Jaroslava Vydrová: Dvadsať rokov časopisu Ostium. In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 1


This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.

 

Dvadsať rokov časopisu Ostium
Prvým číslom tohtoročného Ostia náš časopis vstupuje už do dvadsiateho roku svojho vydávania. Je to úctyhodné číslo, za ktoré sme ako redakcia veľmi vďační – našim čitateľom, autorom, posudzovateľom, technickému správcovi stránky aj sebe navzájom. Za fungovanie Ostia vďačíme aj mnohým podporovateľom, ktorí nám každoročne prispievajú na chod nášho časopisu darom dvoch percent z daní. Dvadsať rokov mnohým z nás pripomína aj naše akademické začiatky – odhodlanie, ideály, vytrvalosť – azda to nevyznieva sentimentálne. Desiatky vydaní, v ktorých si môžeme virtuálne listovať na našej stránke, nám to totiž živo pripomínajú.

Keď uvažujem nad Ostiom, prichádzajú mi na myseľ spontánne dve veci – Ostium je v mnohom netriviálne a nesamozrejmé.

Dnes sa zdá, že internetový priestor je tým „prirodzeným“ prostredím vydávania a vedeckej činnosti. Pred dvadsiatimi rokmi to však bolo celkom inak. Publikovanie na internete v akademickej sfére bolo raritné, ale aj priekopnícke. Bolo v tom veľa predsudkov na jednej strane, a odvahy a neistoty na druhej.

Ostium zároveň vznikalo v nezávislom prostredí, vydavateľom je dodnes občianske združenie. Tento fakt nie je triviálny. Hoci väčšina redakcie aj pôvodná iniciatíva je spojená s Trnavou, nezastrešuje nás inštitucionálne nijaká univerzita a v redakčnej rade sa stretávajú vysokoškolskí pedagógovia a vedeckí pracovníci z celého Slovenska. Nasledovať tento pocit nezávislosti bol pred dvadsiatimi rokmi zásadným rozhodnutím zakladateľov Ostia. Nezávislosť nesie so sebou aj výzvu, ako pracovať v tomto mode, ako udržať spontánnosť a entuziazmus na dlhší čas. Postupne pod vedením šéfredaktora Reginalda A. Slavkovského sa časopis inštitucionalizoval vnútorne, aby túto tvorivú aktivitu udržiaval pri živote. Toto rozhodnutie v neposlednom rade so sebou prinieslo aj ochotu individuálne podporiť časopis rôznymi druhmi činností, ktoré sú nezištné, vznikajú popri množstve pracovných povinností našich spolupracovníkov, sú akademicky neviditeľné, ale pre Ostium boli od začiatku nevyhnutné.

Čas a okolnosti neboli vždy ideálne. Asi najväčším existenčným ohrozením, ktorý sa nám našťastie podarilo prekonať, bol kybernetický útok, keď sme prišli o pôvodnú stránku a niekoľkoročný obsah čísel, ktoré sme aj s pomocou dobrovoľníkov museli nanovo nahrávať. Rekonštruovanie archívu trvalo dlho, bolo to prácne aj demotivujúce – bola to čisto technická, mechanická práca, netvorili sme vtedy nijaký nový obsah v podobe nových čísel.

Prostredie, do ktorého Ostium patrí, teda oblasť humanitných a sociálnych vied, prešla počas posledných dvadsiatich rokov dynamickým vývojom a mnohými zmenami – dôležitosť zborníkov vystriedali príspevky v časopisoch, konferenčné zborníky nahrádzali kolektívne monografie, monografie dnes nahrádzajú indexované výstupy v anglickom jazyku. Tieto trendy majú povzbudzovať zvyšovanie kvality vedeckého výskumu a Ostium sa ich snaží vo svojom obsahu a vo vedeckých statiach s rozumom reflektovať. Narastá počet štúdií v anglickom, ale aj francúzskom jazyku, zostavujeme monotematické čísla, prizývame medzinárodne uznávaných autorov a posudzovateľov. Rada by som však vyzdvihla aj ďalšiu stránku – a pridanú hodnotu – nášho časopisu, ku ktorej patrí kultúra, publikácie v domácich jazykoch, recenzie, galérie umeleckých diel, reflexia tvorivého prostredia vedy a vzdelávania, do ktorého Ostium patrí. A v neposlednom rade sú to preklady klasických autorov aj tematicky aktuálnych štúdií – nielen zo svetových jazykov, ale aj z tých klasických.

Na jednej strane nie je teda samozrejmé, že Ostium je tu už dvadsať rokov. Na druhej strane prirástlo do našich akademických aj osobných životov už tak, že sa k nemu počas roka spontánne a pravidelne vraciame. Tento rok by sme vás však radi pozvali nielen k čítaniu štyroch čísel, ale aj k osobným stretnutiam a diskusiám, ktoré budeme organizovať v Malom Berlíne v Trnave, ku ktorým bude patriť aj Noc filozofie.