Drobná, D.: Viac než vášeň. In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.
Milan Petkanič: Filozofia vášne Sørena Kierkegaarda. Kraków: Spolok Slovákov v Poľsku 2010, 202 s.
Milan Petkanič patrí medzi tých, ktorým je vlastná existenciálna filozofia a iracionalizmus. V jeho prípade je to predovšetkým dielo dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda, ktorému sa venuje už niekoľko rokov, počnúc svojou dizertáciou, ktorú v prepracovanej podobe publikoval knižne pod názvom Filozofia vášne Sørena Kierkegaarda. Napísať pár riadkov o tejto knihe sa po jej prečítaní môže zdať na prvý pohľad jednoduché. Do istej miery to tak aj je, pretože kniha je napísaná veľmi konzistentne, pričom neobsahuje nijaké zbytočné slová a ponúka hneď niekoľko rovín na zamyslenie. No až také jednoduché to zas nie je. Dôvodom je skutočnosť, že pri čítaní textu je z neho počuť čosi viac než obyčajné akademické písanie. Ide o podnety na zamyslenie sa nad sebou samým, akýsi hlas v mysli čitateľa. Práve toto „vykričanie“ vonkajšej – a zároveň súkromnej existencie nášho bytia a sveta – pôsobí pri akomkoľvek pokuse o interpretáciu textu paralyzujúco.
Kniha pozostáva z úvodu, troch kapitol a záverečnej časti. Štruktúru práce určuje metóda postupného ponárania sa a zároveň nadväznosti jednotlivých častí v predkladanej problematike. Spôsob písania, ktorým Petkanič v texte argumentuje, príjemne prekvapil. Napriek množstvu pojmov, ktoré autor musel vzhľadom na špecifickosť ich významu v Kierkegaardovom diele vysvetliť, nepripomína jeho publikácia nudný odborný text bez náznaku emócie.
Autor otvára svoje úvahy už v úvode, kde tematicky vymedzil obsah svojej knihy, keď píše: „Hlavným cieľom tejto knihy je podať konzistentný výklad Kierkegaardovho myslenia prostredníctvom analýzy jeho špecifického pojmu vášeň“ (s. 10). Petkanič následne sformuloval tri základné oblasti skúmania, pomocou ktorých sa pokúsil vo svojej historicko-filozofickej analýze ukázať, že tak veľmi rozšírený a v Kierkegaardovom prípade špecifický pojem vášne, ktorá je bytostnou zainteresovanosťou jednotlivca na svojej existencii, je pre správne pochopenie myšlienkového odkazu Kierkegaarda kľúčový.
Prvá časť Petkaničovej práce Vášeň a doba (alebo Kierkegaardova diagnóza súčasnosti) je predstavením pojmu vášne, a to v kontexte s prevládajúcim duchom doby súčasnosti, ktorú Kierkegaard spolu s autorom podrobujú kritike. Využitá je najmä porovnávacia metóda, ktorou sa ešte väčšmi zdôrazňuje duchovná kríza súčasnosti, keďže do kontrastu sa kladú súčasnosť, ktorá trpí bytostným nedostatkom vášne, a revolučná doba, z ktorej sa naopak vášeň nevytratila. Autor postupne prechádza arzenálom vzájomne súvisiacich pojmov (bytostná zanietenosť, pasívna ľahostajnosť, reprezentatíva, dvojznačnosť, zhubné porovnávanie, verejnosť, egalita, nivelizácia, táranie, rozumovanie, dav, jednotlivec), pomocou ktorých presvedčivo poukázal na potrebu absentujúcej vášne. Zároveň tým odkryl „povrch“ analyzovaného problému a dostal sa k jeho jadru.
V druhej časti Vášeň a existencia (alebo Kierkegaardovo založenie existenciálnej filozofie) sa autor venuje predovšetkým vzťahu vášne a existencie. Existencia predstavuje v Kierkegaardovom diele východiskový bod, a preto z hľadiska významu môžeme považovať túto časť knihu za centrálnu. Petkanič skúma Kierkegaardovo poňatie bytia človeka, pričom v jeho dielach človek vystupuje vždy ako jednotlivec, teda konkrétny človek. Kladie dôraz na existenciálneho mysliteľa a na to, že „myslieť existenciálne vlastne znamená myslieť s vášňou“ (s. 78). Tým autor prezrádza, že vášeň je určujúcim kritériom vo vzťahu Ja k pravde.
Tretia kapitola Vášeň a viera (alebo Kierkegaardova revízia kresťanstva) je zavŕšením autorových analýz o vášni, tentoraz v koncepte kresťanstva. Sám Kierkegaard pracoval s pojmom vášne najmä preto, aby ho využil pri svojom „skoku do viery“ ako do jediného autenticky možného vzťahu jednotlivca k Bohu. Najvyššou vášňou človeka sa podľa autora stala viera, „to značí, vzhľadom na to, že vášeň je pre existenciu rozhodujúcim faktorom, že viera je zároveň tým najvyšším cieľom človeka – veď vierou sa človek dostáva do osobného vzťahu k tomu najvyššiemu, ničím nepodmienenému (t. j. absolútnemu) bytiu“ (s. 87).
Knihu ako je táto každý len trocha kritický čitateľ neodloží s pocitom nespokojnosti. Dôvod je jednoduchý. Text knihy je dobre čitateľný, štylisticky aj argumentačne dopracovaný, nechýba mu dynamickosť a živosť. Každé napísané slovo pôsobí priamo, trefne, občas naliehavo, až karhavo. Je vidieť, že Petkanič od začiatku svojej filozofickej tvorby hľadá svoju vlastnú cestu videnia filozofických problémov. Vie kreovať atmosféru postupného úpadku spoločnosti a účelne na to v knihe využíva rôznorodé Kierkegaardove symboly. Pomocou nich akoby glosoval morálnu bezobsažnosť tohto sveta, pričom si je sám vedomý, že je jeho súčasťou. Azda je to tým, že autor dospel k určitému životnému bodu, z ktorého dokáže písať práve takto.
Kniha je seriózna a zrelá a má obrovský potenciál obstáť pred vysokými nárokmi odbornej kritiky, ako aj tešiť sa obľube laickej verejnosti. Netvrdím, že patrí medzi oddychové čítanie, ale aj potenciálny čitateľ, ktorý nemá ani minimálne filozofické znalosti a nikdy sa s Kierkegaardovým dielom nestretol, môže byť jej čítaním obohatený. Petkanič akoby v prípade svojej knihy nenechal nič na náhodu, počnúc inšpiračnými výrokmi, na ktoré poukazuje, až po obálku knihy, ktorá si zaslúži pozornosť. Obálka knihy je totiž sýtofialová až čierna – zliata z farieb vášne, vznešenosti a utrpenia, ale aj pokory, tajomstva a umenia. Fialová je tá časť svetla, ktorá v kresťanstve symbolizuje miesto stretnutia „božského“ vedomia s „pozemským“ a má potenciál priniesť spoločné pôsobenie duchovného a telesného Ja.
V prípade tejto knihy platí, že čo je dobre napísané, to sa aj dobre číta. Možno práve tu – v autorovej „bytostnej“ túžbe po absolútnej vydarenosti jeho prvej publikovanej monografie sa nachádza aj zdroj jeho prekliatia. Totiž hrozba, že už nikdy nič lepšie nenapíše. Prečítajte si z knihy aspoň prvých pár strán a zrejme pochopíte, prečo si to myslím.
Mgr. Darina Drobná
absolventka študijného odboru Filozofia
Katedra filozofie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Námestie Jozefa Herdu 2
917 01 Trnava