Alain Badiou: Chvála lásky. Rozhovor s Nicolasom Truongom. Bratislava: Inaque.sk 2012, s. 111.

Zdá sa, že všetci máme nejakú predstavu o láske. Len čo chceme o nej niečo vypovedať, strácame vnútornú istotu, či sa predsa len nebudeme mýliť. Francúzsky filozof, profesor na European Graduate School vo Švajčiarsku Alain Badiou, ktorý sa venuje otázkam pravdy, subjektu a bytia, odvahu našiel a potešil nás rozhovorom so spisovateľom Nicolasom Truongom o láske, jej ohrození, pravde a jej vzťahu k filozofii, politike a umeniu. Knižná podoba tohto dialógu vyšla pod názvom Chvála lásky. Samotná kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol, ktorých každá nesie so sebou nejaké zaujímavé posolstvo.

Na začiatku knihy Badiou upriamuje pozornosť na reklamnú kampaň zoznamovacej spoločnosti Meetic v Paríži a vyjadruje svoje znepokojenie nad jej sloganmi. Agentúra v duchu: „Zaľúbte sa, ale nestraťte pri tom hlavu!“ A tiež: „Milujte bez trápenia!“, ponúka lásku, ktorá je poistená voči všetkým rizikám. Na prvý pohľad je zrejmé, že takéto vyjadrenia môžu človeka u(s)pokojiť. Samotná podstata predsa len vyznieva trochu absurdne. Nie je práve skutočná láska tá nebezpečná ? Tá, ktorá sa vyvíja nielen prežívaním radosti, ale aj bolesti, smútku, trápenia a strachu zo straty? Badiou je presvedčený, že práve tí, ktorí sľubujú bezpečnú lásku, ju najviac ničia. Pýta sa: „Aká je to vojna s nulovými stratami a aká je to láska s nulovým rizikom? (s. 15)

Je možné rozvíjať (emocionálny) vzťah lásky medzi dvoma ľuďmi, ak ho hneď na začiatku podrobíme (racionálnej) kontrole, dohode a vopred stanoveným pravidlám? V tretej kapitole Badiou naznačuje, že láske možno pripísať takmer metafyzický status udalosti, teda niečoho, čo nezapadá do bezprostredného poriadku vecí (s. 36). Aj keď sa v konečnom dôsledku odohráva vo svete, nemožno ju predvídať či vypočítať podľa zákonov sveta. Osobná ochrana pred sklamaním by bola podobná naprogramovaniu slobodného letu vtákov, ako a kam môžu lietať, aby sa nezranili a nestratili. Alain Badiou sa domnieva, že skutočná láska je tá, ktorá trvalo, niekedy bolestne, víťazí nad prekážkami, ktoré jej do cesty stavajú čas, priestor a svet.

Na otázku Nicolasa Truonaga: „Čo teda robiť“? Badiou odporúča na podnet básnika Rimbauda lásku znova vynájsť a bojovať. Nie však proti strachu, neistote a zlyhaniu, ale proti pohodliu a bezpečnosti. Predstavitelia filozofie sa musia postaviť do pozície ochrancov lásky, aby dokázali presvedčiť ľudí, že láska potrebuje lietať a nemôže byť zavretá v pohodlí domova a zachovávať status quo. Ako píše na konci prvej kapitoly: „Je potrebné znovu objaviť nebezpečenstvo a dobrodružstvo, aby sme sa ochránili pred bezpečnosťou a pohodlím“ (s. 19).

V kapitole Filozofi a láska sa Badiou pristavuje a ďalej rozvíja myšlienku teoretika lásky Jacqueasa Lacana, že nič také ako sexuálny vzťah neexistuje. Túto zaujímavú a odvážnu teóriu na súčasnú dobu ďalej objasňuje tvrdením, že pri sexe je každý človek do veľkej miery osamotený. Samozrejme, prežíva uspokojenie prostredníctvom tela toho druhého, ale v konečnom dôsledku ide len o jeho vlastný pôžitok. Práve v láske (ktorú chceme znovu objaviť) človek prekračuje hranice svojho narcizmu a smeruje tak k ontológii toho druhého a začína vnímať život z jeho pohľadu, z perspektívy jeho odlišnosti (s. 27). Ak sa však zastaví len na úrovni vlastného ja, vlastného pohodlia, stane sa najväčším nepriateľom svojej lásky. Ako Badiou píše: „Najväčším súperom mojej lásky, tým, ktorého musím poraziť, nie je nikto iný, len ja sám – ja, ktorý uprednostňujem identitu pred odlišnosťou, ktorý radšej presadzujem svoj svet, akoby som ho mal nanovo vnímať cez optiku odlišnosti“ (s. 68). Pretože „láska je prácou, nielen zázrakom“ (s. 88). Každý deň musíme (chceme) zápasiť s odlišnosťou, intenzitou, vierou či presvedčením, že tá naša láska predsa len pretrvá. Slovami Fernanda Pessoa: „Láska je myšlienka, kto lásku nepochopí ako východisko, nikdy nezistí, o čom je filozofia“ (s. 101).

Nie vždy to však dokážeme…, „láska so sebou prináša hádky, skutočné utrpenie a odlúčenie, ktoré môžeme a nemusíme zvládnuť“ (s. 68). Zdá sa, že proti takémuto riziku nás nikto nepoistí… možno len spoločnosť Meetic.

Mgr. Simona Wagnerová, PhD.
Katedra pedagogický štúdií, Fakulta humanitných vied
Žilinská Univerzita v Žiline
simona.wagnerova@fhv.uniza.sk