Michal Chudý: Louis Theroux: Kto sa skrýva pod maskou mača? [Louis Theroux: Who Is Hiding Behind the Cat Mask?]. In: Ostium, vol. 22, 2026, no. 1. (review)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Louis Theroux: V nitru manosféry (Inside the Manosphere). Réžia: Adrian Choa, hrá: Louis Theroux, 2026.
Britský komik a dokumentarista Louis Theroux sa počas svojej takmer tridsaťročnej kariéry vždy pohyboval po nebezpečných hranách spoločnosti. S typickým briskným humorom a okom pre detail už navštívil najprísnejšie strážené väznice sveta, náboženské kulty, fanatické skupiny či kriminálne gangy. Pri takej bohatej histórii sa preto niektorým divákom môžu subjekty jeho ostatného filmu javiť ako slabý odvar či bizarné paródie skutočne nebezpečných osôb, ktoré Theroux verejnosti priblížil v minulosti. Aj napriek absurdnému vystupovaniu sú však mačovia z manosféry jednou z najzhubnejších skupín, o akej kedy točil.
V úvode dokumentu Theroux približuje dôvody, pre ktoré oko svojej kamery obrátil práve na tento „svet mužov pokúšajúcich sa redefinovať, čo znamená byť mužom“. S pojmom manosféra sa prvýkrát stretol na sociálnych sieťach, keď mu algoritmus začal odporúčať videá, kde mačovia mladým mužom ponúkajú rady ako zbohatnúť, nabrať svaly a zbaliť ktorékoľvek dievča, po ktorom zatúžia. Toto miesto stretnutia nie je vôbec náhoda, v dnešnom chápaní je manosféra takmer výlučne fenoménom online prostredia, napriek tomu, že hlavným cieľom jej učenia má byť „výber červenej tabletky a prebudenie sa do skutočného sveta“ podľa vzoru filmu Matrix. Theroux sa preto rozhodol manosférne prostredie preskúmať priamo v interakcii so štyrmi prominentnými aktérmi a prináša dokument, ktorý nielen odhaľuje fungovanie tejto online komunity, ale aj ukážkovo demaskuje jej vedúce osobnosti a poukazuje na morálne prehnité základy, na ktorých stojí.
Najväčšie pochvaly si Theroux zaslúži za jasné a výstižné zhrnutie princípov a fungovania tohto metafyzického online sveta, do ktorého majú prístup iba „praví chlapáci“. Dokument je týmto faktom rámcovaný – Theroux o prvých stretnutiach v online priestore hovorí v úvodnej montáži, v záverečnej priamo pomenúva zjavný rozpor medzi učením o „pravom svete“ a faktom, že žiadny z týchto koučov úspechu očividne nie je schopný existovať mimo sociálnych sietí. Počas dokumentu takisto trefne poukazuje na viaceré piliere manosféry ukotvené v sociálnych sieťach, napríklad na potrebu kontroverzného obsahu, ktorý sa ďalej šíri v podobe stráviteľných a pútavých klipov (často zdobených logom online kasín alebo investičných poradní), či na takzvaný Tiktok-Telegram pipeline, čiže spôsob, ktorým viacerí mačovia svojich fanúšikov získavajú na konvenčných sieťach, z ktorých ich pozývajú na neregulované platformy (často opatrené platobnou bránou), kde môžu prezentovať extrémnejší obsah, ale aj voľnejšie promovať svoje biznisové aktivity na hrane zákona. Najlepšie však princíp tohto online kráľovstva zhrnul jeden zo spovedaných mačov známy ako Sneako: „Manosféru už všetci zakladatelia opustili a odišli do politiky. Dnes už je manosféra len zhluk niekoľkých ľudí na internete, ktorí sa snažia predávať ideológie.“ A to je presne obraz, ktorý nám aj Theroux v dokumente ponúka. Manosférni koučovia sú nadovšetko obchodníci s pozornosťou prezlečení za úspešných biznismenov a mužov, ktorí majú tie správne odpovede na problémy, ktoré trápia mladých mužov. V skutočnosti však neponúkajú nič iné ako vlastný biznis zahalený do zásterky svalov a mizogýnie presne kalibrovaných na upútanie čo najväčšej pozornosti.
