Sabová, T.: Prečo pomáhame iným? In: Ostium, roč. 4, 2008, č. 4.

Adolf Guggenbühl-Craig: Nebezpečí moci v pomáhajících profesích. Praha: Portál 2007.

Útla, vyše stostránková kniha švajčiarskeho psychológa a psychoterapeuta nás uvádza do problematiky motivácie pre pomáhajúce povolania. Autor sa zamýšľa nad nevedomými aspektmi rozhodnutia „profesionálne pomáhať iným“ a odhaľuje nebezpečenstvo zneužívania moci v pomáhajúcich povolaniach.

Poukazuje na to, že za túžbou pomáhať sa môže ukrývať snaha ovládať iných, ktorú označuje ako „mocenský tieň“. Zahŕňa tendenciu formovať životy iných podľa našich predstáv, vnucovať im naše hodnoty, postoje a vôľu. Autor si kladie otázku, prečo sa chce niekto zaoberať problémami iných a ako odpoveď uvádza popri vedomých motívoch aj nevedomú snahu o moc.

Človek s mocenským tieňom chce byť pánom situácie, chce mať všetko pod kontrolou a viesť klienta po svojich cestách. Sleduje naplnenie svojich očakávaní a cieľov v terapii, klient je na vedľajšej koľaji. Terapeut určuje cestu a smer terapie, nenecháva klientovi priestor pre vlastné rozhodnutia. Určitým spôsobom ho robí od seba závislým, uskutočňuje rozhodnutia namiesto neho, navrhuje mu svoje riešenia a je hrdý na vlastnú múdrosť. Pomáha skôr sám sebe než klientovi a vystupuje ako dokonalý terapeut, čím živí vlastné ego.

Hrá sa na vševedúceho, ktorý má riešenie na každý problém a chce sa javiť lepší, než v skutočnosti je. Chce byť v roli záchrancu a liečiteľa. Vlastná hrdosť mu bráni priznať si, že nepozná odpovede na všetky otázky. Bojí sa ukázať vlastnú zraniteľnosť. Autor poukazuje na toto nebezpečenstvo pýchy a velikášstva u ľudí v pomáhajúcich povolaniach a na to, že snaha pomáhať pochádza často z egoizmu.

Ako protipól vystupuje terapeut, ktorý si uvedomuje vlastné limity a vie, že jeho hlavným nástrojom je úprimnosť a pravdivosť voči sebe. Pomôcť iným ľuďom vysporiadať sa s vlastnými démonmi môže človek, ktorý akceptuje temné aspekty vlastnej osobnosti. Každý človek má v sebe svetlé aj tmavé stránky. Riziko predstavuje uviaznutie v jednom póle a vytesnenie opačného pólu, ktoré sa často prejavuje v jeho projekcii na okolie.

Kontakt s oboma pólmi našej osobnosti a plynulý pohyb po kontinuu polarít predstavuje zdravé fungovanie. Ako to výstižne uvádza autor, „chorý má v sebe lekára a v lekárovi sa nachádza pacient“. Terapeut si má byť vedomý aj vlastnej slabosti, zraniteľnosti, nedostatočnosti a nehrať sa na niekoho, kým nie je. Autor upozorňuje na nebezpečenstvo projekcií a protiprenosových reakcií, ktoré je potrebné rozpoznať a terapeuticky spracúvať. Uvedomovanie si vlastného prežívania je základom pre vykonávanie povolaní, v ktorých sa pomáha iným. Osobnosť terapeuta je hlavným nástrojom psychoterapie a je potrebné, aby bol tento „nástroj“ dobre naladený.

Ďalším úskalím, na ktoré kniha upozorňuje, je tzv. „zástupný život“, keď terapeut nežije svoj vlastný život, ale zúčastňuje sa na radostiach a bolestiach života len prostredníctvom životov svojich klientov. Terapeut potrebuje mať svoj vlastný život a nepremietať vlastné túžby na klientov. Ak žije len sprostredkovane cez svojich klientov, často je to z dôvodu vyhýbania sa skutočným životným ťažkostiam.

Autor sa venuje aj téme sexuality a telesnosti, ktorá je určitým spôsobom súčasťou každého vzťahu. Vzťah s iným človekom zakúšame aj telesne, nielen duševne. Stretnutie s niekým v nás vyvoláva príjemné pocity, s iným zase opačné. Terapeutove pocity voči klientovi sú zdrojom cenných informácií a motorom terapie. Vzťah v terapii je prostriedkom, nie cieľom. Cieľom terapie je samostatnosť klienta – aby odhalil a používal svoju vlastnú liečivú moc.

Problematika motivácie pre pomáhajúce povolania je podávaná realisticky – autor zdôrazňuje, že v každom človeku sú popri svetlých motívoch aj temné a dôležité je poznať obe stránky vlastnej motivácie. Cieľom nie je terapeut, ktorý bude konať len z čistých motívov, ale terapeut ako človek, ktorý si uvedomuje oba póly v sebe a pracuje s nimi.

Pre ľudí v pomáhajúcich profesiách sú k dispozícii výcviky, supervízie a vlastné individuálne terapie, v ktorých môžu pracovať na svojich tienistých stránkach. Autor však poukazuje aj na riziko točenia sa v začarovanom kruhu analýz, z ktorého východisko vidí v symetrických vzťahoch terapeuta s blízkymi ľuďmi. Zdôrazňuje potrebu „vystúpenia z psychoanalýz“ a dôležitosť rovnocenných vzťahov s priateľmi, partnerom, známymi atď. Ide o vzťahy, v ktorých terapeut nevystupuje ako expert, ale ako obyčajný človek naplno sa zúčastňujúci na radostiach a ťažkostiach interpersonálnych vzťahov. Podľa autora práve takéto symetrické vzťahy môžu preťať začarovaný kruh sebaanalýz, poskytnúť terapeutovi aj spontánnu spätnú väzbu a pomáhajú mu neuzatvárať sa vo vlastnom „terapeutickom“ svete.

Kniha Nebezpečí moci v pomáhajících profesích je písaná pre psychológov, psychoterapeutov, sociálnych pracovníkov, lekárov a ďalšie povolania, ktorých náplňou je pomáhať iným v náročných situáciách. Autor zdôrazňuje potrebu otvorenosti a ochoty k zmene, ktorá má sprevádzať celý život terapeuta. Vyzýva k vnímaniu rozmanitosti života a k pohľadu na psychoterapiu ako iba na jednu z mnohých možných ciest k zrelosti.

Mgr. Tatiana Sabová
absolventka študijného odboru Psychológia
Filozofická fakulta TU v Trnave
tatianasabova[zavináč]gmail.com