Stojíme na prahu leta a za svojím chrbtom každý z nás necháva prežité mesiace opäť zvláštneho roka. Pre niekoho ťažkého, osamelého, života v ústraní alebo príliš presýteného a odcudzeného online priestorom. Ako sa nadýchnuť a načerpať nové sily? Dýchanie ako jedna z najprirodzenejších vecí, ktorej sa v živote venujeme bez toho, aby sme si to uvedomovali, sa stalo v posledných mesiacoch existenciálnou otázkou. Uvedomujeme si ho na verejnosti, aj s ním zápasíme s narastajúcou teplotou počasia. Chránime si ho pred ochorením, ale je takisto prejavom ohľaduplnosti voči ostatným ochraňovať ich pred naším dychom. Rytmus dýchania sa mení podľa toho, čo prežívame, ako sme, ako si dych uvedomujeme, ako s ním pracujeme. Dýchanie sa objavuje aj vo filozofických textoch nie síce ako celkom nová, zato dnes čoraz aktuálnejšia téma.
Dýchaním sa orientujeme aj v prostredí, v ktorom sa nachádzame, niekedy prirodzenejšie ako prostredníctvom zraku. Vône nás spájajú so spomienkami na detstvo, ľuďmi, s významnými aj nepríjemnými udalosťami, ktoré sme prežili, vôňami sa dokážeme spojiť s dôverne známym aj na veľkú (časovú a priestorovú) vzdialenosť.
Nedávno som navštívila Nové Zámky, ktoré usporiadali filozofický festival. Jedným zo symbolov v názve bolo slovo vzdušnosť sprevádzané vizualizáciou farebného veterného mlyna. Môžeme si pod tým prestaviť všeličo. Myslenie metaforicky aj doslova prepojené s osviežujúcim nádychom, horským vzduchom, letným vánkom či pokojným bezvetrím. To však niekedy aj chýba. Najmä keď na myslenie dopadá ťaživá atmosféra, únava, neproduktívne rozptýlenie, ktoré z neho robí nespoľahlivý a nepoužiteľný nástroj. Myšlienky sa zvyknú roztratiť alebo nerozvinúť, chýba im vietor do plachiet. Aj preto potrebujeme svieži nádych letných dní.
Osvieženie myslenia v textoch nového vydania Ostia vám pripravilo dvadsaťjeden autorov a prekladateľov štúdií, esejí, rozhovorov a recenzií. Príjemné čítanie.
Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
811 09 Bratislava
e-mail: jaroslavavydrova@gmail.com
Cover © Akryl na preglejke (výrez) „La Ville Mére“ – Peter Takáč