Odhalenie prázdna za sľubmi, radami aj osobnosťami týchto mačov je druhá oblasť, v ktorej Theroux exceluje. V dokumente spovedá štyroch mačov: Harrisona „HSTikkyTokky“ Sullivana, Myrona Gainesa, Justina Wallera a Nicolasa „Sneaka“ Kenna. Napriek jemným rozdielom v pracovnej náplni možno každého menovaného označiť ako online influencera snažiaceho sa mladým mužom prezentovať vidinu úspechu a preformulovať hodnoty, ktorými by sa v živote mali riadiť. K najbežnejším témam, ku ktorým sa títo mačovia vo svojom obsahu vyjadrujú, patrí podnikanie či skôr zarábanie peňazí, maskulinita definovaná svalmi a záletníctvom, ale aj ženy a ich miesto vo svete a partnerskom vzťahu. Theroux venuje najväčší priestor práve tretej oblasti a viacerých respondentov pritom dostáva do nepríjemnej argumentačnej polohy, v ktorej hlavná pozornosť padá na nesúlad medzi ich učením a skutočným počínaním. Gainesa a Wallera veľmi úspešne konfrontuje priamo v prítomnosti ich stálych partneriek a oboch sa dopytuje na ich predstavy o takzvanej „jednosmernej monogamii“, pri ktorej ženy neprichádzajú do žiadneho kontaktu s mužmi, zatiaľ čo ich partneri žijú v slobode otvoreného vzťahu. V bizarných scénach, kde Theroux položí krátku, dobre mierenú otázku, sa tak stávame svedkami zrútenia osobnosti v priamom prenose, zatiaľ čo sa mačovia snažia zosúladiť svoje extrémne názory s diskomfortom svojich partneriek. Dostávame tak obraz mužov šíriacich nenávistný a poučný obsah pred kamerou a „starostlivých, vtipných a citlivých“ partnerov za ňou, ktorý sa však v jednom momente a v oku Therouxovej kamery zlúčiť nedá. Gaines riešenie dilemy nájsť nedokáže, Waller sa pokúša ospravedlniť alibistickým „nikomu nekážem, aby takto žil. Iba som otvorený.“ V manosfére sa držanie vlastného učenia jednoducho nenosí.
Najviac priestoru Theroux v dokumente venuje dvadsaťtriročnému Sullivanovi, ktorý v čase nakrúcania pôsobil v Španielsku, aby sa v rodnom Spojenom Kráľovstve vyhol súdnemu konaniu za prekročenie rýchlosti v obci o takmer 60 km/h. Okrem toho, že so Sullivanom strávil dva súvislé dni, aby zaznamenal bežný život člena manosféry, venoval Theroux zvýšenú pozornosť jeho primárnemu zdroju príjmov, agentúre na manažovanie modeliek na platforme OnlyFans, aj v súvislosti s jeho minulými vyjadreniami na túto tému. Sullivan je totiž verejný kritik dievčat, ktoré sa živia tvorbou erotického či pornografického obsahu, a v minulosti ich označoval za nechutné či menejcenné. Theroux Sullivana priamo konfrontoval otázkou, či ho tento zjavný nesúlad nerozrušuje, na čo mu Sullivan v duchu podobnom Wallerovi odpovedal, že nie, pretože on je síce odporca pornografie a každému odporúča, aby ju nesledoval, ale to predsa nemôže byť prekážkou v tom, aby z nej profitoval. V snahe dilemu prezentovať nie v abstraktných pojmoch, ale jazykom, ktorý je Sullivanovi bytostne blízky, sa Theroux spýtal, či by podľa Sullivana bolo v poriadku, ak by niekomu kázal o dôležitosti dobrej kondície a sľúbil mu pomoc v jej dosiahnutí, no v posilňovni by túto osobu čakal s krabicou šišiek, ktoré by jej strkal pod nos. Sullivan stroho odvetil, že áno, on by v tejto predstave totiž vlastnil posilňovňu aj pekáreň, takže by tak či tak skončil v pluse.
Theroux tak šikovne poukázal na komerčnú podstatu hnutia i na fakt, že jeho hlavné tváre síce stoja v pozícii moralistov, ale o morálke počuli maximálne z druhej ruky. Najzvrátenejšou súčasťou rovnice je však šikovne vybratá cieľová skupina mladých mužov, často takých, ktorým počas dospievania chýbali mužské vzory. Ako tie sa potom pokúšajú javiť manosférni koučovia, no nie so zámerom skutočne pomôcť, ale profitovať. Theroux takisto poukázal na fascinujúci fakt, že takmer každý zo spovedaných takisto niekedy patril do tejto skupiny a viacerí pochádzajú z neúplných rodín. Dokument túto líniu žiaľ nerozvíja, aj keď by bolo nepochybne zaujímavé preskúmať fakt, že muži vychovávaní silnými samostatnými ženami sa etablovali v mizogýnnej skupine, ktorá ženy vykresľuje ako podradné bytosti potrebujúce záchranu. Napriek tomu však veľmi úspešne rozbíja obraz úspešných a nedotknuteľných mačov-podnikateľov, ktorým ide o dobrú vec a budúcnosť ľudstva. Navyše to robí s humorom a ľahkosťou, ktoré ešte viac podrývajú autoritu sileného vystupovania respondentov.
