Je fenomenológia súčasťou dejín filozofie minulého storočia alebo živou filozofiou súčasnosti, ktorá má čo ponúknuť do budúcnosti? V úvodnom slove internetového projektu Husserlovho archívu v New Yorku James Dodd hovorí, že „pravda je niekde medzi“ a „ak má byť fenomenológia tradíciou aj filozofiou, musí reflektovať svoje zásadné objavy práve preto, aby sa mohla pozerať ďalej“. Toto „medzi“ fenomenológie,v ktorej sa v súčasnosti ocitla, však nemusí byť iba vágnym priestorom, ktorý sa rozplýva do rôznych tém, názorov alebo odborov, v ktorom sadá povedať akoby všetko či čokoľvek, ale môže dostať konkrétnu, presnú podobu skúmania („strenge“, „rigorous“). Uvažovanie o budúcnosti fenomenológie inšpirovalo viac než štyridsať autorov a úvodná esej Dietera Lohmaraz Kolína predznamenáva filozofické otázky, ktorým čelí fenomenológia v posledných desaťročiach a ktoré ju budú sprevádzať aj naďalej – Fenomenológia budúcnosti: Eidetická,transcendentálna alebo naturalizovaná?

Odpoveď Dietera Lohmara je optimistická, pretože si myslí, že všetky tri podoby fenomenológie majú svoje miesto v súčasnom a budúcom výskume, a v tejto diskusii sa aj ďalší prispievatelia snažia konštruktívne reagovať na výzvu, ktorou pre nich fenomenológia z dnešného hľadiska môže byť. Vo svojich textoch opisujú prístup k fenomenológii, praktický priebeh výskumu či jeho konkrétne závery, osobné témy, ktorým sa venujú, alebo otázky, ktoré považujú za najaktuálnejšie. Narážajú na živosť, ktorá sa v tých šťastných okamihoch dokáže zaujímavo skĺbiť s aktom theorein, a narážajú aj na problémy a hranice, ktoré sa k tomu pridružujú. Z tematického hľadiska sa opakovane otvára vzťah k vedám (najmä z interdisciplinárneho hľadiska, vzťah fenomenológie a kognitívnej vedy, najnovších vedeckých výskumov a podobne), otázka fenomenologickej metódy (od jej praktických vlastností až po inšpiratívne kritiky), praxe(etika), domáceho (svet, kultúra, Ja) a iného (Ty, cudzí).K zaujímavým príspevkom patria aj špeciálnejšie a súčasné témy, ktoré priamo v Husserlovej fenomenológii zaznievali iba okrajovo alebo vôbec (globalizácia, preklad), alebo ktoré z nej možno ďalej a detailnejšie odvíjať (fenomenologická sociológia, psychiatria či reakcie na teologický obrat vo francúzskej filozofii). Fenomenológia sa, samozrejme, už od Husserlových čias nevyhla kritike, odmietnutiu a vyhroteným diskusiám, ktoré poukazujú na jej nejasné alebo problematické miesta, no tu je skôr otázkou, ako možno s fenomenológiou ísť ďalej. Lanei Rodemeyerová poukazuje na možné skĺbenie aplikácie a prepracovania: „… za teoretickými spormi súčasnej filozofie sa fenomenológia môže aplikovať na akúkoľvek oblasť a priniesť nielen kritiku, ale aj radikálnu filozofickú prísnosť, ako aj metódu konceptualizácie a aplikácie. Fenomenológia môže transformovať tieto teórie, ktoré sa stretávajú, a nielen to – môže ich prinútiť vrátiť sa do prirodzeného sveta. Z tohto dôvodu verím, že budúcnosť fenomenológie spočíva v jej pokračujúcich aplikáciách v teoretickej aj praktickej oblasti, a tým v jej vlastnom pokračujúcom kritickom prepracovaní.“ Hoci tu existuje spoločná platforma, z ktorej jednotlivé texty vychádzajú, spoločne nevytvárajú monolit. Vydávajú sa na vlastnú cestu husserlovskej, posthusserlovskej, heretickej či neohusserlovskej fenomenológie, respektíve sa s týmito líniami vyrovnávajú.

Na jednej strane texty podľa očakávaní „rozmieňajú na drobné“ jednotlivé fenomenologické témy a rozvíjajú ich do konzekvencií alebo vlastným spôsobom. Na druhej strane možno prekvapivo oživujú princíp „Arbeitsphilosophie“ a metodologický rámec, ktorý má čo povedať aj dnes. Sebastian Luft hovorí o étose, pracovnej morálke a profesionálnom postoji. Navyše vzniká potreba nového čítania doteraz neznámych textov (vydávaných až dodnes z pozostalosti)a ich výkladov, ktoré do veľkej miery menia Husserlov obraz a oživujú ho v iných perspektívach. Nové výklady, ako poukazuje Joanna Hodgeová, „sa vzďaľujú od interpretácie týchto textov ako kanonických, ak nie priam sterilných, takisto od diskusií o skoršom alebo neskoršom, realistickom alebo idealistickom, deskriptívnom alebo transcendentálnom, aby opäť odhalili, že tu nikdy nejestvovala idealita významu bez inter-subjektivity a telesnosti. Publikácie Natalie Deprazovej, Dana Zahaviho a Donna Weltona predstavili túto prácu širšiemu publiku. Preto interpretácia Husserla ako zviazaného s dualizmom tela a duše, solipsizmom či platonizmom je dnes preukázateľne chybná.“(Dodajme, že Dan Zahavi tu patrí k azda najcitovanejším autorom mladšej fenomenologickej generácie.) Najnovšie výskumy sa podľa Sebastiana Lufta preto budú orientovať na etiku, mentálnu sféru, vzťah k transcendentálnemu idealizmu, životný svet, teológiu a teleológiu. Aspoň to sú témy posledných vydaných a očakávaných zväzkov Husserlian. „Tieto texty, ktoré ešte stále vo veľkej miere nie sú publikované, ukážu Husserla ako pracujúceho za hranicami toho – ako raz povedal Cairnsovi –, čo je prijateľné, aby to strávila aj verejnosť.“

„Robiť“ fenomenológiu/filozofiu a venovať sa dejinám filozofie sú odlišné prístupy, ktoré pri kritickom pohľade môžu stáť na opačných koncoch. David Carr k tomu poznamenáva: „(Husserl) si uvedomil, že problémy filozofie, naša idea ‚robiť‘ filozofiu, idey metódy nevisia jednoducho vo vzduchu a nečakajú, kým si ich vezmeme; prichádzajú k nám z tradície, či si jej sme vedomí, alebo nie. Na to, aby sme si boli plne vedomí toho, čo ‚robíme‘, si potrebujeme uvedomiť, odkiaľ to pochádza.“

Mgr. Jaroslava Vydrová,PhD.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava
jaroslavavydrova[zavináč]gmail.com