07_2_05_profily_garek_legoffMeno Jacques Le Goff je dobre známe nielen v odbornej historickej obci, ale vďaka svojim prácam a príťažlivému štýlu aj širšej verejnosti zaujímajúcej sa o históriu. Jacques Le Goff a jeho dielo je neodmysliteľne späté s francúzskou historickou školou Annales, ktorá zrevolucionalizovala históriu a prispela významnou mierou k rozvoju historickej vedy v 20. storočí. Je spojená s časopisom založeným v roku 1929 pod skráteným názvom Annales. [1]Myšlienky, ktoré boli základnými bodmi časopisu Annales a z neho vyplývajúcej školy možno zhrnúť nasledovne: problémovo orientované analytické dejepisectvo namiesto tradičného rozprávania udalostí; dejiny ľudskej činnosti v celej ich šírke namiesto dovtedy prevažne politickým dejinám; spolupráca s inými disciplínami, aby bolo možné dosiahnuť stanovené ciele. [2] Samotní historici zoskupení okolo Annales sa nikdy nepokladali za školu alebo model, ale skôr za hnutie a inšpiráciu. [3] Ich snahou bolo a je zamerať pozornosť na „novú históriu“, históriu mentalít a materiálnej kultúry v jej premenách.Prvú generáciu historikov zakladajúcich školu Annales predstavovali mená ako Marc Bloch a Lucien Febvre. Po druhej svetovej vojne štafetu prevzali historici ako Fernand Braudel, Ernest Labrousse, Emmanuel Le Roy Ladurie. Tretia generácia sa začala presadzovať koncom šesťdesiatych rokov. Túto generáciu predstavujú Georges Duby, Philippe Aries, Jean Delumeau, François Furet a Jacques Le Goff.

Le Goff sa narodil 1. januára 1924 v Toulone. K histórii ho priviedol, aj keď je to nezvyklé, ale pre mnohých historikov a nadšencov určite známe, jeho záujem o literatúru. V Le Goffovom prípade to bol konkrétne Walter Scott a jeho Ivanhoe. [4] Jeho pestré zobrazenie stredovekého turnaja a života, aj keď v idealizovanom ponímaní, zasiahli mladého čitateľa natoľko, že sa rozhodol stať historikom. K  rozhodnutiu ho priviedol aj jeho učiteľ na lýceu Henri Michel. Le Goff po strednej škole študoval na École Normale Supérieure. V rámci štúdia absolvoval pobyt aj na Karlovej univerzite v Prahe. Po jeho absolvovaní sa stal poslucháčom parížskej École Pratique des Hautes Études. Neskoršie pôsobil ako asistent na univerzite v Lille a nakoniec sa stal roku 1960 pracovníkom VI. sekcie École Pratique des Hautes Études. V rokoch 1972-1975  bol jej prezidentom a v roku 1975, keď sa jeho „materská“ VI. sekcia oddelila a stala sa samostatnou ustanovizňou, École des Haultes Études en Sciences Sociales, stal sa jej prvým riaditeľom.

Le Goffova publikačná činnosť je veľmi rozsiahla a bohatá. Spomeniem len niektoré jeho práce, ktoré môžu byť čitateľovi známe aj z českých prekladov. Prvou, ktorou Le Goff začal svoju publikačnú činnosť, boli jehoMarchands et banquiers au Moyen Âge (1956 – Kupci a bankári v stredoveku). Venoval sa v nej postaveniu kupcov v priebehu stredoveku, ich postaveniu a postupnej transformácii na bankárov. Upozornil na pohľad Cirkvi voči úžerníkom, ich marginalizácii a postupnej akceptácii spoločnosťou. Nastolil zaujímavé otázky k pojmu času v stredoveku, kedy úžerníci a bankári požičiavaním na úrok podľa Cirkvi prekračovali Božie prikázanie, lebo „kupci predávajú čas, ale čas patrí len Bohu.“ [5] Výrazne na seba upozornil monografiou Les intellectuels au Moyen Âge (1957 – Intelektuáli v stredoveku). Pokračoval tým vo svojej nedokončenej dizertačnej práci o univerzitách a spracoval postavenie„intelektuálov“ objavujúcich sa v stredovekej spoločnosti v 11.-12. storočí.  Pozornosť pritom zameral na postavenie univerzitných vyučujúcich, ktorí neboli klerikmi, ale laikmi, a na vzdelanie, ktoré sa začalo chápať ako samostatné „vlastníctvo“, ktoré je možné predávať za úhradu ďalej. Intelektuáli v tomto ponímaní predstavovali určitú paralelu s obchodníkmi – bankármi, keďže aj vzdelanie sa pokladalo za majetok Boha. Vyvrcholením Le Goffovej práce v tomto období sa stala kniha La Civilisation de l´Occident médieval (1964 – Kultúra stredovekej Európy). Kniha je zameraná na obdobie 10.-13. storočia, ústredné obdobie stredoveku, na rozhodujúci moment vo vývoji západnej Európy. [6] Autor sa venoval civilizácii západnej Európy a v druhej časti diela sústredil svoju pozornosť na také aspekty dejín, akými sú priestorové a časové štruktúry, materiálny život, kresťanská spoločnosť a podobne. V tomto období Le Goff začína svoju pozornosť sústreďovať na mentality a venuje sa podľa svojich slov „historickej antropológii“. Nasledujúcou prácou je súbor štúdií pod názvom Pour un autre Moyen Âge (1977 – Za iný stredovek). Súbor 18 esejí sa zaoberá pojmami ako práca, čas, kultúra, sny či Meluzína. Autor prezentuje svoje výskumy z dejín mentalít, každodennosti, stredovekého ponímania času a práce. Ako napovedá názov, usiluje sa predstaviť nové poznatky a poukázať na smer, ktorým by sa mal podľa jeho mienky uberať historický výskum.  Ďalšou významnou prácou je La naissance du purgatoire (1981 – Zrodenie očistca). Je to výnimočné dielo, v ktorom Le Goff približuje chápanie stredovekého človeka v otázkach vzťahu nebo–peklo a delenia spoločnosti. Sústreďuje sa na zrodenie tretieho posmrtného miesta, ktorým je očistec ako výsledok tripartity v stredovekej spoločnosti. Zachytáva kolektívne i individuálne eschatologické predstavy od kresťanského staroveku po neskorý stredovek. Predstavám sa venuje aj ďalší zborník štúdií pod názvom L’imaginaire médiéval (1985 – Stredoveká imaginácia). Dielo je rozdelené na päť hlavných kapitol, v ktorých sa Le Goff zaoberá pojmami ako tajomno stredovekého Západu, významom symbolov lesa a púšte, ideológiou tela, kresťanstvom a jeho postojom k snom. Medzi ďalšie významné práce Jacquesa Le Goffa patria knihy ako Saint Louis (1995 – Svätý Ľudovít) a Saint-François d´Assise (1999 – Svätý František z Assisi), Une histoire du corps au Moyen Âge (2003 – Telo v stredovekej kultúre). Autor je aj významným editorom. Najvýznamnejšou prácou vydanou pod jeho vedením je Dictionnaire raisonné de l’Occident médiéval (1999 – Encyklopédia stredoveku).

