Približne pred rokom sme začali pripravovať prvé číslo Ostia. V pozadí jeho zrodu bolo niekoľko motívov. Jedným z nich bolo počiatočné nadšenie z toho, že po vzore iných internetových časopisov si aj my môžeme vytvoriť svoj. Zdanlivo stačí tak málo: dať dokopy niekoľko článkov, anonymne ich recenzovať, umiestniť ich niekde na internete. Netreba peniaze, tlačiareň, distribúciu.

Za rok sme vydali dve čísla a ukázalo sa, že také jednoduché to zase nie je. Stretnutia redakčného kolégia boli stále zriedkavejšie, technická stránka vydávania internetového časopisu tiež nie je úplne zanedbateľná a hoci aj nestojí veľa peňazí, stála nás dosť času.

Druhým, dôležitejším motívom bola myšlienka otvorenosti, ktorá sa odzrkadlila aj v názve časopisu. Otvorenosť v myslení, ktorá dopredu nezakazuje otázky a výzvy, otvorenosť pre spoluprácu humanitných odborov, ktorá sa snaží prekonať príliš úzku špecializáciu, otvorenosť pre rôznych autorov, ktorá vytvára priestor napríklad aj pre študentov, a tiež otvorenosť pre spoluprácu časopisov, ktorá pomáha utkávať sieť poznania.

Ani postoj otvorenosti nebol za ten rok ľahkou záležitosťou. Vychádzať z myslenia, prostredia, skupiny…, v ktorých sa cítime doma, a vstupovať do neznáma je vždy náročné a aj trochu riskantné: môže priniesť nové a obohacujúce pohľady na skutočnosť, nové priateľstvá, nové podnety pre činnosť, ale aj sklamania, vlastné pochybnosti, nepriateľstvo.

Do druhého roku Ostia možno vstupujeme skromnejšie, ale naďalej s dôverou, že postoj otvorenosti stojí za to, aby sme ho rozvíjali. Petr Vopěnka, známy český matematik, vo svojom článku o zmysle matematiky hovorí: „Kto však má pre matematiku porozumenie, ten prítomnosť jej zmyslu cíti.“ Táto jeho veta je pre mňa poučná. Je dobré, ak sa pokúšame svoje najhlbšie presvedčenia a hodnoty racionálne vyjadriť a vyargumentovať, v úplnosti sa to ale nedá. Verím, že náš časopis bude príspevkom k otvorenosti v oblasti humanitných vied a zvlášť filozofie. Tiež dúfam, že kto má porozumenie pre otvorenosť, ten zmysel nášho počínania cíti.

Reginald A. Slavkovský