Koľšovský, Š.: Miesto kynizmu v dejinách a súčasnom myslení. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 1.

Vladislav Suvák: Kynizmus grécky a moderný I. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2014, 121 s.

Kynické hnutie je v stredoeurópskom, ale najmä v slovenskom filozofickom a kultúrnom priestore veľkou neznámou. Pri prehľade učebníc, ale aj akademických prác zaoberajúcich sa antickou filozofiou sme väčšinou konfrontovaní s tradovaným dôrazom kladeným na postavy Sókrata, Platóna, Aristotela alebo so všeobecnejším rozdelením antiky do troch, resp. štyroch období (predsókratovské, klasické, helenizmus, rímske) či klasifikovaním antických mysliteľov do jednotlivých škôl (milétska, eleátska, platónska, peripatetická, stoická atď.). Dôsledkom takéhoto pedagogického prístupu je potom to, že originálnym antickým prúdom, akým bolo aj kynické hnutie, sa nedostáva veľa priestoru.

Kniha Kynizmus grécky a moderný I. predstavuje sumarizáciu kurzu, ktorý sa už niekoľko rokov vyučuje na Inštitúte filozofie na Prešovskej univerzite v Prešove. Úlohou knihy/kurzu je uvedenie študenta do terminológie a hlavných problémov kynického hnutia z historickej, ako aj systematickej perspektívy. Napriek tomu, že systematická perspektíva bude obsahom druhého dielu, v prvom diele nie je úplne vypustená.

Kniha je kritickou analýzou interpretačných prístupov k historickému výskumu ako takému. Hlavným interpretačným prístupom, s ktorým sa kurz vyrovnáva a voči ktorému sa vymedzuje, je Heglovo čítanie dejín, pre ktoré je charakteristické kladenie dôrazu na idey.

Podľa takéhoto čítania sa pri dejinnom skúmaní kladie dôraz predovšetkým na „veľké“ idey, platné aj mimo historického kontextu, v ktorom boli vytvorené či vypovedané. Cez takúto prizmu stanovuje Hegel ako základné postavy filozofie Platóna a Aristotela, ktorých myšlienky transcendujú kultúrno-historický kontext svojho vzniku. V dôsledku tohto všeobecne akceptovaného prístupu bolo kynické hnutie vytlačené na perifériu záujmu historikov. Dôvodom bola aj skutočnosť, že od predstaviteľov kynizmu sa nám nezachovalo žiadne systematické dielo (v porovnaní s Platónom a Aristotelom) a vieme o nich iba z „druhej ruky“ – zo svedectiev doxografov, referencií u Platóna a Aristotela atď. Tieto odkazy nám predstavujú kynikov ako tých, ktorí nepísali veľké diela, ale naopak svoje filozofické postoje praktizovali, čo je však z pohľadu dejín ideí irelevantné. Kynik svoje myšlienky žije, praktizuje priamo v živote, nepotrebuje ich zaznamenávať, lebo iba tá myšlienka, ktorá sa realizuje „v žitej“ forme, je skutočnou myšlienkou. Takýto prístup však spôsobuje ťažkosti pri historickom bádaní po skutočnej podobe kynického hnutia. Autor publikácie si jasne uvedomuje základné ťažkosti, ktoré sú v historických správach o kynikoch prítomné. Správy doxografov sú v mnohých rozmeroch prispôsobené určitým a veľmi konkrétnym zámerom, často vzdialeným pôvodnému kontextu. V helenistickom období napríklad nebolo tajomstvom, že mnohé školy sa snažili svoje filozofické prístupy legitimizovať Sókratovou autoritou. Pre uskutočnenie tohto zámeru predstavovalo kynické hnutie najlepší nástroj, pretože z hľadiska doxografickej tradície bol priamy žiak Sókrata, Antisthenés, považovaný za zakladateľa kynizmu. Naznačené úskalia autor reflektuje, v čom sa napokon odzrkadľuje aj jeho precízny výklad metodologických prístupov k problematike a architektonike knihy.

