GAĆ, J.: Raj utracony. Kraków: Wydawnictwo WAM, 2006, 213 s.
07_1_10_recenzie_garek_rajutraconyV našej historiografii sa nenachádza mnoho kníh, ktoré by sa odvážili zmapovať pôsobenie niektorého cirkevného rádu na Slovensku v celom jeho rozsahu. Možnosť skúmať cirkevné dejiny bola vážne narušená najmä v rokoch 1948 až 1989. Z publikovaných prác, ktoré sa vymykajú z rámca čiastkových prác možno spomenúť predovšetkým Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku (Cambridge, 1990) a Dejiny minoritov od P. L. Danišoviča (Bratislava, 1934). Úplne absentuje existencia kníh, ktoré by sa zaoberali jednotlivými rehoľnými spoločenstvami v ich svetovom pôsobení. Záujemca o túto problematiku sa neraz musí uchýliť ku knihám vydaným v iných jazykoch.
Jednou z nich je práca Raj utracony od mladého autora Jana Gaća, ktorú vydalo poľské vydavateľstvo WAM. Názov nás odkazuje na dielo Johna Miltona a jeho biblickú skladbu Stratený raj. Kniha Jana Gaća sa však nezaoberá Bibliou. Je pokusom o zmapovanie „svätého experimentu“ jezuitskej rehole v Južnej Amerike, kde sa jezuiti pokúsili vybudovať redukcie pre pôvodne obyvateľstvo a do ktorých bol zakázaný vstup Španielom, Portugalcom, černochom a mesticom. Problematika je verejnosti známa aj z filmu Rolanda Joffého Misia z roku 1986.
Autor podáva obraz vtedajšej doby a udalostí, ktoré sa diali na území Južnej Ameriky. Venuje sa kontaktom medzi Starým a Novým svetom, šíreniu kultúry, španielčiny a christianizácii. Približuje okolnosti vzniku rehole a úlohy, ktoré mala riešiť. Snaží sa zachytiť postoj Cirkvi k pôvodnému obyvateľstvu novoobjavených krajín (pápež Pavol III. roku 1537 bulou Veritas Ipsa vyhlásil, že Indiáni sú slobodní ľudia od narodenia, rovnako tí, čo už prijali kresťanstvo, tak aj tí, ktorí sú ešte v mračnách pohanstva), a postoj európskych osadníkov, ktorí v nich videli otrokov, prinajlepšom lacnú, bezprávnu pracovnú silu. Postoj Európanov charakterizoval systém zvaný encomienda, pri ktorom osadníci dostávali pozemky do vlastníctva spolu s Indiánmi, ktorí ich mali obrábať. Autor sa venuje samotnému príchodu jezuitov do Ameriky (1550), a ich misijnej činnosti medzi samotnými Európanmi, ktorým spočiatku nahrádzali hierarchizované kňazstvo. Následne sa dotýka samotných misijných výprav Spoločnosti Ježišovej medzi Indiánov. Približuje jednotlivých misionárov a výpravy, ktoré podnikali, ťažkosti, s ktorými sa potýkali a smrť mnohých z nich. Túto fázu charakterizovali mnohé prekážky ich práce – nepriaznivé podnebie, nedostatok vybavenia misionárov, kanibalizmus medzi Indiánmi, choroby a aj odpor zo strany niektorých kňazov a biskupov. Zvlášť sa venuje Indiánom kmeňa Guarani, ktorí boli podľa jezuitov najviac uspôsobení pre prijatie viery. Všíma si ich spôsob života, náboženstvo – animizmus a rituálny kanibalizmus, hospodárstvo a obydlia.
Nasleduje vznik samotných redukcií. Autor sa zapodieva ich právnym systémom, spôsobom hospodárstva, obchodom, školami a výstavbou osád a miest. Vlastníctvo bolo individuálne a spoločné; úrady boli obsadzované výlučne Indiánmi; jezuiti dostávali za svoje pôsobenie plat od Indiánov. Veľkú pozornosť venuje predovšetkým architektúre, ktorú šírili jezuiti. Gać sa ďalej zaoberá problémami, ktoré mali redukcie zo strany bielych osadníkov. Ide najmä o výpravy, ktoré viedli tzv. bandeirantes (tiežmamelukovia alebo paulisti, keďže väčšina z nich pochádzala zo Sao Paula), a ktoré mali za cieľ získať pracovnú silu pre plantáže bielych osadníkov, čiže otrokov. Jezuiti na útlak zareagovali presťahovaním redukcií do odľahlejších končín, kam sa bandeirantes dostávali len obtiažne. Indiáni si na svoju obranu vytvárali vlastné, indiánske milície a dochádzalo k bojom medzi prenasledovateľmi a prenasledovanými.
Autor sa zaoberá aj rozpormi medzi Španielmi a Portugalcami o ďalšie rozširovanie svojich území. Indiáni Guarani sa postavili na stranu Španielov. Gać sleduje rozpory medzi Spoločnosťou Ježišovou a diecéznym duchovenstvom. Tieto konflikty vyplynuli najmä zo sporu o poslušnosť jezuitov, či rehoľa, a teda aj Indiáni, sú povinní poslušnosťou len svojmu predstavenému – generálovi v Ríme, alebo aj predstaveným duchovenstva v jednotlivých diecézach. Podáva informácie o obvineniach, ktoré sa zniesli na jezuitov za to, že budujú vlastné indiánske panstvo bez bielych, že vlastnia veľké množstvá drahých kovov a podobne. Ďalej sa autor vracia späť k vybudovaniu zničených redukcií a novej misijnej činnosti medzi Indiánmi kmeňa Tapé.

Na záver si všíma politiku kráľovských dvorov Španielska a Portugalska, zmluvu o stanovení hraníc (sedem redukcií pripadlo Portugalsku), postoj jezuitských predstavených v Ríme a ozbrojený odpor Indiánov voči Portugalcom. Vojna v rokoch 1754-56 prinavrátila redukcie späť do rúk Španielska. V tom čase došlo v Európe k zrušeniu jezuitského rádu a z toho vyplynulo aj uzavretie misií v Južnej Amerike. Redukcie prešli do svetskej správy Španielska, nasledovali úteky Indiánov do pralesov a zánik redukcií ako „svätého experimentu“. V závere knihy sa nachádzajú kalendár udalostí odohrávajúcich sa v Južnej Amerike, mapy z jezuitských archívov a slovník použitých termínov.

Kniha je obohatená množstvom hodnotných fotografií zachytávajúcich prírodu a pozostatky stavieb vybudovaných počas jezuitského experimentu. Nachádzajú sa v nej aj stručné medailóny významných osobností, či už z radov jezuitov a Cirkvi alebo svetských predstaviteľov. Knihu obohacujú jezuitské mapy, na ktorých sú znázornené ich misijné cesty, čo podáva vhodný prehľad jednotlivých etáp budovania redukcií. Práca Jana Gaća je ojedinelým pokusom poskytnúť informácie o tejto niekedy skresľujúco mýtizovanej téme. Je napísaná pútavým, populárno-vedným štýlom určeným pre širokú verejnosť. Azda aj preto knihe chýbajú presnejšie odkazy na bibliografické pramene, menný a vecný register. Autor mohol vo väčšej miere čerpať z dochovaných zápiskov jezuitských misionárov. Napriek tomu nájde v Gaćovej práci aj erudovaný historik množstvo nových poznatkov a podnetov k ďalšiemu štúdiu skúmanej problematiky. Kniha je vhodným doplňujúcim čítaním pri štúdiu cirkevných aj svetských dejín Južnej Ameriky.Mgr. Martin Garek
Katedra histórie 
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava