Latinské slovo ostium označuje ambície a aktivity ľudského bytia: vchod, východ, dvere, bránu prístavu, aj ústie rieky. Ostium je metafora vonkajšieho aj vnútorného dynamizmu, horizontálnej i vertikálnej otvorenosti, priestorom netušených prekvapení, inšpirácií, pocitov bezpečnosti a istoty.

Ľudia niekam vchádzajú preto, aby niečo spoznali, aby našli domov a okúsili šťastie. A naopak vychádzajú, aby sa otvárali pre iných a komunikovali svetu autentické poznanie, idey, skúsenosti. Vchod aj východ sú obyčajne vymedzené dverami, ktoré zužujú priestor a robia ho kontrolovateľným. Brána oproti dverám je širšia, jej cieľom je poskytnúť bezpečnosť a istotu. Ústie je miestom niečoho tiahnúceho sa v pozdĺžnom smere, ašpiruje na kontinuitu a smeruje k syntéze, k trvalému a večnému.

Na základe týchto etymologických objasnení možno povedať, že ostium je otvorenosťou, usilujúcou sa zachytiť záchvevy bytia, potencie ducha a tela, niečo z pravdy aj z večnosti. Zbieranie fragmentov pravdy a ich následná harmonizácia s myslením, poznaním a skúsenosťou je možná iba v otvorenosti. Všetci si uvedomujeme, že špecifickou črtou filozofie a filozofovania je otvorenosť voči pravde, ale pravda sa kompletizuje nielen prostredníctvom rozumu, ale aj prostredníctvom viery, ktorá umožňuje kontempláciu zjavených právd. Filozofia skúma všetky veci a skutočnosti, no nevie objasniť ich podstatu. To, čo je podstatné, uniká rozumu, ale môže sa dotknúť srdca. V tomto zmysle špekulatívno-intelektuálne aj prirodzené filozofovanie predstavuje obraz spojenia bytí, ideí, udalostí, činností, ktoré sú v neustálom pohybe. Niekedy ich vnímame ako pokojný a tichý tok rieky, inokedy ako zurčiacu riavu, ktorá má silu prekonávať seba i vlastnú smrť.

Cieľom otvorenosti je vzájomnosť, dialóg o poznateľnom, snaha o objektívnosť, ašpirácie na jednotu, ku ktorým ľudstvo postupne vyzrieva prostredníctvom autonómnej subjektívnosti a mnohotvárnej plurality. Otvorenosť je vlastná človeku aj životu, spôsobuje ju duch (božský intelekt), ktorý hýbe ľuďmi aj dejinami. Vďaka prirodzenému rozumu má človek vedomie o vlastnej existencii, akceptuje seba, iných aj svet, ale cíti, že život je zahalený tajomstvom. Človek tuší, že vlastná konečnosť má kontinuitu – v dynamizme žitia vdychujeme večnosť.

Všetky spomenuté reality a aktivity vzájomne súvisia a podmieňujú sa v otvorenosti, hoci otvorenosť je a musí zostať slobodnou možnosťou. Nikto z ľudí nesmie byť nútený k otvorenosti, môže si ju iba vybrať. Nereálne veci si však nevyberáme, aj keď môžu byť predmetom ľudskej vôle, napr. nesmrteľnosť. V žiadnom prípade ale nemôžu byť predmetom vôle veci determinované, napr. posledný cieľ. Od týchto pochopení závisí ľudské šťastie i jeho expanzia vo svete.

Múdrosťou je pýtať sa: čo je užitočné? Čo je dobré? Čo je spravodlivé? Čo je nadčasové a večné? Tieto zmysluplné otázky svedčia o tom, že múdrosť súvisí s poznaním, vedením, aj konaním. Kto sa chce stať dobrým, ešte prv musí skúmať, čo je dobro, a kto chce žiť podľa pravdy, má konať a žiť pravdivo. Byť otvoreným pre všetko čo je múdre, dobré a krásne znamená dbať na to, aby vzájomné vzťahy boli jednoduché, priezračné, priateľské, citlivé, lebo pax humanus je závislý od tohoto sylogizmu. Múdry človek sa túli k reálnemu preto, aby ho v sebe pozdvihol, premenil, umocnil, zachránil.

Otvorenosť je krásna, ak si uvedomujeme, že je reálna. Múdrosť je úplná, ak vidíme reálne a zároveň si všímame nesmrteľné, nadčasové, nadpriestorové. Človek potrebuje jasný pohľad, to znamená čisté oko a milosrdné srdce, lebo iba tak budú jeho duša a telo presvetlené a pripravené na filantropiu a pozitívnosť.

Život je krásnou symfóniou a ľudia môžu žiť radostne. Práve toto pochopenie tvorí významové jadro slovaostium. Našou túžbou je, aby konkrétne ovplyvnilo tvorbu autorov budúcich štúdií a článkov s cieľom formovať a nie deformovať, povzbudzovať a nie znechucovať, viesť dialóg a nikdy sa neodcudzovať, lebo svet je – domov, v ktorom ľudia sú si rovní, kde slovo aj ticho má premieňajúcu moc, ale všetkému musí predchádzať láska. Tieto obsažné východiská by mali rezonovať v kontexte internetového časopisu Ostium, ktoré širokej verejnosti ponúkajú Katedra filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD
Katedra filozofie FF TU v Trnave