Druhých ľudí, tak ako celú realitu, nevnímame objektívne, ale podľa toho, aký má pre nás význam. Naše vnímanie a posudzovanie je ovplyvnené sociálnymi faktormi, našimi očakávaniami, skúsenosťami a afektivitou. [1] Sociálna percepcia (ako nazývame vnímanie a posudzovanie seba a druhých) je poznačená omylmi, predsudkami, zjednodušovaním, „logickými chybami“ a percepčnými tendenciami, ktoré nepodávajú vždy celkom spoľahlivý obraz druhej osoby. [2] Sociálna percepcia je teda akýmsi druhom kompromisu medzi tým, čo človek na základe svojej skúsenosti očakáva, a tým, čo skutočne v okolitom svete nachádza.

T. Kollárik považuje za najzákladnejšie chyby, ktorých sa pri hodnotení človek dopúšťa, prvý dojem, haló-efekt, jednostrannosť a neúplnosť informácií o druhom človeku. [3] Ďalším dôležitým faktorom je časová postupnosť.

Haló-efekt
S pojmom haló-efekt prišiel prvý E. L. Thorndik. [4] V angličtine sa používa pojem halo effect [5] , v nemčine Halo-Effekt alebo Heiligenschein-Effekt [6] , v češtine, podobne ako v slovenčine, haló-efekt [7].Pojem nie je odvodený z anglického slova „hallo“, ale od slova „halo“, čo znamená svätožiaru, gloriolu, aureolu alebo kruh okolo mesiaca, ktorý sa nášmu oku javí ako sfarbujúci oblak, v ktorom potom vidíme celú osobu. Preto sa niekedy hovorí o tzv. „efekte svätožiary“[8] .

G. Nawratil a B. Rabaioli-Fischer uvádzajú takýto príklad: „Predstavte si, že by ste na ulici videli niekoho prichádzať so svätožiarou. A iba na základe tohto dojmu by ste mali zostaviť zoznam jeho vlastností. Myslíme si, že by sa na tomto zozname neobjavilo, ani že je opilec, ani že je zlodej, ani že je sukničkár a ani že podvádza finančný úrad. Ale ako to, že sme o ňom toto všetko usúdili? Veď máme o ňom len jednu informáciu – svätožiaru. Jeho svätožiara je určujúci, centrálny poznávací znak, na základe ktorého si vykreslíme celú osobnosť a priradíme mu aj ostatné vlastnosti tak, aby boli priliehavé. Máme totiž tendenciu vytvárať si jednotné, neprotirečivé obrazy osobnosti.“ [9]

„Haló-efekt je systematická chyba hodnotenia ľudí, pri ktorej jediná črta osobnosti pôsobí tak dominantne, že ostatné črty sú v pozadí.“[10] Táto črta potom určuje celkový dojem a vzťahuje sa na vnímanie ostatných osobnostných vlastnosti. Podstatu haló-efektu vidia mnohí autori v tendencii jedinca vidieť a hodnotiť iných konzistentne, bez protirečení a nesúladu. Človek má tendenciu zovšeobecňovať, robiť pod vplyvom určitých čŕt závery aj o ostatných črtách. U haló-efektu ide špeciálne o jednu zvlášť výraznú črtu (alebo niekoľko málo čŕt), ktorá ovplyvní celkové hodnotenie. Takouto črtou sú napríklad sebavedomie, vysoká inteligencia, telesná atraktivita, postihnutie, farba pleti alebo výška postavy. [11] P. Hartl a H. Hartlová medzi ne radia vzhľad (55%), hlas (38%) a obsah povedaného (7%). Dôležitá je gestikulácia a mimika. Z oblečenia utvárajú dojem najmä farby a doplnky, ako je aktovka, hodinky, pero, brada, fúzy a u žien šperky, účes, make up. [12] Osoby, ktoré vyzerajú dobre, sú v dôsledku toho väčšinou považované za inteligentné, spoločenské alebo dominantné. [13]