No práve v tomto brilantnom humore sa skrýva aj najväčšia výčitka, ktorú tomuto dokumentu možno adresovať. Therouxovo demaskovanie štyroch mačov je síce ukážkovým príkladom sily humoru v dokumentaristike, aj tej ťažkej, no možno vyjadriť obavu, že zachádza priďaleko. Na konci dokumentu je každý z respondentov vykreslený v diametrálne odlišnom svetle, než v akom sa doň pokúšal vstúpiť, a obraz, ktorý o nich na záver máme, tancuje na hrane absurdity. To však môže viesť k tomu, že si divák z dokumentu odnesie nesprávne poučenie a podcení skutočné riziko, ktoré manosféra predstavuje, aj dosah, ktorý už má. Manosférni mačovia sú síce naozaj iba trápnymi farizejskými obchodníkmi a vôbec neveria myšlienkam, ktoré šíria do sveta, no tie myšlienky napriek tomu do sveta šíria a tie si nachádzajú dostatok úrodnej pôdy, v ktorej sa zakoreňujú. Bratia Tateovci (ktorí účasť v dokumente odmietli, lebo boli v čase nakrúcania googlení častejšie ako Theroux), aj ich nasledovníci a lokaji, spôsobili v internetovom prostredí pandémiu, ktorá sa nebezpečne šíri medzi chlapcami a mladými mužmi. Falošní kazatelia svojim myšlienkam síce neveria, no ich fanúšikovia si ich zosobňujú a riadia sa nimi ako krédom. Ak týchto kazateľov verejnosť bude vnímať iba ako bizarné postavičky, ktoré šíria nezmysly na internete a nemožno ich brať vážne, hrozí riziko, že sa situácia spod kontroly vymkne ešte viac. Dokument na tieto fakty, samozrejme, opakovane upozorňuje, no tieto upozornenia zanikajú v tieni humoru a absurdnosti.
Druhý veľký problém je úzko prepojený s prvým a pomenúva ho aj sám Theroux, keď priznáva, že drvivú väčšinu členov manosféry tvoria relatívne nekontroverzní podcasteri, celebrity či podnikatelia, zatiaľ čo jeho záujem sa týka tejto hlučnej menšiny z okraja hnutia. Podobne ako všetky extrémistické hnutia sa aj manosféra vyvíja a reaguje na vonkajšie vplyvy – výsledkom je vrstvenie, vďaka ktorému na chrbte kontroverzií Andrewa Tatea vyrastá nová generácia koučov, ktorí šíria rovnaké myšlienky, no nemusia ich obaľovať vlastnou kontroverziou. Publikum im už získal niekto iný, oni z neho potrebujú iba ťažiť, pričom ciele nemusia byť striktne ekonomického, ale aj politického charakteru. O týchto tichších vrstvách manosféry vieme až desivo málo, preto je škoda, že Theroux časť pozornosti a prostriedkov nevenoval práve sem. Odhalenie týchto štruktúr by bolo nespochybniteľnou službou verejnosti, no zároveň je pochopiteľné, že by vzbudilo menšiu pozornosť v online priestore, od ktorej je Theroux závislý, rovnako ako mačovia z jeho dokumentu.
Napriek týmto nedostatkom zostáva exkurz do manosféry Louisa Therouxa hodnotným dokumentárnym dielom, ktoré odhaľuje intelektuálnu aj morálnu vyprázdnenosť nebezpečnej modernej ideológie a má potenciál viesť k hlbšej spoločenskej reflexii a debate. Mohol síce v skúmaní tohto zdanlivo plytkého hnutia zájsť i ďalej, do jeho tichších a nebezpečnejších štruktúr, napriek tomu ponúka ucelený obraz toho najodpudivejšieho, čo manosféra ponúka. Minulosť už ukázala, aké nebezpečné je nechať podobné hnutia rásť bez povšimnutia a aj preto je chvála, ktorej sa Therouxovi za dokument zatiaľ dostalo, zaslúžená.
Mgr. Michal Chudý
Filozofický ústav SAV, v.v.i.
Klemensova 19
814 99 Bratislava
e-mail: michal.chudy@savba.sk