec očistil, musí sa zbaviť interných morálnych imperatívov, a tak eliminovať možné znehodnotenie vlastnej sebaúcty. Porov. BANDURA, A.: Mechanisms of Moral Disengagement. In: REICH, W. (Ed.): Origins of Terrorism: Psychologies, Ideologies, Theologies, States of Mind. Cambridge: Cambridge University Press, 1990, s. 161 – 191.
PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta KU v Ružomberku
Hrabovská cesta 1B
034 01 Ružomberok
petra.lajciakova@ku.sk