Juríková, E.: Dobrý vladár sa rodí alebo sa takým stáva výchovou? In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.
Erasmus Roterodamus: Institutio principis Christiani / Erazmus Rotterdamský: Výchova kresťanského vladára. Edícia Scrinium Latino-Slovacum, zv. 4. Trnava: Trnavská univerzita 2009, 293 s.
Hoci meno zaalpského kniežaťa humanistov Erazma Rotterdamského je odbornej verejnosti dobre známe, predsa sme mali doteraz možnosť prečítať si v slovenskom preklade len jedno jeho dielo, a to azda najpopulárnejšiu Chválu bláznivosti (1966, 1985). S o to väčším záujmom privítali slovenskí neolatinisti a filozofi prvý slovenský preklad Erazmovho spisu, ktorý venoval v roku 1516 svojmu zverencovi Karolovi Habsburskému, synovi Filipa Pekného, a neskôr cisárovi Svätej ríše rímskej Karolovi V. Erazmus v ňom sformuloval nielen svoje politické názory, ale na pozadí odporúčaní pre výchovu budúceho vládcu reflektoval súveké spoločenské problémy a načrtol svoje predstavy o ich riešení. Aj keď sa v mnohých prípadoch nevyhol kabinetným konštatovaniam, predsa prekvapil svojimi modernými radami prameniacimi z vlastných pozorovaní spoločenskej situácie a živých kontaktov s filozofmi – vladárskymi vychovávateľmi z iných európskych krajín, napríklad s Angličanom Tomášom Morom. Erazmovo dielko sa tak stalo príťažlivým pre čitateľov v rôznych časových obdobiach a – ako konštatuje autor štúdie a prekladateľ Imrich Nagy – pravdepodobne sa jeho názormi riadili celé generácie habsburských princov.
Erazmus ako typický humanistický učenec používa bohatú argumentáciu prameniacu hlavne z antických autorov, často sa odvoláva na Aristotela, Platona, Senecu ako cisárskeho vychovávateľa, no aj na Ciceronove názory na výchovu a povinnosti tých, ktorí stoja na čele štátu. Miestami vsúva grécke citáty, ktoré potom v latinčine interpretuje, a tým zvyšuje vierohodnosť svojich názorov.
Pred prekladateľom stála neľahká úloha: preložiť a v súradniciach dobových udalostí intepretovať náročný, filozoficky ladený text. K mnohým „zahmleným“ narážkam v texte sa Nagy neskôr bližšie vyjadruje v pripojenej štúdii, v ktorej sa odvoláva predovšetkým na zahraničnú literatúru. Hodnotu publikácii pridáva aj pripojený menný index a bohatý poznámkový aparát.
Erazmus Rotterdamský sa vo svojom spise pokúsil načrtnúť cestu, ktorou by sa mal vydať panovník dôsledne uplatňujúci zásady kresťanskej morálky. V nemalej miere pritom kladie dôraz na výber učiteľa, pretože v krajinách, kde neexistuje slobodný výber vladára, treba podľa neho dôrazne dbať aspoň na výber vladárovho učiteľa. Dielo sa tak stáva nielen obrazom ideálneho vládcu, ale aj zrkadlom ideálneho učiteľa.
Erazmus si v spise pod záštitou Svätého písma dovoľuje polemizovať s autoritami ako Augustín či Tomáš Akvinský, a to napríklad vo veci takzvanej spravodlivej vojny: „Augustín vojnu občas nezavrhuje. Ježišovo učenie ju však úplne odmieta. Rovnako ju vždy zavrhujú aj apoštolovia“ (II, 6). Jeho nároky na ideálneho pedagóga pre budúceho vladára sú však také nekompromisné, že za opakované prehrešky voči učiteľskému poslaniu neváha dokonca navrhnúť hrdelný trest.
