Bratislava, Brno, Ostrava, Prešov a Trnava – doktorandi filozofie alebo mladí začínajúci vysokoškolskí pedagógovia – päť štúdií. Tak by sa dalo opísať regionálne aj generačné osvieženie nového čísla Ostia. Ďalším zaujímavým (i optimistickým) javom je výber tém jednotlivých štúdií mladých autorov, ktoré predstavujú slobodný a pestrý pohľad od antickej po francúzsku filozofiu, od filozofického uvažovania o vede, dejinách a identite až po otázku pamäti a múzy. Kvalita spracovania textov je dobrou správou nielen pre náš časopis, ale aj pre celú filozofickú komunitu.

Prečo nad tým takto uvažovať? Prečo by zdanlivo bežný jav, kvalitné štúdie mladých autorov, musel byť ešte doplnený prívlastkom dobrý, optimistický? Nestačilo by len povedať štandardný či normálny?

Zvyšovanie nárokov, ku ktorému stále dochádza, predsa prináša kvalitu. Projekty, granty, akreditácie, publikácie, impakty, evaluácie sú určitým zrkadlom práce vysokoškolského učiteľa a vedca. Je však táto rovnica taká jednoduchá a samozrejmá? Vo svojom príspevku v novej rubrike Academia-Debate vyjadruje Matúš Porubjak obavu, „že sa tak deje skôr napriek tomuto tlaku než jeho pričinením“. Vychádza z dvoch textov, jedného slovenského a druhého holandského a opisuje mnoho otázok, problémov aj výziev, ktorými akademická komunita vnútorne žije. Problém stupňujúceho sa tlaku na akademických pracovníkov je veľmi komplexný a súvisí nielen s nastavením systému, ale aj s vnútorným nastavením členov akademickej komunity. Čím žijeme, s čím vnútorne zápasíme, proti čomu bojujeme a čo si latentne odmietame pripustiť?

Štúdie mladých autorov, ktoré otvárajú nové číslo Ostia, sú naozaj dobrou správou nielen pre náš časopis. Matúš Porubjak ho zas uzatvára správou o kritických pohľadoch na akademický svet a svojimi vlastnými otázkami, ktoré formuluje zo svojej pozície vysokoškolského pedagóga, vedca i vedúceho katedry. Či bude nakoniec odpoveďou enthusiasmus alebo skepsis, je aj na každom z nás.