Schádzajú sa v noci, aby špekulovali o svetle;
čudné bytosti, plné rozporov; 
odsúdené na pobyt v tme, 
hodené do trocha zmäteného poriadku. 
Poriadny zmätok!

Nemajú to ľahké, treba uznať;
nemožno byť na tie tragikomické postavičky prísny 
i keď niekedy povyvádzajú svoje.
Milé stvory i riadne potvory. 
Majú to privilégium i tú smolu, 
že v tej tme môžu aj nemôžu robiť čo chcú. 
A tak špekulujú. 
Toto nočné špekulovanie nazvali filozofiou.

Analyzujú, syntetizujú, verifikujú, falzifikujú a glorifikujú reálne, ideálne, relacionalitné, heteronómne súcna a ich interentitatívne interakcie vznikajúce pri interferencii ich autoprezentujúcich korón…v nádeji, že postupne intencionálne uchopia i transubjektovo-transobjektové, inteligibilné, transcentdentné, ne-kontingentné, pneumatické a absolútne Absolútne Bytie, ktoré by potenciálne i reálne konvenovalo s racionálnymi a empirickými mohútnosťami personálneho subjektu i jeho bytnostno-bytostnými obsahovosťami; samozrejme pokiaľ divinizujúca teofánia bude primerane infiltrovaná subjektovo-inherentnou transcendentálnou mriežkou, rátajúc s istým iracionálnym zostatkom.

Occham: Súcna sa nemajú zmnožovať pokiaľ to nie je nevyhnutné.
Žeby to bol vzťah?

Niektorí milujú múdrosť, iní túžia zmúdrieť tým, že milujú:

Vysoké abstrakcie súperia s bláznivou konkrétnosťou,
ktorej jednoduchosti niekedy rozumy nerozumejú 
a čudujú sa tejto nerozumnej rozumnosti:
Musí rozum všetkému rozumieť, aby porozumel?!

Ob-čas sa po-dar-í prebudiť sa do dňa. 
O to náročnejšie (a o to krajšie) je potom udržať svoje oči bdieť. 
Je isté, že prebúdza sama túžba. 
Žije zo vzťahu.
Nie chcieť uchopiť; nechať sa uchopiť a uchopovať v uchopení.
Oheň učí horieť.
Neúskočiť: Vrhnúť: Oddať: Byť.

„To je blúznenie…“, mávnu rukou.
„Pochopiť systém! Je to všetko logické.“
Zasadajú prašnou zásadou:
Hlav-ne moc-ne ucho-piť do rúk všetko, čo sa dá.
Ak sa nedá, treba mlčať. 
A v spánku sa nalievajú do ucha slová, slová, slová…

Tí s vyššou inteligenciu, o to vyšším seba-vedomím, 
neúnavne pracujú na rozumnom a užitočnom prístupe ku skutočnosti.
(Úprimná snaha je obdivuhodná. Vskutku má svoje miesto i svoj čas.)
Po-čas dlhých nočných dní s mravenčou usilovnosťou budujú svoje 
vzdušné hranaté konštrukcie, kam sa snažia vtesnať síce temnú, 
zato pekne zaoblenú realitu. 
Ak nejde inak, tak kladivom. 
Moc-ný systém: správnymi argumentmi priam neodolateľne zdôvodnený! 
Všetko je jas-né.
Ibaže v návode na použitie zabudli pripísať: Nevystavujte priamemu svetlu!
Pracne zlepená hŕba múdrych slov by mohla stratiť svoju hrdosť. 
Aj noc má svoju moc.

Nekončiace nočné dišputy o svetle. 
Koľko dôkazov o ňom už podali,
koľko spisov popísali!
Koľkokrát v nevedomej vedomosti i úprimnej horlivosti 
vydávajú tmu za svetlo a chcú ňou dokonca svietiť iným?!
Vyrábajú rôzne alternatívne druhy svietidiel: 
niekedy si popália prsty, minú veľa nedočkavého času i vlastnej duše: 
aj tak je stále noc.

Herakleitos: Čo nikdy nezapadá, ako sa pred tým skryť?

Nočné stolovanie:
Kto si vidí do taniera, keď potme do seba prijíma p-otravu a mení sa na ňu?
Informácie, teórie; ako to všetko stráviť?!
Opatrne s nočným stolovaním, aj takto sa dá filozofovať:
pri svetle sviečok kochať sa vlastnou krásou,
v intímnej atmosfére, 
v zdanlivej samote, 
odkrytom úkryte:
ochutnávať vypestované ovocie.
Niekedy možno vnútri ucítiť jeho prázdnu príchuť,
občas zhorkne, inokedy sa hrá na med.
Ovocný červ sa vŕta srdcom, 
mätie dokonca i rozumné myšlienky: 
na tých, s istou eleganciou, cudzopasí najradšej. 
Je všetko jedlé, je všetko zdravé?
Ako si potme vybrať? 
Údolie kostí: krátka exkurzia obyčajným cintorínom.
Skutočne prežité pri jednej príjemnej prechádzke pokojným miestom:
Na uniformnom náhrobku bolo čosi navyše- 
tri tituly pred menom, dva za menom.
Možno abstraktný filozof, 
snáď už aj plesajúce konkrétum.
Kosti suché titulované.

Filozofovať alebo nefilozofovať?
Hľadať múdrosť alebo mudrovať?
Milovať múdrosť alebo múdrosť milovať?

„Opatrne s tými pojmami!“- správne by namietli daktorí.
„Naivné, sentimentálne, nevedecké! 
Dokážte!
Definujte! 
Zaraďte!
Sproblematizujte! 
S tým veľkých neotravujte.“

Nevadí.
Možno je to celé n a r u b y.

Hodinné hrátky o slovíčkach majú svoj šarm, význam a osoh;
ale stačí sa s nimi iba zahrávať? 
Nočná hra pokračuje.
Po-čas toho: 
múdrosť preniknutá svetlom
naďalej spieva detským hlasom 
tichú pieseň Pravdy.
Pýtate sa ma: „Milovať múdrosť?“

„ÁNO“

Ak niekto očakáva ne-osobnú búrku slov, je možno sklamaný.
Ona prichádza vo vánku. 
„A o tom to je.“

P o z n á m k a
Upozornenie: Akákoľvek podobnosť nočného sveta so svetom osvieteného ľudstva je čisto náhodná, (pokiaľ možno o náhode uvažovať).

Autorka je študentkou filozofie na FF TU v Trnave