Popri výbere morálne aj vedomostne zdatného vychovávateľa nabáda dbať aj na pozornosť pri výbere vhodných priateľov a spoločníkov pre princa, aby ho nenaučili prílišnej hýrivosti a roztopašnosti. Erazmus sa nevyhýba ani kritike zhýralého dvorského života a šľachty. Negatívne sa vyjadruje k politicky motivovaným manželským zväzkom, čím naráža na známe dynastické sobáše Habsburgovcov. Odporúča, aby ríši vládol panovník z rovnakej, prípadne susednej krajiny, ktorý pozná zvyky a mravy svojho ľudu. Prikazuje dbať aj na vhodné politické spojenectvá, pričom v pozadí jednoznačne rezonuje aktuálna nevyhnutnosť, aby sa kresťanská Európa spojila proti expanzii Osmanov. Poukazuje však aj na nezmyselnosť vojen, ktoré vedú medzi sebou kresťania a Nagy sa domnieva, že Erazmus mal na mysli predovšetkým pápeža Júliusa II. ako pôvodcu nejedného vojnového konfliktu, ktorý svojím konaním prispel k relativizácii kresťanských hodnôt: „Veď ešte žiadne zatmenie Slnka nespôsobilo takú škodu ľuďom ako nesvár medzi pápežom Júliusom a francúzskym kráľom Ľudovítom, ktorý sme len nedávno mohli so slzami v očiach sledovať“ (X, 8).
Podnetné a stále aktuálne sú aj Erazmove reformné názory na úradnícky aparát i ekonomickú situáciu v meniacom sa európskom hospodárstve v 16. storočí. Po vlastných neblahých skúsenostiach s colníkmi považuje úradníkov za príčinu vnútropolitických i zahraničnopolitických problémov krajiny, pretože podľa jeho mienky zneužívajú svoje postavenie a právomoci, korumpujú a nechávajú sa korumpovať, preto „Šťastie štátu teda vo veľkej miere závisí od toho, ako čisto prebieha voľba úradníkov a ako čisto sú pridelené funkcie“ (II, 7). Môžeme len konštatovať, že ani po piatich storočiach sa situácia nezmenila. Ako ideálne, no neuskutočniteľné riešenie filozof navrhuje, aby úradník nemal interes na výkone svojich právomocí.
Erazmove ekonomické postrehy možno považovať za moderné i v dnešnom ponímaní. Nabáda budúceho vladára jednak k prepusteniu nadbytočného byrokratického aparátu, jednak k pozitívnej diskriminácii chudobných v oblasti daní, ktorá nielen prináleží kresťanskému panovníkovi, ale v konečnom dôsledku sa kladne prejaví na celkovej ekonomickej situácii krajiny: „Ak si nutnosť niekedy vyžaduje, aby sa dane len vyberali od ľudu, povinnosťou dobrého vladára je vykonať to tak, aby tým chudobným spôsobil čo najmenej škôd“ (IV, 3). Erazmus sa prejavuje ako hovorca tretieho stavu, keď oproti nečinnosti šľachticov preferuje remeselníkov a ich hodnotu pre spoločnosť a štát: „Ctiť si teda treba počestné remeslá a nie oceňovať sladké ničnerobenie šľachtickými titulmi…“ (VI, 16).
Erazmus Rotterdamský sa v Institutio prejavil ako citlivý a chápavý pozorovateľ diania okolo seba. Načrtol nielen víziu o ideále vladára a ceste, akou sa má k nemu pomocou vhodného vzdelania dostať, ale zároveň pranierovaním spoločenských pomerov poukázal na najväčšie problémy svojej doby. Nadčasovosť jeho názorov a myšlienok zvýrazňuje moderný slovenský preklad mladého historika a neolatinistu Imricha Nagya, ktorý nepochybne patrí medzi vychádzajúce hviezdy slovenskej neolatinistiky. A hoci sa celé dielo venuje výchove budúceho vládcu, predsa Erazmovými slovami konštatujeme, že štát ostane štátom, hoc v ňom aj vladára nebude.
Mgr. Erika Juríková, PhD.
Katedra klasických jazykov
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava