Úroveň kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti v Bratislave a vo Viedni 


Kurkinová, Z.: Úroveň kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti v Bratislave a vo Viedni. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 4.


Das Niveau der Qualität des Hausbetreuungsdienstes in Bratislava und Wien

Dieser Erforschung ist auf das Niveau der Qualität des Hausbetreuungsdienstes in Bratislava und Wien ausgerichtet. Durchgeführt wurde zwischen die Anbieter und Empfänger des Pflegedienstes in Bratislava und in Wien. Ziel der Erforschung ist, nähere Informationen darüber zu gewinnen, wie nimmt man die Qualität der sozialen Dienstleistungen in der häuslichen Betreuung wahr. Wir ermitteln den Einfluss über physischer Barrieren in einer häuslichen Umgebung die Pfleger auf Ihre Arbeitsleistung. Es wurde noch analysiert, wie hält man die mobilen Zusatzdienste d.h die gesundheitlichen, sozialen, therapeutische für ausreichend zugänglich.

Schlüsselwörter: Anbieter, Empfänger, Hausbetreuungsdiensten, die Qualität der häuslichen Betreuung

Úvod
Starnutie populácie nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku má v sledovanom období stúpajúcu tendenciu. Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta na Slovensku je forma terénnej sociálnej práce určená chorým, zdravotne postihnutým a starším klientom. Jej význam spočíva v udržaní klienta v prirodzenom sociálnom prostredí a podporuje činnosti, ktoré sú zvlášť prispôsobené fyzickým osobám, ktorí vyžadujú opatrovateľskú starostlivosť. Prikláňame sa k názoru F. Nightingaleovej[1], ktorá tvrdí, že ,,domáce prostredie je činnosť využívajúce prostredie klienta na pomoc pri jeho uzdravovaní“.

Hlavným cieľom je zistiť, aká je úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti vo Viedni. Z metodologického hľadiska sme sa rozhodli pre komparatívne štúdium založené na kvantitatívnom výskume. Výskum sme realizovali medzi dvomi cieľovými skupinami. Prvou boli manažéri domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a vo Viedni. Druhou boli opatrovatelia poskytujúci opatrovateľskú starostlivosť o imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Predpokladáme, že úroveň kvality 24-hodinovej domácej opatery vo Viedni je vyššia ako úroveň kvality opatrovateľskej služby v Bratislave. Domnievame sa, že subjektívny pocit spokojnosti opatrovateľov závisí okrem iných faktorov od priaznivých životných podmienok v domácnostiach imobilných seniorov.

1 Fungovanie manažmentu domácej opatrovateľskej služby na Slovensku
,,Spektrum poskytovaných služieb musí reagovať na potreby zdola – od občanov, budúcich poberateľov sociálnych služieb. V rámci domácej opatrovateľskej služby sa na jej efektívnom fungovaní podieľajú najmä koordinátori opatrovateľskej služby, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti poskytovania opatrovateľských služieb v teréne. Opatrovateľ – manažér si spravidla určuje v časovej pracovnej snímke týždňa čas na vykonávanie návštevy u klienta v domácnosti“.[2] Ako tvrdí M. Kilíková a kolektív, ,,kvalita služieb je výsledkom tímovej práce.“[3] Na dosiahnutie želateľného spektra poskytovanej starostlivosti zaraďujeme do interdisciplinárneho tímu najmä domácich lekárov, terénnych sociálnych pracovníkov, opatrovateľov, ale aj rodinných príslušníkov. Súčasťou manažmentu ľudských zdrojov je podľa T. Hangoni, A. Imrichovej, ,,interpersonálna komunikácia, výber členov opatrovateľského tímu, plánovanie personálnych zmien, rozmiestnenie a adaptácia pracovných síl“.[4] V zákone o sociálnych službách sú podrobne upravené povinnosti poskytovateľa sociálnej služby.

Keďže medzi človekom a prostredím, podľa B. Cakovej a kol.,[5] existuje vzájomná väzba – interakcia, súhlasíme, že prostredie ovplyvňuje človeka. ,,Problémy s bývaním, ako je vlhkosť, poškodená sanitácia, alebo jej zlá úroveň, môžu priamo vplývať na zdravotné podmienky a veľký pokles kvality života“.[6] Predchádzanie chybám a možným rizikám je z pohľadu riadenia veľmi dôležité. Ako uvádza M. Kovaľová, ,,manažér rizík riadi proces identifikácie rizík, vyhodnocovania rizík, vytvárania preventívnych stratégií a kontrolu efektivity nápravných opatrení“.[7] Sme názoru, že úroveň produktivity práce majú vo svojej moci v prvom rade manažéri.

1.1 Prístupnosť prepravných služieb na Slovensku
,,V rámci komunitného plánovania sociálnych služieb hlavného mesta SR Bratislavy k hodnoteniu dostupnosti sociálnych služieb poukazuje J. Pagáčová, B. Bleha na tvrdenie, že ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím v ich prirodzenom prostredí užívajú iba prepravnú službu alebo Senior taxi, v čom sa odráža aj ich spokojnosť s kvalitou týchto poskytovaných sociálnych služieb.“ V tejto výskumnej správe sa vyjadrilo 648 respondentov, z ktorých je spokojných len 35 %, a až 52 % je nespokojných“.[8] Vo výskumnej analýze K. Repkovej, D. Sedlákovej sa ukázalo, že ,,respondenti zo Slovenska v porovnaní s krajinami EÚ vyjadrili vyššiu nespokojnosť s prístupnosťou sociálnych služieb“.[9]

2 Domáca tzv. 24-Stunde Betreuung v Rakúsku
Na základe novej úpravy rakúskeho zákona o domácej opatere možno poskytnúť domácu opatrovateľskú starostlivosť formou 24-hodinovej opatery. Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšenie kvality života seniorov v čo najvyššej miere.

Domáca 24-hodinová starostlivosť je v Rakúsku poskytovaná cez viaceré sprostredkovateľské agentúry ako napr. Volkshilfe, Hilfswerk, Caritas, Rotes Kreuz a Diakonie Österreich, ktoré sa snažia uplatňovať vysoké štandardy kvality. Od 1. januára 2008 sa v Rakúsku zaviedla vládna podpora 24-hodinovej starostlivosti. Zákon o domácej opatere – HbeG je základným nariadením pre opatrovateľov.[10]

Viacerí autori M. Filipová a kol.,[11] S. Kozoňová et al.[12] sa zhodujú, že práca za tak nízky plat nie je príťažlivá pre rakúskych domácich občanov. Priamu súvislosť s uprednostnením práce opatrovateľa v zahraničí pred Slovenskom má však aj lepšie finančné ohodnotenie.

V Rakúsku je mesačne realizovaný dohľad nad domácou opatrovateľskou službou formou návštevy, ktorú manažuje spravidla regionálna zdravotná sestra.

2.1 Doplnkové mobilné sociálne služby
Pomoc v domácnosti – ,,Heimhilfe“ ide o podporu seniorov v jednoduchých úkonoch každodenného života a vedenie v starostlivosti o domácnosť zabezpečenú na niekoľko hodín počas dňa opatrovateľkami. Jedlo na kolieska – ,,Essen auf Rädern“, ide o mobilnú službu, ktorá sa poskytuje dovozom priamo domov, pričom ponúka obedné menü aj pre diabetikov a vegetariánov. Spoločenská návšteva – ,,Besuchdienst“ prispieva veľkou časťou k sociálnym kontaktom imobilných seniorov v rôznych oblastiach života. Prací donáškový servis – ,,Wäscheservise – Zustellung“ táto doplnková služba sa kompletne stará o prádlo, to znamená že vyzdvihne, operie, vysuší, ožehlí a donesie. Čistiace služby – ,,Reinigungsdienst“ – popri domácej opatere si môžu prijímatelia služby uplatniť nárok na čistiace alebo na špeciálne čistiace služby –,,Sonderreinigungsdienst“ v údržbe o svoju domácnosť.[13]

V rámci domácej starostlivosti (Hauskrankenpflege) poskytuje sociálny fond mesta Viedeň – FSW aj doplnkové mobilné služby zdravotníckeho charakteru. Klienti tak majú na výber rôznorodú ponuku mobilnej fyzioterapie, ergoterapie, logopédie a poradenstvo o terapii. Na lekársky predpis prídu mobilní terapeuti ku Vám domov a koordinujú konkrétne cielené cvičenia.[14]

3 Metodológia
Hlavným cieľom v empirickej časti výskumu je zistiť, aká je úroveň kvality poskytovanej opatrovateľskej služby v Bratislave a 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni. Nadväzujeme na porovnanie, aké sú nároky manažérov na kvalitu poskytovaných opatrovateľských služieb v Bratislave a vo Viedni. Zisťujeme a porovnávame, do akej miery sa odrážajú (ne)priaznivé pracovné podmienky opatrovateľov na kvalite ich pracovného výkonu v Bratislave a vo Viedni. Zisťujeme, aká je prístupnosť prepravnej služby pre imobilných seniorov v Bratislave s prístupnosťou mobilnej doplnkovej sociálnej služby vo Viedni.

V spracovaní údajov kvantitatívneho výskumu sme vychádzali z výskumných otázok – deskriptívnych (popisných), ktoré sme si rozdelili na dve formy a štyri cieľové skupiny – skupinu C tvoria opatrovatelia opatrovateľskej služby v Bratislave a skupinu D zahŕňajú opatrovatelia 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni. Ako druhú formu predstavuje skupina E, čiže koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave a skupina F, ktorou sú manažéri 24-hodinovej služby vo Viedni.

V kvantitatívnej časti výskumu sme zvolili, na vzorke (N=300), metódu dotazníka. Výskum sme realizovali v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. Pri spracovaní výsledkov sme sa rozhodli pre metódu induktívnej štatistiky – Spearmanovho korelačného koeficientu. Testovali sme vzťahy medzi premennými na hladine významnosti α = 0,05 = 5 % a sledovali sme p-hodnoty. Pre väčšiu prehľadnosť sme analyzované ordinálne premenné spracovali v programe IBM SPSS 17 ŠTATISTIKA.[15]

4 Zistenia
Cieľom predmetnej otázky (18e, 18f) je zistiť a porovnať, aká je spokojnosť participantov s kvalitou poskytovaných sociálnych služieb v Bratislave a vo Viedni, podľa 4 – stupňovej škály.
Znenie prvej hypotézy bolo, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave. Prvú hypotézu overujeme 18 otázkou určenou pre dve cieľové skupiny, ktorými sú koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave a manažéri 24-hodinovej služby vo Viedni.

Otázka 18e: Ako vnímate úroveň kvality Vami riadenej opatrovateľskej služby?

1

 

 

Graf 1e Vnímanie úrovne kvality poskytovanej opatrovateľskej služby v Bratislave

 

 

2

 

 

Graf 1f Vnímanie úrovne kvality poskytovanej 24-hodinovej služby vo Viedni

 

 

Ak porovnávame medzi sebou obydve cieľové skupiny, tak z ich odpovedí vyplývajú tieto hodnoty: Prvú (1) tvorí úroveň manažmentu kontroly v rodinách, pričom 91 % participantov v Bratislave uvádza výbornú úroveň v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni. Druhú (2) tvorí úroveň pracovného zaťaženia manažérov. 70 % participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni. Tretia (3) zahŕňa úroveň pracovnej doby. 52% participantov v Bratislave ju hodnotí ako veľmi dobrú v porovnaní s veľmi dobrým hodnotením u 64 % participantov vo Viedni. Do štvrtej (4) patrí úroveň účasti na rozhodovaní, ktorú až 90 % participantov v Bratislave považuje za výbornú v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni. Piatou (5) je úroveň kariérneho rastu – platu, ktorú jednotne 100 % participantov v Bratislave ohodnotilo za veľmi zlú v porovnaní s 82 % zlými odpoveďami vo Viedni. Šiestou (6) bola úroveň organizácie práce. 59% participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní s 74 % výbornými odpoveďami označených vo Viedni. Siedmou (7) je úroveň zladenia pracovného a súkromného života. 91 % odpovedí participantov v Bratislave ju považuje za výbornú v porovnaní s 20 % výbornými odpoveďami vo Viedni.

Z výsledkov vyplýva, že práca opatrovateľov v Bratislave je finančne nedocenená a potrebovala by sa zefektívniť organizácia práce. Platnosťou vzťahu p<α, pričom ide o hodnoty menšie ako 0,0001, sa preukázal štatistický významný rozdiel a platí, že vyššia spokojnosť participantov je s kvalitou 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni.

V hypotéze 2 sme určili, že nároky manažérov na kvalitu poskytovaných opatrovateľských služieb vo Viedni sú vyššie ako nároky manažérov na kvalitu terénnej opatrovateľskej služby v Bratislave. Prostredníctvom otázok 6e, 6f a 8 overujeme platnosť druhej hypotézy.

Otázka 6e: Aké nároky vynakladáte na kvalitu poskytovanej opatrovateľskej služby?

3

 

Graf 2a Nároky koordinátorov na kvalitu opatrovateľskej služby v Bratislave

 

 

V grafe 2a sú zobrazené údaje, z ktorých vyplýva, že nároky koordinátorov na kvalitu opatrovateľskej služby v Bratislave zoraďujeme v tomto poradí: U koordinátorov v Bratislave je zreteľne viditeľný 100 % postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 74 % participantov vyjadrilo súhlas s tvrdením, že opatrovateľské služby sú spoľahlivé. 72 % participantov usudzuje, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb klientov. Podľa 48 % participantov je presvedčených, že treba zanechať prvý dojem na klientov. Nárok na vyššiu produktivitu výkonu uvádza 9 % participantov.

Otázka 6f: Aké nároky vynakladáte na kvalitu poskytovanej opatrovateľskej služby?

4

 

 

Graf 2b Nároky manažérov na kvalitu 24-hodinovej opatrovateľskej služby vo Viedni

 

V grafe 2b je zobrazené poradie, v ktorom kategorizujeme nároky manažérov na kvalitu 24-hodinovej opatrovateľskej služby vo Viedni. Na základe hodnotenia, podľa 5 – stupňovej Likertovej škály, z nej vyplývajú nasledovné hodnoty: 55 % participantov považuje služby za spoľahlivé, ďalších 54 % participantov skóruje v nároku na vyššiu produktivitu zamestnancov. 49 % uvádza, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb svojich klientov. 17 % participantov tvorí postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zanechať prvý dojem na klientov uvádza celkovo 16 % participantov vo Viedni.

Otázka 8: Do akej miery súhlasíte s výrokom ,,čím vyššie nároky na produktivitu zamestnancov, tým viac sa zlepšuje kvalita života seniorov?

5

 

 

Graf 3 Súhlas/Nesúhlas s výrokom ,,čím vyššie nároky na produktivitu zamestnancov, tým viac sa zlepšuje kvalita života seniora“

 

V grafe 3 sa koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave sa vyjadrili tak, že 74 % participantov ho označilo, na 5-stupňovej Likertovej škále, negatívne v porovnaní so 100 % zásadnými alebo čiastočnými kladnými odpoveďami manažérov 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni.

Na základe platnosti vzťahu p=0,000<α=0,05 sa nám potvrdil štatistický významný rozdiel, teda v prípade nárokov manažérov 24–hodinovej služby na vyššiu produktivitu výkonu opatrovateľov vo Viedni. Zo zistení môžeme konštatovať, že nároky manažérov 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni na produktivitu výkonu zamestnancov sú vyššie ako nároky koordinátorov v Bratislave, avšak len čiastočne sa nám potvrdila platnosť druhej hypotézy.

V hypotéze 3 sme stanovili, že opatrovatelia v Bratislave majú pri výkone práce priaznivejšie pracovné podmienky ako opatrovatelia, ktorí pracujú vo Viedni. Hypotézu sme vyhodnotili prostredníctvom otázok 6c, 8a a 12.

Otázka 6c: Za aké prostredie považujete pracovné prostredie u prijímateľa?

6

 

Graf 4 Komparácia pracovného prostredia opatrovateľov u prijímateľov sociálnej služby v Bratislave a vo Viedni

 

V grafe 4 uvádzame hodnotenie pracovného prostredia u prijímateľov sociálnej služby medzi participantmi v Bratislave a vo Viedni. Komparáciou týchto dvoch skupín sme zistili, že bezbariérové pracovné prostredie má 24 % opatrovateľov v Bratislave v porovnaní s 13 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. 57 % participantov v Bratislave vníma prostredie u prijímateľa služieb za čiastočne bezbariérové prostredie v porovnaní s 34 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. Možnosť, v ktorej participanti nemajú na pracovisku vytvorené bezbariérové podmienky, označilo 19 % odpovedí participantov v Bratislave a 83 % participantov vo Viedni.

Otázka 8a: Vplývajú rizikové faktory v zamestnaní na Vaše zdravie?

7

 

 

Graf 5a (Ne)vyhovujúce pracovné prostredie u participantov v Bratislave a vo Viedni
Z výskumu vyplýva, že nevyhovujúce pracovné prostredie u 53 % odpovedí participantov v Bratislave, zásadne alebo väčšinou, vplýva na výskyt ich zdravotných problémov v porovnaní s až 77 % zásadnými alebo čiastočnými pozitívnymi odpoveďami participantov vo Viedni. Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že lepšie podmienky v zamestnaní majú opatrovatelia v Bratislave.

8

 

 

Graf 5b Zlý dizajn kompenzačných pomôcok u participantov v Bratislave a vo Viedni

 

V grafe 5b je zrejmé, že zlý dizajn kompenzačných pomôcok sa viac dotýka prvej skupiny participantov v Bratislave. Svedčí o tom 52 % odpovedí v Bratislave, ktorí kladne posúdili výskyt zlého dizajnu pomôcok v ich zamestnaní. 60 % odpovedí participantov vo Viedni, zvolilo možnosť 4 – väčšinou nie, čiže nesúhlasili s možnosťou zlého dizajnu pomôcok v ich zamestnaní.

Otázka 12: Ktoré rizikové faktory v zamestnaní ovplyvňujú Váš pracovný výkon?

9

 

 

Graf 6e: Vplyv rizikových faktorov na pracovný výkon u opatrovateľov v Bratislave

 

10

 

Graf 6f Vplyv rizikových faktorov na pracovný výkon u opatrovateľov 24-hodinovej služby vo Viedni

 

 

V prvej cieľovej kategórii z rizikových faktoroch na pracovisku vplýva najviac permanentná manipulácia s imobilným seniorom a nadmerná fyzická námaha na ich pracovný výkon, pretože sa objavuje u 90 % participantov v Bratislave. Druhá skupina 82 % participantov vo Viedni okrem permanentnej manipulácie s imobilným seniorom uviedla, že 63 % participantov trpí nedostatočným odpočinkom. Zistili sme, že 61 % participantov v Bratislave vníma fyzické bariéry domáceho prostredia podstatne intenzívnejšie ako 29 % participantov vo Viedni.

Platnosťou vzťahu p=0,000<α=0,05 v prípade priaznivejšieho vnímania pracovného prostredia opatrovateľmi u prijímateľov opatrovateľských služieb vo Viedni, usudzujeme, že hypotéza 3 sa nám nepotvrdila. Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že lepšie podmienky v zamestnaní majú opatrovatelia 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni.

V hypotéze 4 konštatujeme, že úroveň prístupnosti mobilnej doplnkovej sociálnej služby vo Viedni je vyššia ako úroveň prístupnosti prepravnej služby v Bratislave. Otázkou 11e overujeme platnosť hypotézy.

Otázka 11e: Poskytujete pre prijímateľov služieb aj mobilné doplnkové služby?

11

 

 

Graf 6e Porovnanie poskytovania doplnkových služieb v Bratislave a vo Viedni

 

Z vyskúmu vyplýva, že existujú značné rozdiely, ktoré sa prejavujú hlavne vo finančnej (ne)dostupnosti. 70 % participantov v Bratislave neposkytuje žiadne prepravné služby pre prijímateľov týchto služieb v porovnaní s 74% odpoveďami participantov vo Viedni, ktorí poskytujú svojim klientom viaceré mobilné doplnkové služby napr. prepravnú službu – sociálny taxík, donášku jedla, služby telekomunikačných zariadení, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, poradenské – terapeutické služby a iné. Na základe platnosti vzťahu p=0,000<α=0,05 sa potvrdil štatistický významný rozdiel, a potvrdila sa aj platnosť štvrtej hypotézy.

