Tony Buzan: Mentální mapování. Praha: Portál 2007, 165 s.

Kniha Mentální mapování môže upútať čitateľa už na prvé prelistovanie. Farebná obálka s ilustráciou jednej z mentálnych máp, strany nasýtené farebnými obrázkami, mapami, farebne odlíšeným textom, ako aj bohaté členenie kapitol na odseky. Všetko to umožňuje nielen rýchlo sa zorientovať v obsahu knihy, ale aj zapamätať si hlavné myšlienky.

Autorom knihy a vlastníkom autorských práv pojmu mentálneho mapovania je Angličan Tony Buzan. Narodil sa roku 1942 v Londýne. Na University of British Colombia získal ocenenia v psychológii, angličtine, matematike a iných vedách. Založil Brain Trust Charity, bol vedúcim Brain Clubs, redaktorom denníka spoločnosti ľudí s vysokým IQ Mensa, pracoval pre Daily Telegraph. Je tvorcom koncepcie Radiant Thinking and Mental Literacy, patrí k svetovým profesionálom v otázke skúmania činnosti mozgu a vyučovania. Prednášal publiku počnúc päťročnými deťmi cez školákov až po študentov vysokých škôl, ale aj riaditeľom škôl, manažérom; pripravoval programy pre svetové firmy a ich vlády. Je zakladateľom šampionátu v rýchlom čítaní, svetového pamäťového šampionátu, poradcom pre vládne a medzinárodné firmy, ako sú BP, Barclays International, General Motors, Oracle, Microsoft, British Telecom, IBM, British Airways atď. Stal sa vládnym konzultantom a poradcom pre Veľkú Britániu, Singapur, Mexiko, Austráliu, krajiny v Golfskom zálive a Lichtenštajnsko, ale aj poradcom Medzinárodnému olympijskému výboru trénerov a športovcov. Je členom Medzinárodnej rady psychológov a Fellow inštitútu vzdelávania a rozvoja. Prostredníctvom webovej stránky predstavil svoj softvérový program známy ako iMindMap.

Kniha Mentální mapování, ktorá vyšla v českom preklade, predstavuje autorove názory na činnosť mozgu, na možnosti a spôsoby využívania jeho činnosti, ktorými by mal byť úspech nielen v učení sa, ale aj v organizovaní osobných, rodinných či pracovných aktivít. S tým súvisia pojmy „mentálne mapovanie“ a „mentálna mapa“, ktoré majú v slovenskej a českej lexike ekvivalenty pojmové mapovanie a pojmová mapa.

Úvod obsahuje otázky, ktorými pripomína upútavku či reklamu na prečítanie knihy, zároveň približuje obsah jednotlivých kapitol.

Čo je mentálna mapa? Názov prvej kapitoly, v ktorej sa na uvedenú otázku odpovedá: „Mentálna mapa je najdokonalejším organizačným nástrojom nášho mozgu… má nahradiť lineárne myslenie… uvádza do činnosti mozog ako celok… je prostriedkom, ako dostávať informácie do mozgu… aj von… je to spôsob písania poznámok, ktorý ‚mapuje‘ naše úvahy…“ Autor prirovnáva mentálnu mapu k mape mesta. Slúži na plánovanie, rozvoj komunikácie, tvorivosti, pomáha šetriť čas, koncentrovať sa, pamätať si, efektívnejšie sa učiť, vnímať svet ako celok a chrániť stromy. Je najlepším zviditeľnením myšlienok, pretože ich názorne zobrazuje. Podľa Buzana používal jazyk mentálnych máp aj Leonardo da Vinci, Galileo Galilei, Albert Einstein či Richard Feynman. Títo, ale aj iní významní ľudia unikli zo „žalára lineárneho myslenia“ a svoje myšlienky a predstavy nezviditeľnili prostredníctvom čiar a slov, ale aj pomocou jazyka obrazov, schém, kódov, symbolov a grafov.

V tejto kapitole autor uvádza postup, akým si môžeme mentálnu mapu vytvoriť, čo ilustruje obrázkom. Na tvorbe mentálnej mapy sa podieľa predstavivosť a schopnosť asociácií. Nakreslená mentálna mapa ako výsledok mentálneho mapovania spočíva v troch krokoch: 1. hlavný pojem, 2. od hlavného pojmu lúčovito vychádzajúce vetvy, ktoré symbolizujú predstavy súvisiace s hlavným pojmom, 3. zaznamenanie asociácií vznikajúcich v súvislosti s jednotlivými vetvami. Kapitola o charakteristike mentálnej mapy je ukončená príkladmi toho, ako vytvorenie mentálnej mapy pomôže v príprave ústnych prejavov, ale aj pri riešení problémov, napríklad ako pomohlo pri obnovení dodávok energií v New Yorku po udalostiach 11. septembra 2001.

Výzva Poznajte svoj mozog, uvoľnite svoj potenciál je názvom kapitoly, ktorá podrobne opisuje činnosť mozgových buniek aj mozgu s jeho jednotlivými časťami. Druhá kapitola je tak kľúčovou z pohľadu pochopenia, prečo je metóda mentálneho mapovania dôležitá. Porovnávanie, bohatý obrázkový materiál, ale aj dotazník, na ktorého otázky si môže čitateľ odpovedať, slúžia na vysvetlenie, ako mozog pracuje. Uvádza sa tu prehľad historických názorov na štruktúru mozgu a jeho činnosť. Na označenie mozgových buniek sa používa pojem superbiočipy, ktoré má nielen človek, ale všetky živočíchy. Činnosť mozgovej bunky je ilustrovaná príkladom činnosti včely, priemerná mozgová bunka je prirovnaná k priemernému osobnému počítaču a autor uvádza aj to, že ak by mal byť mozgový potenciál človeka znázornený ako poschodová budova, tak by išlo o budovu neporovnateľne vyššiu než stoposchodový mrakodrap. V kapitole je vysvetlená činnosť obidvoch mozgových hemisfér, princíp mozgovej synergie, asociácií, na základe čoho je zdôvodnená úloha učenia sa. Dôležité je aj opakovanie. Tak sa vytvárajú vzorce myslenia a správania. V kapitole sú takisto humorné úvahy, napríklad o tom, že do ľudského mozgu sa zmestí nekonečné množstvo hlúpostí (v angličtine garbage), pretože mozog môže myslieť nekonečne veľa myšlienok. Záver kapitoly tvorí úvaha o tom, prečo je mentálna mapa mocný a mozgu blízky nástroj.

Pre dnešnú dobu populárne slovo úspech je centrálnym pojmom tretej kapitoly, ktorá sa volá Dokonalý vzorec úspechu. Autor si poslúžil mnemotechnickou pomôckou, akronymom PUSOPÚ (po česky PUZOPÚ). Ide o šesť krokov: pokus, udalosť, spätná väzba, overenie, prispôsobenie, úspech. Je to vzorec na dosiahnutie úspechu, a tým je naučiť sa učiť sa. Autor uvádza, že schopnosť vedieť sa učiť je najdôležitejšou zo všetkých zručností v procese učenia sa. Kapitola obsahuje úvahy o úspechu, ale aj o neúspechu, o ich príčinách a reakciách na ne – tie sú verbálne a neverbálne a stretneme sa s nimi u ľudí na celom svete. Treba sa učiť vyjsť zo zaužívaných vzorcov myslenia a nebáť sa chýb. V tejto kapitole sa neuvádza, že múdry sa učí na chybách druhých a hlupák na chybách vlastných, ale že poučenie aj z tej najmenšej chyby zvyšuje pravdepodobnosť úspechu. Nevyhnutnou súčasťou je princíp vytrvalosti, ktorý je z hľadiska mentálnych máp myslenia motorom učenia sa a inteligencie, nie znakom nepružnosti, tvrdohlavosti či obmedzenosti, ako sa to vo verejnosti často prezentuje. Záver kapitoly je o vzťahu medzi mentálnymi mapami a modelom PUSOPÚ.

V súčasnosti je veľmi aktuálnym slovom tvorivosť, ktoré je východiskovým výrazom štvrtej kapitoly pod názvom Trénujeme myseľ pre duševný úspech. Troma piliermi, na ktorých tvorivosť stojí, sú podľa Buzana plynulosť, flexibilita a originalita. Všetky pojmy autor vysvetľuje. Odvoláva sa na tvrdenia z predchádzajúcich kapitol o činnosti mozgu, jeho pravej a ľavej hemisféry, synergetickom spôsobe myslenia. Len keď sa bude rozvíjať činnosť obidvoch hemisfér, bude sa rozvíjať aj tvorivosť. Človek, ktorý má skutočne tvorivé myslenie, je schopný stavať na nápadoch, rozvíjať ich, zvyšovať ich krásu a príťažlivosť, rozpracovávať ich a uvádzať do života. Tvorivosť je kľúčom k duševnému úspechu. V kapitole sú uvedené mená významných osobností, ktoré boli tvorivé, a zdôvodnenie – prečo boli tvorivé. Mentálne mapy sú nástrojom, ktorý pomáha myslieť v súvislostiach, a teda kreatívne. Príkladom toho, že je to tak, je Charles Darwin, ktorého rukopisy „mentálnych máp“ sa zachovali. Súčasťou kapitoly je test kreativity spočívajúci v napísaní zoznamu, na čo všetko sa dá použiť ramienko na šaty. Niekoľko ďalších strán kapitoly venuje autor vyhodnoteniu a zdôvodneniu testu. Ďalej uvádza, čo znamená pokročilejšia tvorba mentálnych máp a dáva ju do súvislostí so zmenou paradigmy v myslení. Vysvetľuje, čo je tvorivá produktivita, aký je vzťah medzi kvantitou a kvalitou myslenia, tvrdí, že predstavivosť pomáha pamäti. Aj v tejto kapitole je časť venovaná sile asociácií, ako aj vzťahu opakovania a pamäti. V procese učenia sa a tvorivosti zohrávajú veľkú úlohu prestávky. Záver kapitoly tvorí mentálna mapa a rady autora, čo všetko tvorba mentálnej mapy rozvíja a v čom človeku pomáha.