Uveďme ďalšie príklady haló-efektu, teda keď jedna nápadná črta, vlastnosť alebo faktor ovplyvní pri posudzovaní celkové hodnotenie. R. Kohoutek uvádza niektoré príklady. Nositelia akademického titulu (docenti, profesori) bývajú hodnotení lepšie ako ostatní bez ohľadu na výkon. Energické vystúpenie rečníka vytvára obraz pevného a silného človeka (jeho vystúpenie môže byť len výsledkom usilovného tréningu). U človeka, ktorý oslňuje svojou inteligenciou, sa ľahšie prehliadne, že je nespoľahlivý alebo nečestný. Za charakterného máme tendenciu považovať toho, kto je nám sympatický. Osobe s nepríjemným hlasom alebo vzhľadom máme tendenciu priradzovať záporné povahové vlastnosti. Za inteligentného máme tendenciu považovať toho, kto s nami súhlasí. Príjemne pôsobiaceho človeka máme tendenciu vyššie hodnotiť aj celkovo. Človeka, ktorý sa sťažuje alebo je v opozícii, máme tendenciu hodnotiť zápornejšie. Nekonformný človek je vnímaný ako „kukučie vajce“. [14]

Jednostrannosť a neúplnosť informácií o druhom človeku
Na človeku je možné vnímať iba určité znaky (a to často v izolovanej podobe), čo neposkytuje jeho komplexný obraz. Niektorí ľudia v rôznych situáciách konajú tým istým overeným a osvedčeným spôsobom, aby o sebe vytvorili určitý obraz, napríklad obraz slušného človeka. [15]

Ak o niekom chýbajú informácie, vytvárajú sa o ňom fámy alebo mýtus, ktorý je skresleným obrazom. Existujú fámy alebo mýty, ktoré nie sú vôbec podložené. Živnou pôdou, ako hovorí J. Delumeau, sú predsudky, strach a latentná úzkosť. Hlavným tvorcom fám je verejnosť, ktorá ich prijíma a šíri. G. W. Allport a L. Postman ukázali, že pre fámu sú tri typické tendencie: 1. čím sa fáma viac šíri, tým je kratšia, stručnejšia a ľahšie sa odovzdáva, 2. zachované detaily sa zveličujú, 3. uchované prvky sa reorganizujú tak, aby tvorili jednoduchý, koherentný a logický celok. [16]

O komplexný pohľad niekedy ani človek nemá, kvôli rôznym motívom, záujem. Chcem si udržať pohodlný bezproblémový alebo idealizovaný pohľad. Príkladom je romantická láska, ktorá má tendenciu idealizovať partnera. D. B. Wile nazýva takýto typ človeka „obchádzačom“[17] , ktorý je ochotný prípadné rozpory a nezhody vo vzťahu „nevidieť“ a udržovať si ilúziu bezproblémovej pohody. [18]

Psychologická interpretácia fyzických znakov
Rovnako zavádzajúca je psychologická interpretácia fyzických znakov vnímaných osôb. Pri vnímaní a posudzovaní druhých osôb sa usudzuje z ich fyziognómie a mimiky, pohľadov, zafarbenia hlasu a najmä z dnes veľmi populárnej „reči tela“. Dôležité je, ako osoba pôsobí, napr. či je pekná, štíhla (tučná), veľká (malá), mohutná. [19] Ide o posudky vytvárané, ako hovorí M. Nakonečný, tzv. laickými psychológmi. [20]

G. W. Allport [21] uvádza nasledovné tendencie:
— Prisudzovať ľuďom s tmavou pleťou nepriateľskosť či nedostatok priateľskosti a nedostatok zmyslu pre humor.
— Blondínom pripisovať rôzne priaznivé kvality. V literatúre je tendencia zobrazovať hrdinov ako blondínov a „zlé osoby“ ako čiernovlasé a tmavej pleti.
— Tváre s vráskami okolo očí posudzovať ako priateľské, plné humoru a ľahkovážne.
— Starších mužov vidieť ako ušľachtilejších, zodpovednejších a vzdelanejších než mladších mužov.
— Staršie ženy vidieť ako materské.
— Vnímať ľudí, ktorí nosia okuliare alebo majú vysoké čelo, ako inteligentnejších, spoľahlivejších a usilovnejších.
— Považovať smejúce sa tváre za inteligentnejšie.
— Považovať ženy s plnšími perami za sexuálne a s tenkými perami za asexuálne založené.
— Považovať vystupujúce pery za znak márnivosti, chtivosti a nemorálnosti.
— Prisudzovať každej černošskej tvári poverčivosť, náboženskosť a ľahkomyseľnosť.
— Tváre, ktoré sú priemerne utvárané z hľadiska posadenia nosa, tvaru brady atď., sú spájané s priaznivejšími vlastnosťami ako tváre s odchylnou formou.

Chyba kontextu, prostredia alebo situácie
Možno ju priradiť pod „haló-efekt“. Záleží na tom, v akom kontexte je kto posudzovaný a pozorovaný. Priemerný pracovník, ktorý je posudzovaný spolu so skupinou menej úspešných, je obvykle ocenený neúmerne vysoko (jednooký medzi slepými kráľom), zatiaľ čo rovnaký pracovník, ktorý bol posudzovaný v skupine výborných, by bol asi ocenený neúmerne nízko. [22]

T. Kollárik hovorí, že „charakter situácie a postavenie jej účastníkov určujú orientáciu na vnímanie znakov ďalších účastníkov.“[23] Napríklad pre učiteľa sú pri skúške z matematiky najdôležitejšie tie informácie, ktoré sa týkajú vytiahnutej otázky.

Tak ako stredný kruh na obrázku [24] vľavo sa mylne zdá byť menší medzi väčšími kruhmi ako taký istý kruh vpravo medzi menšími, tak odlišne vnímame víťaza maratónu v Košiciach a bežca, ktorý skončí na olympijských hrách niekde na konci výsledkovej listiny, hoci podal ten istý výkon a dosiahol ten istý čas.

Rovnako máme sklon hodnotiť nepriaznivejšie ľudí, ktorí sa stýkajú s našimi nepriateľmi, a priaznivejšie ľudí, ktorí sa stýkajú s našimi priateľmi. Niekedy býva človek hodnotený tiež podľa spoločnosti, v ktorej bol videný. [25]

V kolektíve často posudzujeme druhých podľa ľudí, s ktorými sa stretávajú, podľa tzv. referenčnej skupiny. Ak nám ich referenčná skupina nevyhovuje, hľadáme negatívne črty aj na dotyčnom. Hovorí sa: vrana k vrane sadá, rovný si rovného hľadá.

Efekt časovej postupnosti
Dôležitý faktor pri hodnotení druhých je aj časová postupnosť. Môžeme sa napríklad pýtať: „Ktorá informácia je dôležitejšia: prvá alebo posledná?“ Dôležité je tu spomenúť tri pojmy: prvý dojem, efekt zotrvačnosti a posledný dojem.

Prvý dojem
Prvý dojem [26] súvisí s haló-efektom, lebo, ako hovorí Benesch, črty z prvého dojmu dominujú a „priťahujú a znásilňujú“[27] iné črty. Nawratil a Rabaioli-Fischer hovoria, že mnohé výskumy ukázali, že čo sa týka časovej postupnosti, najdôležitejší je „prvý dojem, ktorého vplyv dominuje a vplyvom neskorších (aj opačných) informácii sa veľmi ťažko mení.“ [28] Prvý dojem je mnohokrát pri hodnotení druhých ľudí najsilnejší a najdôležitejší, najmä v prípadoch, ak s nimi neskôr nenadväzujeme užšie kontakty. Utvorí sa za prvých 30 sekúnd až 4 minúty a je schopný ovplyvniť náš úsudok na celé roky. V časovej postupnosti príjmu informácií prvý dojem dominuje a je spravidla silnejší ako posledný dojem.[29] Preto sa v rétorických príručkách odporúča pripraviť si okrem záveru ešte dôkladnejšie úvod vystúpenia.

Tento aspekt sociálnej percepcie zužitkovali firmy, ktoré sa špecializujú na efekt prvého dojmu. Ich snahou je pomôcť klientovi dosiahnuť čo najlepší prvý dojem, napr. v dôležitom obchodnom jednaní. Okrem vizážistu si môže záujemca na niekoľko hodín prenajať oblečenie, lukratívne priestory, interiér, personál, drahé auto alebo aj vrtuľník, aby dosiahol čím lepší dojem.

Prvý dojem sa bohato využíva hlavne v krátkodobej komunikácii – na súdoch, v médiách (titulná stránka) a pod. Pod vplyvom prvého dojmu sa človek tiež dokáže zamilovať na prvý pohľad. [30]

Treba dodať, že prvý dojem a haló-efekt sa nevzťahujú iba na hodnotenie ľudí, ale aj na hodnotenie vecí v okolí. Ako príklad môžeme uviesť výskum z Carleton University v Ottawe v Kanade. Pri výskume boli vzorke užívateľov premietané web-stránky na krátky časový okamih. Testovaní užívatelia potom mali ohodnotiť stránku podľa toho, ako sa im páči. Neskôr bol test zopakovaný, pričom boli stránky zobrazované dlhšiu dobu. Výsledky hodnotenia boli i v tomto prípade prekvapivo rovnaké. Záver výskumu bol, že na vytvorenie prvého dojmu stačí prvých 50 milisekund a že tento prvý dojem vytvára haló-efekt, ktorý spočíva v tom, že tento prvotný dojem pretrváva dlhšiu dobu a ovplyvňuje aj hodnotenie kvality a obsahu stránky, teda ak mal užívateľ prvý dojem, že stránka vyzerá dobre, podvedomo si tento názor preniesol aj na obsah stránky. [31]

Efekt zotrvačnosti
Je tiež príbuzný haló-efektu. Ide o takú chybu v hodnotení druhých, ktorá vyplýva z minulých skúseností. Máme tendenciu zachovať si trvalo rovnaký postoj, ktorý sme si v minulosti vytvorili. Tak ako vo fyzike platí zákon zotrvačnosti, doznievajú aj v človeku minulé emócie, skúsenosti a postoje k iným, čo ovplyvňuje ich videnie a hodnotenie i napriek tomu, že to už súčasnej realite nemusí zodpovedať.

Stratená dôvera sa ťažko znovu získava. R. Kohoutek uvádza príklad študenta, ktorý má v indexe dobré známky a je tak automaticky posudzovaný aj do budúcnosti, aj keď jeho výkon klesá. Študent s povesťou lajdáka sa zbavuje tejto povesti ťažko, aj keď sa už zlepšil. [32]

Posledný dojem
Posledný dojem [33] súvisí so silou posledných vnemov, informácií alebo zistení, ktoré majú vplyv na celkové hodnotenie človeka. Niektorí autori v tejto súvislosti uvádzajú adekvátny pojem „peak-end rule“. Podľa tohoto princípu si nesieme príjemný alebo nepríjemný dojem z nejakej udalosti podľa vyvrcholenia udalosti, teda podľa posledného okamihu. Všetky ostatné skúsenosti, príjemné a nepríjemné zážitky (bez ohľadu na dĺžku ich trvania) sú potom prekryté posledným zážitkom. [34]

Ak majú napríklad manželia posledné dni medzi sebou konflikt, tak táto nepríjemná skúsenosť a napätie, ktorú v poslednom čase prežívajú, im prekrývajú všetky pozitívne zážitky, ktoré spolu prežili. Podľa posledného nepríjemného zážitku skreslene hodnotia aj svojho partnera i napriek tomu, že s ním prežili počas života omnoho viac príjemného a pozitívneho ako nepríjemného a negatívneho. Ak vodič ku koncu jazdy vidí viac červených áut ako modrých, má celkový dojem, že videl viac červených áut i napriek tomu, že počas celej jazdy bol počet červených a modrých aut rovnaký. [35] Podobne sú dôležité posledné informácie pred politickými voľbami. Ak objavíme chybu na človeku tesne pred hodnotením, máme tendenciu hodnotiť ho celkovo záporne, i keď to nezodpovedá objektivite. [36]

Iné chyby pri hodnotení ľudí
K ďalším chybám patrí napríklad nadhodnocovanie a podhodnocovanie, ktoré sa spája so spoločenským postavením, rolou alebo statusom. Niektorí panovníci, vodcovia alebo politici uveria svojej výnimočnosti, potvrdzujú si to a za takých sú aj pokladaní. Napríklad E. Fromm považuje A. Hitlera za „mimoriadne narcistického človeka, ktorý sa nezaujímal o nič iné len o seba, žil vo svete poloprávd a fantázií, naplnený túžbou dobyť svet a potvrdiť svoju výnimočnosť.“ [37] Riadiaci pracovníci nadhodnocujú, favorizujú a glorifikujú samých seba (golemovský efekt) a podhodnocujú svojich podriadených (pygmalionský efekt). [38]

Človek podlieha tiež tzv. „ilúzii istoty hodnotenia“ [39] , ktorej súčasťou je tendencia nadhodnocovať kvalitu vlastných hodnotení a nepociťovanie potreby preverovať si vlastné hodnotenia.

Ďalšie skresľovanie sociálneho vnímania súvisí s atribučnými tendenciami [40] . Súčasťou atribučných tendencií je napríklad tendencia prisudzovať zodpovednosť za vlastné konanie situačným faktorom a tendencia prisudzovať zodpovednosť za cudzie konanie vlastnostiam konajúceho. Ďalšou je tendencia pripisovať si pri hodnotení vlastného správania zásluhy za úspechy a odmietanie osobnej zodpovednosti za neúspechy, čo súvisí s potrebou človeka ochrániť pozitívne sebahodnotenie. [41] Ďalšou je tendencia považovať vlastné voľby za všeobecne platné a vhodné a pod. [42]

Týmto príspevkom sme rozhodne nevyčerpali všetky možné chyby a nepresnosti v hodnotení druhých ľudí. V nemeckej jazykovej oblasti stojí za povšimnutie kniha Die Psychologie der Personenbeurteilung[43] alebo praktickejšie zameraný manuál Professionelle Personenbeurteilung. [44] V anglickej jazykovej oblasti je monografií venovaných tejto problematike viac. Populárnejšou formou je popisovaný hlavne haló-efekt.

L i t e r a t ú r a
BARON, R. A. – BYRNE, D.: Social Psychology. Boston-London-Toronto-Sydney-Tokio-Singapore: Allyn and Bacon, 2000.
BENESCH, H.: Encyklopedický atlas psychologie. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001.
Halo effect. In Wikipedia. The Free Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Halo_effect, 9. 4. 2006.
HARTL, P. – HARTLOVÁ, H.: Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000, 1. vyd.
KANNING, U. P.: Die Psychologie der Personenbeurteilung. Göttingen: Hogrefe, 1999.
KANNING, U. P.: Professionelle Personenbeurteilung. Ein Trainingsmanual. Göttingen: Hogrefe, 2004. 1. vyd.
KOHOUTEK, R. a kol.: Základy sociální psychologie. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 1998.
KOLLÁRIK, T.: Sociálna psychológia. Bratislava: SPN, 1993, 1. vyd.
KRATOCHVÍL, S.: Manželská terapie. Praha: Portál, 2000, 3. roz. vyd.
LE CLAIRE, J.: Study: Poor Web Design Alienates Customers, http://www.ecommercetimes.com/story/48310.html, 9. 4. 2006.
MORRIS, D.: Manwatching. A Filed Guide to Human Behaviour. London: Grafton, 1977. 
NAKONEČNÝ, M.: Sociální psychologie. Praha: Academia, 2004, 1. vyd. (dotisk).
NAWRATIL, G. – RABAIOLI-FISCHER, B.: Socialpsychologie leicht gemacht. Eiführung und Examenshilfe.Berlin: Ewald von Kleist Verlag, 2004, 5. Auf.
SILLAMY, N.: Psychologický slovník. Olomouc: Univerzita Palackého, 2001, 1. vyd.
ŠIKL, R. – KOUŘILOVÁ, J.: Obranné tendence v atribuci. Československá psychologie, 1996, 40, 4, s. 315-320.
THORTON, J.: Halo Effect, http://jamesthornton.com/theory/theory?theory_id=24, 9. 4. 2006.
VÁGNEROVÁ, M.: Psychopatologie pro pomáhající profese. Variabilia a patologie lidské pychiky. Praha: Portál, 2002, 3. vyd.
WENNINGER, G.: Lexikon der Psychologie. Zweier Band. Berlin: Spektrum Akademischer Verlag Heidelberg, 2001.
WENNINGER, G.: Lexikon der Psychologie. Vierter Band. Berlin: Spektrum Akademischer Verlag Heidelberg, 2001.