Le Goff vo všetkých svojich prácach presadzuje ideu tzv. dlhého stredoveku. Podľa jeho ponímania, stredovek nemôže byť presne vymedzený (476, zosadenie Romula Augustula – 1492, objavenie Ameriky), ale musíme ho chápať ako postupnú kontinuitu staroveku. Jeho stredovek končí až na prelome 18. a 19. storočia. Le Goff tvrdí, že podstatné zmeny v ekonomických, sociálnych, politických a mentálnych štruktúrach prinieslo až osvietenstvo, Veľká francúzska revolúcia a priemyselná revolúcia. Stredovek, ktorý máme podľa Le Goffa objavovať, je stredovek totálny, vychádzajúci zo všetkých dostupných dokumentov, z právnych i umeleckých prameňov, z listín i z básní objavených na povalách či v knižniciach.[7] Vysvetľuje ako narábať s týmito nezvyklými historickými prameňmi. Jeho práce sa nezakladajú len na právnych prameňoch, ako to často býva u mnohých historikov, ale pozorne sleduje aj iné zdroje. Spolupracuje s archeológmi, najmä pri sídliskovej štruktúre, so sociológmi pri ich snahách o zachytenie spoločenských vrstiev, s dejinami umenia a s mnohými inými vedeckými disciplínami. Pozoruhodná je najmä jeho práca so stredovekou literatúrou, rytierskymi románmi, exemplami a legendami. Táto práca sa prejavila vo viacerých jeho knihách či štúdiách. Najvýraznejšie je to poznať na monografii Zrodenie očistca, pri ktorej Le Goff prejavil pozoruhodnú erudíciu a prácu nielen s teologickými spismi danej doby, ale aj s filozofickými a literárnymi dielami – napr. s Danteho Božskou komédiou.

Jacques Le Goff sa vo svojej tvorbe prejavuje ako verný pokračovateľ školy či hnutia Annales, ale jej ponímanie posunul na nové polia pôsobnosti a k novému smerovaniu. Pod jeho vedením sa pozornosť sústredila na dejiny mentalít, alebo ako hovorí, na historickú antropológiu. V rámci svojej práce prelomil aj panujúce presvedčenie, že historici školy Annales nie sú schopní napísať biografické dielo. V poslednom čase poukázal aj na určité zaznávanie politických dejín a volá po obnovení výskumu dejín smerom k politickej historickej antropológii. Le Goff inšpiroval desiatky historikov a právom sa považuje za najvýznamnejšiu osobnosť školy Annales v druhej polovici dvadsiateho storočia. Zároveň svojim pútavým štýlom písania priviedol k štúdiu histórie veľké množstvo nových záujemcov. Spolu s Umbertom Ecom a jeho Menom ruže je to zrejme práve on, kto má hlavnú zásluhu o oživenie pozornosti širokého publika o stredovek.

Prehľad Le Goffovej tvorby
Héros et merveilles du Moyen-âge, Seuil, 2005
Un long Moyen Âge, Paris, Tallandier, 2004
Héros du Moyen Âge, Le roi, le saint, au Moyen Âge, Gallimard Quarto, 2004
A la recherche du Moyen Âge, Louis Audibert, 2003
Une histoire du corps au Moyen Âge (avec Nicolas Truong), Liana Lévi, 2003
Le Dieu du Moyen Âge, Bayard, 2003
L’Europe est-elle née au Moyen Âge ?, Seuil, 2003
De la pertinence de mettre une ouvre contemporaine dans un lieu chargé d’histoire, Le Pérégrinateur, 2003
Cinq personnages d’hier pour aujourd’hui : Bouddha, Abélard, saint François, Michelet, Bloch, La Fabrique, 2001
Marchands et banquiers du Moyen Âge, PUF, 2001
Le sacre royal a l’époque de Saint-Louis, Gallimard, 2001
Un Moyen Âge en images, Hazan, 2000
Dictionnaire raisonné de l’Occident médiéval (en collaboration avec Jean-Claude Schmidt), Fayard, 1999
Saint François d’Assise, Gallimard,collection « a voix haute », 1999 (CD)
Un autre Moyen Âge, Gallimard, 1999
Le Moyen Âge aujourd’hui, Léopard d’Or, 1998
La bourse et la vie, Hachette Littératures, 1986
Pour l’amour des villes (en collaboration avec Jean Lebrun), Textuel, 1997
La civilisation de l’Occident Médiéval, Flammarion, 1997
Une vie pour l’histoire (entretiens avec Marc Heurgon), La Découverte, 1996
L’Europe racontée aux jeunes, Seuil, 1996
Saint Louis, Gallimard, 1995
L’Homme médiéval (dir.), Seuil, 1994
La vieille Europe et la nôtre, Seuil, 1994
Le XIIIe siecle : l’apogée de la chrétienté, Bordas, 1992
Gallard, passeport 91-92 : une ouvre d’art a la rencontre de…, Fragments, 1992
Histoire de la France religieuse (dir., avec René Rémond), 4 volumes, Seuil, 1988-1992
L’État et les pouvoirs, (dir.), Seuil, 1989
Histoire et mémoire, Gallimard, 1988
Faire de l’histoire (dir., avec Pierre Nora), 3 volumes, Gallimard, 1986
Intellectuels français, intellectuels hongrois, XIIe-XXe siecle, Editions du CNRS, 1986
Crise de l’urbain, futur de la ville : actes, Economica, 1986
L’imaginaire médiéval, Gallimard, 1985
La naissance du purgatoire, Gallimard, 1981
La nouvelle histoire (en collaboration avec Jacques Revel), Editions Retz, 1978
Pour un autre Moyen Âge, Gallimard, 1977
Les propos de Saint Louis, Gallimard, 1974
Hérésie et sociétés dans l’Europe pré-industrielle, XIe-XVIIIe siecle : communications et débats du colloque de Royaumont, EHESS, 1968
Marchands et banquiers au Moyen Âge, Le Seuil, 1957
Les intellectuels au Moyen Âge, Le Seuil, 1957

Knihy, ktoré  vyšli v slovenskom a českom jazyku
Encyklopedie středověku. Vyšehrad 2002
Hledání středověku. Rozhovor s Jeanem Mauricem de Montremy. Vyšehrad 2005
Intelektuálové ve středověku. Karolinum 1996
Kultura středověké Evropy. Odeon 1991, Vyšehrad 2005
Peníze a život. Argo 2005
Středověká imaginace. Argo 1998
Středověký člověk a jeho svět. Vyšehrad 1999
Svaty František z Assisi. Vyšehrad 2004
Tělo ve středověké kultuře. Vyšehrad 2006
Za jiný středověk. Argo 2005
Zrození očistce. Vyšehrad 2003
Život v znamení histórie. Kalligram 2003

L i t e r a t ú r a
BURKE, P.: Francouzská revoluce v dějepisectví. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2004.
LE GOFF, J.: Hledání středověku. Praha: Vyšehrad, 2005.
LE GOFF, J.: Jacques Le Goff pre Kritiku & Kontext. In: Kritika & Kontext 1/2003, s. 47-53.
LE GOFF, J.: Kultura středověké Evropy. Praha: Odeon, 1991.
LE GOFF, J.: Za jiný středověk. Praha: Argo, 2005.

P o z n á m k y
[1] Úplný názov časopisu bol v rokoch 1929-1939 Annales d´histoire économique et sociale; v rokoch 1939-1942,1945 Annales d´histoire sociale; 1942-1944  Mélanges d´histoire sociale; 1946-1994 Annales: économies, sociétés, civilisations; od 1994 dodnes Annales. Historie, sciences, sociales.
[2] BURKE, P.: Francouzská revoluce v dějepisectví. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2004, s. 6.
[3] LE GOFF, J.: Jacques Le Goff pre Kritiku & Kontext. In: Kritika & Kontext 1/2003, s. 50.
[4] LE GOFF, J.: Hledání středověku. Praha: Vyšehrad, 2005, s. 17-18.
[5] LE GOFF, J.: Hledání středověku. Praha: Vyšehrad, 2005, s. 75.
[6] LE GOFF, J.: Kultura středověké Evropy. Praha: Odeon, 1991, s. 21.
[7] LE GOFF, J.: Za jiný středověk. Praha: Argo, 2005, s. 42.

Mgr. Martin Garek
Katedra histórie 
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava