Jan F. Pavlíček: ARS CONCEPTUS – VNITŘNÍ PROSTOR. Brno: Centrum experimentálního divadla, p. o. 2013, 108 s.
V roku 2012 prebehli v brnenskom HaDivadle v rámci projektu Ars Conceptus výstavy troch rôznych umelcov s jednou spoločnou témou – ponímanie vnútorného priestoru. Najnovšia kniha Jana Pavlíčka je zaujímavým exkurzom nielen do danej problematiky, ale tiež do tvorby jednotlivých výtvarníkov.
Jan F. Pavlíček (1975) je historik a teoretik umenia, ktorý pôsobí na katedre romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a tiež ako kurátor brnenských galérií Katakomby a Galerie HaDivadla.
Tematikou vnútorného priestoru v umení sa začal bližšie zaoberať, ako sám píše, vďaka rozhovorom s výtvarníkom Josefom Bubeníkom, jedným z aktérov spomínaného projektu. Jeho zámerom sa stalo predovšetkým komplexné pochopenie danej problematiky, teda poňatie „vnútorného priestoru“ ako konceptu výtvarného, ale zároveň aj interpretačného.
V pomerne útlej publikácii Jan Pavlíček otvára otázky typu „aké sú možnosti vyjadrenia vnútorného priestoru v umení, ako ho môžeme vnímať, chápať, či ako je možné túto tematiku ponímať“ a čitateľovi ukazuje cesty, ktorými je možné sa uberať. Autor nám však nepredkladá žiadne konkrétne a všeplatné postupy ich riešenia. Miesto toho radšej ponúka viaceré pohľady na túto problematiku a to práve na základe troch rôznych autorských počinov v rámci projektu Ars Conceptus – Vnitřní prostor.
Vybraných výtvarníkov v tomto prípade spája nielen domáce prostredie mesta Brno, ale najmä zameranie sa na médium maľby. Jan Pavlíček toto cielené zúženie pozornosti vysvetľuje v úvode knihy: „ Pro možnost zpracovat takovouto látku bylo nutné jasně vymezit kritéria zájmu…celý projekt byl kvůli ucelenosti vytyčen malbou, v tomto rámci na hlediska obsahová či stylová.“ Každý z autorov predstavuje svojské a odlišné poňatie danej témy.
Josef Bubeník zastupuje snovú, až surrealistickú podobu „vnútorného priestoru“ chápaného ako vnútorný svet ľudskej mysle. Tomáš Medek, inak známy najmä svojimi sochárskymi prácami, sa tento-krát v rámci realizovaného projektu priklonil taktiež k maľbe a predstavuje ďalšiu rovinu ponímania vnútorného priestoru – jeho „reálne“ vnímanie ako vnútornej štruktúry predmetu, ktorá je napokon typická pre celú Medkovu tvorbu. Do tretice Pavlíček uvádza predstaviteľku českého minimalizmu Vladimíru Sedlákovú, ako autorku geometricko-abstraktných diel odkazujúcich k vnútornému priestoru samotného zobrazenia, ktorý je prezentovaný rysovanou mriežkou na pozadí obrazu.
Každému z výtvarníkov je v knižnom spracovaní venovaná samostatná kapitola, kde autor namiesto podrobného popisovania jednotlivých diel a prehnanej snahy o ich jednoznačnú interpretáciu prezentuje ich prístupy k tematike vnútorného priestoru v kontexte ich celkovej tvorby. Tú ďalej vykresľuje na pozadí svetového diania, čo si Pavlíček tiež zvolil za jeden z cieľov svojej práce: „Dalším ze záměrů knihy je zaplnit mezery o umělcích, kteří spolupracují v nadnárodním kontextu“.
Ako už bolo spomenuté, ponímaný obsah bol zámerne vymedzený na troch, určitým spôsobom spríbuznených autorov, a to hlavne vďaka jednotnej výtvarnej technike – maľbe. Jan Pavlíček však vo svojom texte postupne načrtáva ďalšie možné roviny ponímania témy vnútorného priestoru a upozorňuje dokonca na možnosť jej skúmania v rámci architektúry. Ostáva nám teda len dúfať, že na knižnom trhu sa onedlho objaví podobná publikácia so širším záberom.
Mgr. Katarína Lacková
Absolventka katedry dejín umenia Masarykovej univerzity v Brne
lackova.katarina@outlook.com