P o z n á m k y
[1] Porov. KOHOUTEK, R. a kol.: Základy sociální psychologie. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 1998, s. 11-14.
[2] Porov. BARON, R. A. – BYRNE, D.: Social Psychology. Boston-London-Toronto-Sydney-Tokio-Singapore: Allyn and Bacon, 2000, s. 76.
[3] Porov. KOLLÁRIK, T.: Sociálna psychológia. Bratislava: SPN, 1993, s. 94.
[4] Thorndik publikoval tento pojem prvýkrát v roku 1920 v časopise Journal of Applied Psychology, vol. IV, 25-29 pod názvom A Constant Error on Psychological Rating. Definuje ho ako „… the extension of an overall impression of a person (or one particular outstanding trait) to influence the total judgment of that person …“ (Porov. THORTON, J.: Halo Effect, http://jamesthornton.com/theory/theory?theory_id=24, 9.4.2006).
[5] Halo effect. In Wikipedia. The Free Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Halo_effect, 9. 4. 2006 a tiež HARTL, P. – HARTLOVÁ, H.: Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000, s. 183.
[6] WENNINGER, G.: Lexikon der Psychologie. Zweiter Band. Berlin: Spektrum Akademischer Verlag Heidelberg, 2001, s. 182.
[7] HARTL – HARTLOVÁ Psychologický slovník, s. 183 a tiež KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 94.
[8] NAWRATIL, G. – RABAIOLI-FISCHER, B.: Socialpsychologie leicht gemacht. Einführung und Examenshilfe. Berlin: Ewald von Kleist Verlag, 2004, s. 61.
[9] Tamtiež, s. 60.
[10] WENNINGER Lexikon der Psychologie, s. 182.
[11] NAWRATIL – RABAIOLI-FISCHER Socialpsychologie leicht gemacht, s. 61.
[12] Porov. HARTL – HARTLOVÁ Psychologický slovník, s. 183.
[13] Porov. WENNINGER Lexikon der Psychologie, s. 182.
[14] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 11-12.
[15] Porov. KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 94.
[16] Porov. SILLAMY, N.: Psychologický slovník. Olomouc: Univerzita Palackého, 2001, s. 156-157.
[17] WILE, D. B. Cit. in KRATOCHVÍL, S.: Manželská terapie. Praha: Portál, 2000, s. 120.
[18] Porov. Tamtiež.
[19] Porov. MORRIS, D.: Manwatching. A Filed Guide to Human Behaviour. London: Grafton, 1977, s. 274-277.
[20] Porov. NAKONEČNÝ, M.: Sociální psychologie. Praha: Academia, 1999, s. 88.
[21] Porov. Tamtiež.
[22] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 11-12.
[23] KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 94.
[24] Zrakové klamy. In Projekt Infovek, http://www.infovek.sk/predmety/biologia/pokusy/zmyslova.php, 9. 4. 2006.
[25] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 11-12.
[26] Pojem prvý dojem je anglicky primacy-effect a nemecky den primacy-Effekt alebo Anfangaeffekt,(Porov. Primacy effect. In Wikipedia. The hree Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Primacy_effect, 9. 4. 2006 a tiež NAWRATIL – RABAIOLI-FISCHERSocialpsychologie leicht gemacht, s. 61).
[27] BENESCH, H.: Encyklopedický atlas psychologie. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001, s. 55
[28] NAWRATIL – RABAIOLI-FISCHER Socialpsychologie leicht gemacht, s. 61.
[29] Porov. Tamtiež, s. 61-62.
[30] Porov. KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 94.
[31] Porov. LE CLAIRE, J.: Study: Poor Web Design Alienates Customers, http://www.ecommercetimes.com/story/48310.html, 9. 4. 2006.
[32] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 13.
[33] Pojem posledný dojem je anglicky recency-Effect a nemecky recency-Effekt, späterer Eindruck aleboEndeffekt. (Porov. Recency_effect. In Wikipedia. The Free Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Recency_effect, 9. 4. 2006 a tiež NAWRATIL – RABAIOLI-FISCHERSocialpsychologie leicht gemacht, s. 61).
[34] Porov. Peak-end rule. In Wikipedia. The Free Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Peak-end_rule, 9. 4. 2006.
[35] Porov. Recency_effect. In Wikipedia. The Free Encyclopedia, http://en.wikipedia.org/wiki/Recency_effect, 9. 4. 2006.
[36] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 11-12.
[37] FROMM E. Cit in VÁGNEROVÁ, M.: Psychopatologie pro pomáhající profese. Variabilia a patologie lidské psychiky. Praha: Portál, 2002, s. 264.
[38] Porov. KOHOUTEK Základy sociální psychologie, s. 13.
[39] „Illusion der Urteilssicherheit“, WENNINGER, G.: Lexikon der Psychologie. Vierter Band. Berlin: Spektrum Akademischer Verlag Heidelberg, 2001, s. 372.
[40] P. Dařílek radí medzi základné atribučné tendencie: 1. atribučný omyl, 2. omyl intencionality konajúceho, 3. egodefenzívna atribúcia, 4. efekt falošného konsenzu a 5. atribučná tendencia. (Porov. DAŘÍLEK, P. Cit. in KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 92-93).
[41] Porov. ŠIKL, R. – KOUŘILOVÁ, J. Obranné tendence v atribuci. Československá psychologie, 1996, 40, 4, s. 315-320.
[42] Porov. DAŘÍLEK, P. Cit. in KOLLÁRIK Sociálna psychológia, s. 92-93.
[43] KANNING, U. P.: Die Psychologie der Personenbeurteilung. Göttingen: Hogrefe, 1999.
[44] KANNING, U. P.: Professionelle Personenbeurteilung. Ein Trainingsmanual. Göttingen: Hogrefe, 2004.

Ing. Mgr. Mgr. Peter Tavel, PhD.
CMTF University Palackého
Olomouc