K letným oddychovým dňom celkom prirodzene patrí šum lesa alebo šum mora ako zvuk v pozadí, ktorý takmer nevnímame, ale dotvára atmosféru pohody a relaxu. To je skúsenosť, ktorá nás spája aj s našimi predkami z dávnej minulosti. Keď sme rozvinuli techniku a najmä komunikačné prostriedky, dali sme slovu „šum“ aj trochu iný význam. Napríklad to môže byť nepríjemný zvuk, ktorý si niekedy nevšímame, ale inokedy sa nám vtiera do telefonického rozhovoru až tak, že prestávame rozumieť, čo nám chcel človek na druhej strane linky povedať. V kontexte prenosu zvuku je to teda tá časť zvuku, ktorá je nechcená. Zovšeobecnením tejto skúsenosti sme ďalej rozšírili význam slova „šum“. V informačnej teórii šum predstavuje informácie, ktoré sú pri prenose prijímané, hoci neboli vysielané. Napríklad keď sa k nám dostane skreslená správa, hovoríme o komunikačnom šume.

Keď je aj tých technicky správne prenesených informácií veľa, stávajú sa šumom. Žijeme vo svete, v ktorom sa takýto informačný šum zosilňuje. Poznáte to: zovšadiaľ na vás pozerajú reklamy a oznamy a lákajú vás, aby ste si ich pozreli. Televízia, rádio, internet, noviny ponúkajú aj súťaže s výhrami, len aby ste sa zapojili. Keď toto všetko opustím a zavriem sa do izby, aby som začal písať úvodník, ešte tu so mnou zostali mobil, Skype, Facebook a poštový program, ktoré sú pripravené spojiť ma s inými aj cez múry a dokonca aj na veľké vzdialenosti. Ak aj toto všetko vypnem a na obrazovke mi zostanú iba riadky, ktoré práve píšem, informačný šum celkom nezmizne. Šum v mojom vnútri, v mojej hlave, nemôžem vypnúť ako televízne správy stlačením tlačidla.

Keď pripravím podmienky vnútornému tichu, toto ticho prehovorí. Keď sa započúvam sám do seba a vyladím komunikačný kanál na minimum šumu, môžem začať písať. Stávam sa príjemcom správy, o ktorej neviem, kto ju poslal. Iba som dovolil, aby sa v mojej hlave okolo témy šum a okolo textov a skúseností s ňou spojených vytvoril malý informačný šum podobný šumeniu lístia v lese.

Filozofia, veda, umenie, ale aj náboženstvo sa začali tým, že niektorí ľudia boli pozorní a všimli si veci alebo súvislosti, ktoré iným unikli. Videli, vnímali, pochopili viac. Dnes, zdá sa, sa situácia otáča. N. N. Taleb, ktorý má rád slovné hračky, hovorí: „Prorokom nie je niekto, kto má mimoriadne vízie, ale ten, kto je slepý k väčšine z toho, čo iní vidia.“

Keby informačný prenos nebol principiálne obmedzený šumom, teoreticky by sme mohli preniesť nekonečne veľa informácií, zakódovaných napríklad do presného priemeru prsteňa (presného na potrebný počet desatinných miest). No my ako konečné bytosti nie sme stavaní na prijatie a spracovanie nekonečného množstva informácií. Šum v tom najvšeobecnejšom význame je teda paradoxne nielen prekážkou, ktorá nám bráni sústrediť sa, ale aj podmienkou toho, aby sme sa vôbec mohli sústrediť na to málo, čo sme schopní prijať a spracovať.

Možno ste sa k Ostiu dostali náhodou a priviedol vás sem práve informačný šum. Bol by som však rád, keby texty nielen tohto čísla Ostia pre vás neboli iba informačným šumom, ale bránou k poznaniu, ktoré znamená viac než množstvo informácií, k múdrosti.

Reginald Adrián Slavkovský