Fyzická kondícia pre duševné výkony je názov piatej kapitoly, ktorá sa začína „rýchlym preverením mozgu“ – krátkym dotazníkom s uzatvorenými otázkami. Ak má naša myseľ fungovať „na plné obrátky“, treba sa o ňu starať aj fyzicky, aj duševne. Kapitola je o vzťahu tela a myslenia a o ich „trénovaní“. Ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výkony v testoch duševných zručností než ľudia, ktorí nie sú v dobrej telesnej kondícii. Tréning tela je teda tréningom mozgu. Treba pracovať na posilňovaní fyzickej zdatnosti v štyroch oblastiach, ku ktorým patrí: 1. správne držanie tela, 2. aerobikové cvičenia a telesná kondícia, 3. pružnosť a 4. sila. Jednotlivé oblasti sú v kapitole priblížené cez príklady, návrhy cvičení a odôvodnenia, prečo sú potrebné. Do tejto kapitoly autor zahrnul aj úvahy o zdravej výžive a zdravých potravinách.

Každá z piatich kapitol je popretkávaná radami, príkladmi a mapami. Ide o teóriu ilustrovanú na príkladoch. Posledná, šiesta kapitola je praktická a je zameraná na tvorbu konkrétnych mentálnych máp v konkrétnych – modelových – situáciách. Prvá je mapa na vedenie schôdze. Druhá je zameraná na prijímací pohovor, tretia na písanie eseje, štvrtá na otvorenie nového podniku, piata na tvorbu spoločenskej siete, šiesta na nákup darčekov, siedma na plánovanie výletov, ôsma na učenia sa cudzieho jazyka. Svadba, plánovanie záhrady, rodinnej udalosti, riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, to sú ďalšie mapy v časti knihy, v ktorej je minimálny priestor venovaný teórii.

Krátky záver knihy je konštatovaním, že sa vo vlastníctve čitateľa ocitol nástroj myslenia, ktorý je schopný navždy zmeniť spôsob jeho premýšľania. Autor ešte zhrnul, čo je mentálne mapovanie a zaželal čitateľovi veľa úspechov pri používaní mentálnych máp.

Po prečítaní knihy má človek dojem, že všetko možno naplánovať, vytvoriť štruktúry, mapy a život bude úspešný. Zdá sa, že to tak aj funguje, pretože ide o činnosť mozgu, ktorá je čitateľovi veľmi odborne a až plasticky predstavená. Na druhej strane je v knihe niekoľko miest, ktoré podnecujú vznik otázok, vedú k zamysleniam vyvolávajúcim diskusie, či je naozaj všetko tak, ako tvrdí autor. Kniha môže nielen v odborných, ale aj laických kruhoch vyvolať otázky o tom, či naozaj včela myslí, ako je to s regeneráciou mozgových buniek, či vzorce mentálnych máp, ktoré autor ponúka, sú skutočne univerzálne, či duševný svet, o ktorom sú v knihe zmienky, je materiálny alebo nemateriálny, a či je tvorba mentálnych máp zárukou úspechu vo všetkých oblastiach života. Určite však ide o prístup, ktorý prináša ovocie.

Mentálne mapovanie aplikujú učitelia v edukácii od primárneho po vyššie sekundárne vzdelávanie, no je to metóda, ktorá sa dá v rôznych variantoch využiť aj v materskej škole, aj v terciárnom vzdelávaní. Využívajú ju nielen humanitné vedy, ale aj informatika a prírodné vedy. Je blízkou brainstormingu i metóde riešenia problémov. Ide o vizuálne spojenie medzi nápadmi alebo získanými informáciami. Umožňuje zobraziť fakty aj štruktúru a vzťahy medzi nimi. Pomáha pri vytváraní prepojení, ktoré by mohli uniknúť. Aj keď sú mentálne mapy využívané v edukačnom procese, máloktorý z pedagógov si uvedomuje teoretické zdôvodnenia ich existencie a možnosti ich ďalšieho využitia. Kniha je veľkým prínosom pre pedagogickú prax, no nie je zameraná len na ňu. Využitie mentálnych máp nájde svoje miesto v každej profesii a v činnostiach, kde je potrebné plánovať či riešiť problémy.

PhDr. Gabriela Šarníková, PhD.
Katedra pedagogiky a psychológie
Pedagogická fakulta KU v Ružomberku
Hrabovská cesta 1
034 01 Ružomberok