Steinbockova práca je jedinečná svojho druhu. Významný predstaviteľ súčasnej americkej fenomenológie sa podujal na nie jednoduchú úlohu – skúmať fenomén mysticizmu na pôde fenomenológie. Konkrétne sa zameral na tri exemplárne „vzorky“ mystikov v rámci takzvané abrahámovskej tradície. Sv. Terézia z Avily reprezentuje kresťanskú líniu mystiky, Rabbi Dov Baer je predstaviteľom jej chasidskej príbuznej a z mystiky súfizmu si vybral osobnosť Rúzbihána Baqlího. Čitateľovi je od začiatku jasné, že autor sa zameriava špeciálne na vzťahovú mystiku, či povedané jeho slovami, na mystiku odkrývajúcu náboženský vzťah ako exemplárne inter-personálny (s. 23). Na základe analýzy osobnej skúsenosti mystikov s božským vyvodzuje ďalšie zaujímavé dôsledky vrámci svojho fenomenologického výskumu.

Ako dôsledný fenomenológ kladie Steinbock pri skúmaní špecifického fenoménu mystiky primárny dôraz na rozšírený pojem skúsenosti. Mystická skúsenosť sa preňho stáva vzorovou autentickou náboženskou skúsenosťou. Táto patrí k skúsenosti vertikality a konkrétne sa prejavuje ako epifánia –špecifický spôsob danosti charakteristický pre samotnú mystickú skúsenosť (s.15). „Sféry skúsenosti a evidencie, ktoré sú omnoho širšie než tie, ktoré sa týkajú objektov, nazývam vertikálnou danosťou alebo ‚vertikalitou‘. Senzitivita na vertikálnu danosť nie je zavŕšená v konštruovaní metafyziky alebo dosadením teologických presvedčení či systémov etických vier do týchto skúseností“ (s. 1). Podľa neho je senzitivita voči vertikalite dostupná možnostiam fenomenológie, ktorá je aj v tomto prípade kompetentná opísať, čo je dané ľudskej skúsenosti, a zhodnotiť, kde sú jej hranice. Do kategórie možnej vertikálnej skúsenosti zaraďuje skúsenosť so Zemou (ako transcendentný celok prírody), s inou osobou a s absolútnou Osobou – Bohom.

Cez prizmu základných skúseností západnej mystiky autor nahliada na viaceré aktuálne filozofické problémy – na otázku evidencie, Ja, na problém individuácie a osobnej identity, inakosti a inter-personality. Obzvlášť zaujímavé je vyústenie predchádzajúcich úvah v poslednej kapitole, v ktorej Steinbock analyzuje problém idolatrie. Ten je možné objasniť, ako autor viackrát zdôrazňuje, jedine v kontexte vertikality, presnejšie – v kontraste s ňou. Na viacerých miestach prízvukuje, že neexistuje neutrálny postoj – žijeme buď v základnom bytostnom nasmerovaní na vertikalitu alebo idolatricky (s. 209). Zreteľne viditeľnou sa idolatria stáva v konfrontácii s autentickou skúsenosťou mystiky. Prostredníctvom filozofického opisu základného postoja žijúceho z vertikálnej skúsenosti sa Steinbock dostáva k nie povrchnej kritike dnešnej spoločnosti. Idolatriu chápe ako deštrukciu alebo zvrátenie vertikálnych vzťahov, prerušenie vertikálneho dávania, prevrátenie pohľadu hľadiaceho. Rozlišuje jej tri formy: pýchu ako osobnú idolatriu vlastnej dôležitosti u jednotlivca, sekularizmus a fundamentalizmus v širších spoločenských dimenziách celku sveta, a ako tretiu identifikuje konkrétnu objektovú idolatriu, ktorá sa prejavuje ako výlučné zameranie pozornosti na určitý predmet (napríklad na zdravie, vedecký pokrok,ekonomické istoty, neotrasiteľné ideologické presvedčenie a podobne). „Hoci je niekoľko foriem vertikálnej danosti, táto práca sa zaoberá práve jedným jej druhom, presnejšie epifániou a jej protichodnými pohybmi idolatrie. Fenomenológia a mysticizmus sa vyrovnáva s tou dimenziou ľudskej skúsenosti, ktorá je otvorená týmto formám danosti, a je teda venovaná fenomenológii náboženskej skúsenosti“ (s. 18).

Steinbockova fenomenológia mystiky postupne odkazuje k širším sociálnym a kultúrnym súvislostiam. Autentická mystika a jej pozitívne dôsledky v praktickom živote človeka a jeho vzťahoch naznačuje, že seba-zakladajúci a sebestačný subjekt –„modern prejudice of the Self“ (s. 163) – si v skutočnosti nepostačuje. Ťažiskovými sa naopak stávajú senzitivita na vertikalitu (teda zároveň na intersubjektivitu), z nej prameniaci rešpekt k osobnej jedinečnosti každej ľudskej bytosti (s. 193) a solidarita v rámci dynamického ľudského spoločenstva (s. 205).

Steinbockova štúdia sa môže stať podnetnou obzvlášť pre čitateľa zainteresovaného vo fenomenológii a filozofii náboženstva, no možno ju smelo odporučiť i širšiemu odbornému publiku.

Mgr. Jana Trajtelová
Katedra filozofie
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Hornopotočná 23
918 43 Trnava