Tureková, A.: Pohľady na súčasnú frankofónnu literatúru Karibiku. In: Ostium, roč. 11, 2015, č. 3.
Marie Voždová a kol.: Vybrané kapitoly z francouzsky psané literatury v Karibiku.Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci 2014. ISBN 978-80-244-4137-5. 134 s.
Pojem „frankofónia“ je v súčasnej dobe dobre známy a francúzština ako jazyk kultúry a literatúry je jej spoločným menovateľom. Literárna tvorba autorov z rôznych frankofónnych oblastí sveta (nielen tých najznámejších, ako sú Belgicko, Švajčiarsko a Kanada) nachádza čoraz výraznejší ohlas u čitateľov a literárnych kritikov, pričom sa postupne stáva nedielnou súčasťou univerzitných štúdií. Dôkazom tohto narastajúceho záujmu je aj publikácia zostavená autorským kolektívom pod vedením Marie Voždovej, venovaná po francúzsky píšucim autorom pochádzajúcim z oblasti Karibiku. Ide v prvom rade o študijnú literatúru, ktorá vznikla ako opora k novozavedenému predmetu „Francúzsky písaná literatúra v Latinskej Amerike“.
Vybrané kapitoly z francouzsky psané literatury v Karibiku pozostávajú z dvoch častí. Úvodná teoretická štúdia z pera Jiřího Šrámka oboznamuje čitateľa so základnými pojmami dôležitými pre pochopenie problematiky, ktorými sú okrem samotného termínu „frankofónia“ aj pojmy „černošstvo“ (négritude), „antilstvo“ (antillanité) a „kreolstvo“ (créolité). V hrubých črtách tiež predstavuje najvýznamnejšie osobnosti s nimi spojené, ako sú Aimé Césaire angažovaný v černošskom hnutí, Édouard Glissant zakladajúci teóriu „antilstva“ či Patrick Chamoiseau patriaci k najvýraznejším predstaviteľom „kreolstva“.
Nosnou časťou publikácie je antológia predstavujúca ukážky z diel sedemnástich frankofónnych autorov, rozdelená podľa krajiny ich pôvodu do štyroch kapitol: najrozsiahlejšou je Haiti, nasledujú Martinik, Guadeloupe a Francúzska Guyana. V záujme reprezentatívnosti boli vybraní spisovatelia s medzinárodným renomé, ktorých tvorba bola ocenená mnohými viac či menej prestížnymi literárnymi cenami. Je potrebné tiež poznamenať, že nadpolovičnú väčšinu tvoria ženské spisovateľky, ktorých tvorba je v istých ohľadoch veľmi špecifická. Jednotlivé heslá predstavujú v krátkosti bio- a bibliografické údaje autora, charakteristické črty jeho literárnej tvorby a ukážku, resp. ukážky z diel najskôr v origináli a nasledovne v českom preklade. Hoci literárna tvorba vybraných autorov je veľmi rôznorodá (básne, divadelné hry, poviedky a iné), ťažiskom záujmu tejto publikácie je románový žáner. Všetky ukážky a ich preklady sú teda romány, pričom ide o diela výsostne súčasné, vydané po roku 2000.
Samotné ukážky textov a ich preklady sú literárne najhodnotnejšou časťou Vybraných kapitol z francouzsky psané literatury v Karibiku. Zostavovateľky dokázali svojím precíznym výberom ukázať obrovskú rozmanitosť súčasnej literárnej produkcie frankofónnych autorov karibskej oblasti. Najčastejšou témou sú, prirodzene, aktuálne problémy vyplývajúce z historicko-spoločenskej situácie bývalých francúzskych kolónií. Na pozadí tradičného haitského karnevalu ich vykresľuje napríklad román Après la danse: Au cœur du carnaval de Jacmel, Haïti (Po tanci: Uprostred karnevalu v haitskom Jacmeli, 2004) spisovateľky Edwige Danticatovej. Tvrdú realitu ostrovného života opisuje napríklad haitský autor Dany Laferrière v románe Vers le sud (Smer juh, 2006) alebo Martiničan Ernest Pépin v románe L’Envers du décor (Rub kulís, 2006). Politicky motivované romány zobrazujúce osudy odporcov režimu a boj za nezávislosť sú napríklad Saisons sauvages (Divoké obdobia, 2010) Kettly Marsovej alebo Bicentenaire (Dvesté výročie, 2004) Lyonela Trouillota. Napokon do tohto tematického okruhu by sme mohli zaradiť aj historický román Rosalie l’infâme (Hanebná Rosalie, 2003) z pera Évelyne Trouillotovej, zobrazujúci tri generácie otrokýň vo francúzskych kolóniách, odohrávajúci sa v druhej polovici 18. storočia.
Ďalšou výraznou témou karibských spisovateľov sú predsudky voči farbe pleti či spoločenskému pôvodu. Téma rasizmu sa objavuje vo väčšine románov, bližšie sa jej však venujú niektorí autori cez problematiku emigrácie. Život v exile a s ním spojený pocit vykorenenia tak približuje román Emmelie Prophèteovej Le Testament des solitudes (Odkaz samoty, 2007). Nebezpečenstvá ilegálnej emigrácie vykresľuje zase román Louisa-Philippa Dalemberta Noires blessures (Čierne rany, 2011).
Špecifickou tematikou literárnej tvorby ženských autoriek sú otázky bytostne sa ich týkajúce, najmä osud a postavenie žien v tamojšej spoločnosti. Napríklad román Marie-Célie Agnantovej Le Livre d’Emma (Emmina kniha, 2001) približuje historické medzníky ostrova Haiti cez príbeh životných osudov žien jednej rodiny. Viaceré romány sa zaoberajú náročnou a tvrdou problematikou násilia na ženách: La couleur de l’aube (Farba úsvitu, 2008) od Yanick Lahensovej alebo La Joconde Noire (Čierna Mona Lisa, 2007) od Elvire Maurouardovej. No nachádzame i román plný vášne a erotiky, akým je Fado (Fado, 2008) haitskej autorky Kettly Marsovej. Mnohé z diel sú tiež inšpirované vlastnými životnými skúsenosťami. Autobiografické prvky sa tak javia typickejšie – hoci nie výlučne – pre literárnu tvorbu ženských autoriek. Ako príklad uveďme román Edwige Danticatovej Créer dangereusement. L’artiste immigrant à l’œuvre (Nebezpečná tvorba. Umelec imigrujúci v diele, 2012) alebo román Gisèle Pineauovej Mes quatre femmes (Moje štyri ženy, 2007).
Otázky jazykovej a národnej identity sú naopak výraznejšie zastúpené v dielach mužských autorov. Publikácia predstavuje okrem iného aj tvorbu troch významných predstaviteľov kreolského hnutia, rodákov z Martiniku: Jean Bernabé, Raphaël Confiant a Patrick Chamoiseau (nositeľ prestížnej Goncourtovej ceny) sú autormi literárneho manifestu Éloge de la créolité (Chvála kreolstva, 1989). Vo svojej románovej tvorbe sa usilujú o pozdvihnutie kreolčiny a ak píšu vo francúzštine, pretkávajú ju hovorovými kreolskými výrazmi. Spomeňme napríklad autobiograficky ladený román Raphaëla Confianta Le cahier de romances (Zošit romancí, 2000) alebo dobrodružný román miešajúci rôzne jazyky, L’Île du bout des rêves (Ostrov z konca snov, 2003) z pera Louisa-Philippa Dalemberta.
Zostavovateľky napokon neopomenuli ani diela, v ktorých autori čerpajú námety z ostrovných legiend a mýtov. Bohatstvo kolektívneho imaginárna spojené s blízkosťou, ktorú antilskí spisovatelia majú k tzv. magickému realizmu typickému pre hispanofónnu literatúru Latinskej Ameriky, je zdrojom inšpirácie mnohých románov. Môžeme tak čítať napríklad ukážku z románu Jeana Bernabého Le bailleur d’étincelle (Darca iskier, 2002), v ktorom autor líči starý kreolský príbeh, alebo ukážku z rozprávky Célimène. Conte de fée pour fille d’immigrante (Célimène. Rozprávka pre malú imigrantku, 2009), v ktorej spisovateľka Edwige Danticatová pretavuje do písanej podoby pradávnu haitskú folklórnu pieseň.
Vybrané kapitoly z francouzsky psané literatury v Karibiku sú prehľadne a erudovane spracovanou publikáciou, ktorá je primárne určená študentom a vyučujúcim vo frankofónnych študijných programoch. Je však prístupná aj nefrankofónnemu čitateľovi, keďže je napísaná v českom jazyku a takisto všetky ukážky z diel sú preložené. Keďže približuje literárnu tvorbu autorov v našich končinách pomerne neznámych, nielen univerzitné publikum, ale každý milovník románového žánru môže oceniť príležitosť spoznať nové literárne horizonty, ktorých bohatstvo a rozmanitosť zostavovateľky antológie sprostredkúvajú. Na záver zdôraznime, že Vybrané kapitoly z francouzsky psané literatury v Karibiku ponúkajú preklady ukážok z diel doposiaľ nepreložených. Ide o preklad o to náročnejší (ale i zaujímavejší), že francúzština je vo všetkých textoch viac či menej popretkávaná kreolskými výrazmi, a to navyše zo štyroch rôznych variantov kreolčiny. Publikácia tak okrem literárneho zážitku ponúka aj ďalšie využitie v oblasti prekladu.
Andrea Tureková
andrea_turekova@yahoo.fr