Valent, M.: Filozofické aspekty v obraze Édouarda Maneta Bar vo Folies-Bergère. In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.
Obraz Édouarda Maneta Bar vo Folies-Bergère je zaujímavý nielen tým, že v sebe skrýva provokáciu, ale aj skrytou filozofickou problematikou. Jeho jednotlivé aspekty nás vedú k novému pochopeniu videnia skutočnosti a nášho miesta v jej rámci. Náš článok, v ktorom sledujeme práve tieto momenty, je rozdelený na tri časti. Prvá časť poskytuje analýzu samotného obrazu, druhá sa zameriava na jej význam, ktorý nás povedie k tretej časti a síce k odhaleniu filozofických otázok skrytých v Manetovom diele.
Analýza diela
Bar vo Folies-Bergère pred nami predostiera paradox za paradoxom. Postava, ktorá zreteľne stojí uprostred obrazu, má v strede oblečenia ružu. V priestore za ňou vidíme veľa ľudí, zobrazených vo dvojiciach, a hneď prvú z dvoch najviac viditeľných dvojíc tvoria dvaja muži a dve ženy. Vzadu sa dej stráca, ale pôsobí šumom a vravou. Všetci rozprávajú, zabávajú sa. Všetko navôkol sa zmiešava vo farebnej škvrne. Dôležité je, že za chrbtom postavy vidíme v centre zábavu a ruch. Pritom chápať priestor za barmankou ako skutočné dianie spôsobuje nemalé problémy. Vznikajú tak totiž mnohé paradoxy. Prvý je ten, že na jej pulte a aj za ňou sú všetky fľaše alkoholu zatvorené a bez najmenšej stopy po tom, že by z nich niekto nalieval. To je v protiklade s tým, že barmanka je v bare plnom ľudí. Je to priam absurdné. To isté pozorujeme aj pri ovocí.
Rovnako nemožno prehliadnuť ťah štetca. Zatiaľ čo barmanka je namaľovaná pomerne jasne a zreteľne, a to sa týka aj fliaš a kvetov, ľudia za jej chrbtom vystupujú nezreteľne, bez presnosti a dôslednosti. Môžeme vidieť aj určitú podobnosť medzi záhadným mužom a ostatnými ľuďmi, na ktorých sa odráža aj iný štýl maľby. Inak je namaľovaná barmanka a inak priestor za jej chrbtom. Odlišný štýl maľby sa začína záhadným mužom a pokračuje plynulo k ostatným ľuďom za ňou. Tí sa strácajú v ťahoch až po hranicu nepoznateľnosti. Zaujímavý je aj odraz barmanky. Akoby šlo o zrkadlo. No odraz by nemohol byť takto namaľovaný, keď ho chceme vidieť na základe logických a fyzikálnych dôvodov. Jednoducho, takýto odraz by nemohol nikdy nastať.
Prvým znakom na postave barmanky je, že je v pokoji. Zaujímavý je jej zasnený, neprítomný pohľad. Opiera sa o stôl a mlčky pozerá, neprítomná duchom. Je akoby mimo seba, čo sa paradoxne prieči tomu, že za ňou vidíme plno ľudí a veľa ruchu. Významná je aj tvár barmanky, ktorá zároveň predstavuje veľmi komplikovaný detail. Barmankina tvár má v sebe zvláštny a spokojný výraz, ktorému je ťažké rozumieť. Akoby sa od nás očakávalo, že máme jednoducho uveriť, že tam je. Pri pozornom vnímaní nás k tejto viere vedú ostatné znaky, akými sú vlasy, pery alebo oči. Tým sa nám ukazuje samotné rozpoloženie barmanky. Autor nám jadro obrazu zanecháva v jej tvári, vidíme v nej aj spokojnosť aktérky a nutkavú potrebu znova prežívať minulosť a znova prežívať scénu, ktorú vnímame za jej chrbtom. Ide o výraz človeka, ktorý je spokojný s tým, čo prežil a s tým, čo má, a zároveň o človeka, ktorý na niečo alebo na niekoho túžobne čaká. V jej tvári sa nezračí ani tak smútok, ako skôr stopa po očakávaní, nostalgii a po prežití niečoho, čo možno korešponduje s odrazom za ňou. Jedno z hlavných posolstiev obrazu spočíva v odkrytí intímnej sféry barmanky a v nenásilnom ukázaní jej minulosti a života, jej pocitov a túžob.
Ďalším znakom je očakávanie, ktoré sa ukazuje v jej tvári. Pozerá a myslí na niekoho v budúcnosti. Možno si predstavuje, že sa celá scéna ešte len stane. Možno by po niečom takom túžila. Možno túži po mužskej spoločnosti. Barmanka sa pozerá akoby na nás, alebo prinajmenšom akoby nás vnímala. Pôsobí dojmom, že čaká na nejakého zákazníka, alebo sa pripravuje na vysneného muža. Premýšľa, ako ho zaujme. Niekedy sa zdá, že autor v nás chce vyvolať pocit, ako sa na nás barmanka pozerá, a že s ňou môžeme nadviazať kontakt. Pritom akoby si premietala, čo sa stalo a dúfala, že príde vytúžený zákazník. No čím viac vnímame jej pohľad a uchopujeme priestor za barmankou, tým viac sme si vedomí, že ide aj o nás, že ten, na koho sa pozerá, sme my.
Význam analýzy
Analýza predchádzajúcich prvkov ako ťah štetca, rozloženie alebo pohľad barmanky nám ponúka mnohé významy. V obraze sa prelínajú dve dimenzie. Prvou skutočnosťou je priestor za chrbtom barmanky. Nejde o reálny priestor za ženou, ale o jej predstavu. Všetko zahmlené za ňou vyjadruje hmlu predstáv a myšlienok. Manet nám ukazuje jej vnútorný svet, jej predstavy alebo skôr zážitky z minulosti, poukazuje na jej sny a túžby. Akoby celý dej za ňou bol výsledkom jej spomienok a predstáv, na čo poukazuje odlišný ťah štetca. Ten je deliacim znakom medzi reálnym a snovým svetom. Skutočnosť diferencie medzi reálnym a snovým sa ukazuje prostredníctvom zatvorených fliaš a pasívnej barmanky. Z toho vyplýva, že na jednej strane vidíme snovú realitu, skladajúcu sa z predstáv samotnej barmanky a na druhej strane reálnu skutočnosť. Rozlíšenie medzi týmito dimenziami spočíva v ich pozícii na obraze. Skutočná realita, ktorú predstavujú najmä stôl a fľaše, sa nachádza pred barmankou. Pomyselný hluk, šum, ľudia, chrbát barmanky a záhadný muž sú naproti tomu len predstavy.
Cez odlíšenosť reality a snenia sa zároveň odkrýva vnútro aktérky. Uchopovanie ruchu a šumu ľudí a opätovné vnímanie reality, v ktorej vystupuje barmanka, nás stavia pred paradoxy. Paradoxy nám otvárajú hlavné posolstvá obrazu. Z paradoxu samoty barmanky a kontrastného spoločenstva s nápadníkom je jasná túžba barmanky po ňom. Súvisí to s tým, že vidíme barmanku spredu, kým ona sa pozerá smerom k nám. My, teda tí, ktorí jej hľadíme do očí, sme nádejní zákazníci. To, čo vidíme v priestore za barmankou, je naša budúcnosť v postave záhadného muža. Z paradoxu celkovej samoty a vysneného veľkého počtu návštevníkov sa rodí viditeľná túžba barmanky po spoločnosti, po zákazníkoch alebo po plnom bare.
Vidíme, že tu máme pred sebou ženu s jej intímnym svetom. Vidíme, o čom sníva a čo prežila. Máme pred sebou ženu s túžbami, snívajúcu o spoločnosti mužov, ale zároveň s túžbou po naplnení v práci. Ženu, ktorá má túžbu pracovať a byť žiadaná.
Filozofické aspekty diela
Záverom viac-menej abstrahujeme od postavy barmanky a poukážeme na filozofické aspekty Manetovho obrazu. Poukážeme na význam vzťahu realita – barmanka, pričom budeme smerovať k stotožneniu barmanky a reality, života. Ide o akýsi návrat k vedomiu a k subjektu, o emocionálnu stránku. Zároveň demonštrujeme, že pri samotnej recepcii môžeme poznať realitu aj mimo toho, čo vidíme. Z náznakov je možné pochopiť viac, než sa dáva na prvý pohľad, čo poukazuje na nové chápanie objektu, ktorý sa už nedáva ako niečo posvätné, nedotknuteľné, ako niečo, čo je mimo nášho dosahu. Samotný obraz je určený na to, aby bol hĺbkovo analyzovaný. No Bar vo Folies-Bergère poukazuje aj na novú úlohu pozorovateľa a jeho vtiahnutie do deja obrazu. Ide o bytostné angažovanie a vtiahnutie pozorujúceho subjektu do diania v obraze.
Barmanka nás v istom zmysle dráždi svojím pohľadom. Stojíme tu, sme vtiahnutí do deja, ale v pozorovaní obrazu pozorujeme aj sami seba. Vo svete vidíme nás samých v pozícii toho, kto sa nachádza pred pohľadom barmanky. Tým, že sme vtiahnutí do diania, nastal prelom v našom vnímaní. Skrývajú sa tu rôzne pohľady na realitu nášho života, čo predstavuje filozofický problém: ako veľmi sme vtiahnutí do toho, čo pozorujeme? Do akej miery sme si toho vedomí? Autor pritom ukazuje, že do reality nie sme vtiahnutí až premýšľaním, ale už tým, že ju vidíme. Už len samotný pohľad nás vťahuje do skutočnosti. Autor je veľmi autentický a nakoniec nám ukázal skutočnú tvár reality. Skutočnú realitu, ktorá sa začína a ktorej dej sa odohráva už vo vnímaní. Manet ukázal, že realitu prežívame už v momente, keď ju vnímame. Hercami reality sa stávame samotným pohľadom.
Barmanka korešponduje s naším skutočným životom. Preto ju môžeme brať ako znak reality. Aj realita nás vťahuje a pozerá na nás. Dokonca nás dráždi svojím pohľadom a my musíme ako nádejní zákazníci prehodnotiť svoje postoje voči skutočnosti, a tým aj vzťah voči svetu-barmanke. No v jej pohľade môžeme vidieť aj seba samých. Tým narážame na jednu zo základných otázok teórie poznania a percepcie. Vnímame realitu ako neutrálne stojacu mimo subjektu, alebo ju vidíme tak, že sa v nej aj sami nachádzame? Alebo sme voči skutočnosti ľahostajní? Otázka kladená obrazom teda znie: Môžeme byť tvárou v tvár pohľadu barmanky vôbec ľahostajní? Ak ľahostajní nie sme, meníme aktívne sled sveta a ovplyvňujeme ho, ako sa ukazuje prepojením barmanky a reality. Práve naša prítomnosť mení jej činnosť. Svojím bytím ju dráždime. Samotným bytím meníme barmanku, svet a naše bytie v ňom. Manet nám jednoznačne ponúka tie náznaky, ktoré nás vedú k uznaniu, že meníme skutočnosť a že cez tento vzťah skutočnosť mení nás. Tak ako podmieňujeme ženu na obraze, čiže svet, tak podmieňuje aj ona nás. Bar vo Folies-Bergère pripomína, že existuje vzťah medzi nami a skutočnosťou, ktorý sa neustále dynamicky rozvíja.
Manet nás tak privádza k novému pochopeniu percepcie a skutočnosti. Ponúka nám aj nový prístup k premysleniu nás samých, našej pasivity ako pozorovateľov sveta, ktorú nahrádza aktívnym subjektom s určitou úlohou v skutočnom svete. Ukazuje, že pozícia neutrálneho pozorovateľa je mylná, pretože sami sa na realite angažujeme. Autor si tým kladie najzákladnejšie otázky percepcie a nášho postoja k svetu.
Hlavné momenty Baru vo Folies-Bergère možno postihnúť pojmami ako bytie vo svete, angažovanosť v realite, vzťah subjektu a skutočnosti. Svoje miesto tu tak nachádza aj dynamická premena nás a sveta, naše vzájomné neustále podmieňovanie. Genialita autora obrazu sa prejavuje v tom, že tieto skutočnosti skryté v hĺbke obrazu navonok sprítomňuje. Obraz nás nenásilne zaujme a nevedome provokuje. Provokácia, ktorá je známkou Manetovej geniality, zachytáva skutočnosť, ktorá nás dennodenne obklopuje. Skutočnosť, že žijeme, zakúšame len vtedy, ak cítime, že nás niečo provokuje.
Martin Valent
študent odboru Filozofia
Katedra filozofie
Filozofická fakulta TU
Hornopotočná 23
918 43 Trnava