Kniha je štruktúrovaná do dvoch hlavných kapitol. Prvá časť (Kynizmus ako kultúrne hnutie) pozostáva z troch podkapitol (Raný grécky kynizmus a jeho vplyv na Helenistické myslenie; Kynizmus v období rímskeho cisárstva a Kynizmus ako škola?). Druhá kapitola je nazvaná Diogenés: etika bez morálky. Samo pomenovanie jednotlivých (pod)kapitol naznačuje spôsob, akým sa s tematizovanou problematikou zaobchádza. Prvá kapitola sa v mnohých bodoch pridržiava základného problému spojeného s kynickým hnutím – konkrétne s jeho „vypočítavým“ nakladaním zo strany rímskych doxografov. Pri interpretáciách kynického hnutia sme odkázaní na neustále vymedzovanie sa voči prameňom a obdobiam, z ktorých svedectvo čerpáme. Autor publikácie využíva najmä lexikálnu analýzu, pri ktorej sa nepridržiava výlučne technického či doslovného prekladu; definíciu daného termínu vždy zasadzuje do širšieho kultúrno-historického kontextu. Čitateľ je tak dostatočne informovaný o gréckom význame slov kynik a kynizmus (ό Κυνικός), cvičenie (askésis, άσκησις), škola (hairesis, αίρέσεις), prax (praxis, πραξις) atď. Dôsledkom výkladu týchto termínov sa čitateľovi otvára priestor pre lepšie porozumenie samotnému kynizmu a jeho filozofickým, prípadne životným princípom. To predstavuje hlavný motív pre uvádzanie pramenných citácií v gréckom jazyku – čitateľ je tak vystavený možnosti nahliadnuť na referenciu v pôvodnom znení, čím ho text následne motivuje k aktívnej práci s ním. Aktívne čítanie textu taktiež umocňuje množstvo odkazov na sekundárnu/interpretačnú literatúru, ako aj početné a rozsiahle odkazy pod čiarou – upresňujúce historické, kultúrno-politické, metodologické a interpretačné okolnosti. Všetky tieto metodologické a interpretačné metódy sú obsiahnuté v celej knihe a jej jednotlivých kapitolách.

Autor reflektovaním širokého spektra cudzojazyčnej interpretačnej literatúry poukazuje na aktuálnosť a záujem o kynizmus na zahraničných univerzitách. Jeho zámerom nie je podať vyčerpávajúci systematický a historický výklad, ale predovšetkým načrtnúť základné charakteristiky kynizmu ako samostatného filozofického prúdu. Informatívny charakter knihy má zároveň podnietiť čitateľa k ďalšiemu štúdiu danej problematiky, ktorá sa v súčasnom myslení dostáva čoraz viac do popredia. Napríklad neskorý Foucault sa v prednáškovom cykle The Courage of the Truth venuje práve kynizmu a kynickej parrhesii. Medzi ďalších obdivovateľov kynického dedičstva patrí tiež Peter Sloterdijk s dielom Kritika cynického rozumu. Autor publikácie sa teda nesnaží o vzkriesenie neaktuálneho problému, ale naopak ponúka krátky exkurz do historickej epochy, v ktorej kynizmus predstavoval popredné miesto v spoločenskom dianí gréckej polis.

Obsahom knihy je taktiež prehľad Orientačné témy seminárov, ktorého autorkou je Lívia Flachbartová (absolventka doktorandského štúdia pod vedením Vladislava Suváka). Tento prehľad má čisto usmerňujúcu funkciu, pomocou ktorej sa študenti ľahšie dokážu zorientovať v rozsiahlom korpuse diel venujúcich sa kynizmu a jeho dedičstvu. Tento prehľad je vynikajúcim návodom na historické a systematické mapovanie danej problematiky.

Aj napriek autorovmu zámeru adresovať knihu Kynizmus grécky a moderný I. ako učebnicu študentom filozofie a etiky autorský úmysel samotná kniha v mnohých bodoch prekonáva a stáva sa praktickým prostriedkom ako pre laických záujemcov o danú problematiku, tak aj pre samotných akademických pracovníkov.

Mgr. Štefan Koľšovský
Inštitút filozofie
Filozofická fakulta
Prešovská univerzita
Ul. 17. novembra 1
080 01 Prešov
kolsovsky.stefan@gmail.com