Záver
Predstavili sme problematiku rizikových faktorov ovplyvňujúcu kvalitu pracovného výkonu u opatrovateľov v Bratislave a u opatrovateľov 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni. Analýzou nasledovných rizikových faktorov akými sú zlý dizajn kompenzačných pomôcok, permanentná manipulácia s imobilným seniorom a nadmerná fyzická námaha v domácom prostredí imobilných seniorov poukazujeme na zistenie, že tieto rizikové faktory pôsobia viac na zdravie u opatrovateľov v Bratislave ako vo Viedni. Potvrdili sme, že pracovné prostredie je jedným z významných faktorov, ktorý ľudia zvažujú pri výbere povolania, aj pri zotrvaní v ňom.

Na základe štyroch predstavených hypotéz môžeme sformulovať niekoľko zovšeobecňujúcich zistení. Výskumom sme zistili, že kvalita užívaných 24-hodinových opatrovateľských služieb je vo Viedni vyššia ako v Bratislave. Z výskumu vieme, že rozhodujúci vplyv na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave má okrem terénnej opatrovateľskej služby aj dostupnosť zdravotníckych a sociálnych služieb. Pretože kompenzačné pomôcky u imobilných seniorov v Bratislave v našich zisteniach ukázali značný deficit, odporúčame: rozvíjať partnerstvo a spoluprácu na všetkých úrovniach z pozície lokálnych samospráv, aby sa zabezpečila dostupnosť podporných mobilných služieb napr. 24-hodinový lekár na telefóne, sociálny taxík – Senior taxi, donáška liekov, ako aj zariadení uľahčujúcich mobilizáciu seniora s obmedzeným pohybom t.j. elektromechanické zdvíhacie zariadenie, otáčacie schodíky, ergonomické pásy a elektrický prístroj posilňovania dolných končatín.

Pretože, súhlasíme s výrokom autora W. Dyera: ,,Nie svet, ale naše myslenie, určuje kvalitu nášho života“[16] odporúčame, aby koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave zoorganizovali semináre na tému starostlivosť opatrovateľov o ich duševné zdravie, čím sa prispeje nielen k udržaniu dobrého psychického zdravia u opatrovateľov, ale aj svojou dobrou náladou a optimizmom budú zvyšovať úroveň spokojnosti imobilných seniorov v Bratislave.

L i t e r a t ú r a
CAKOVÁ, B. a kol.: Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pri príležitosti 20. výročia založenia prvej katedry sociálnej práce na Slovensku v dňoch 10. – 11. 2. 2011. Bratislava: Univerzita Komenského, katedra sociálnej práce, s. 48 – 53.
DYER, W.: Ändere deine Gedanken und dein Leben ändert sich. München: Wilhelm Goldmann Verlag 2008. 502     s.
FILIPOVÁ, M. a kol.: Decentralizácia sociálnych služieb, posilnenie roly samospráv a financovanie. Ružomberok: VERBUM – Katolíckej univerzity 201, s. 117.
FTÁČNIK, M.: Komunitný plán sociálnych služieb hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Bratislava: Montarry n.o. 2012.
HANGONI, T. – IMRICHOVÁ, A.: Manažment a jeho aplikácia v sociálnej práci. Gorlice: Diecezjalny osrodek kultury prawoslawnej ELPIS 2010, 136 s.
HUNDSTORFER, R. et al.: 24-Stunde Betreuung. Wien: Ministerium für Arbeit, Soziales und Konsumentenschutz 2013.
CHAJDIAK, J.: Štatistika v exceli 2007. Bratislava: STATIS 2009. 304 s.
KIEREIN, M. – WEISS, S. et al.: Gesundheits- und Krankenpflegeberufe Bundesministerium für Gesundheit. 2013.
KILÍKOVÁ, M. a kol.: Teória a prax manažmentu v ošetrovateľstve. Martin: Osveta 2008, 148 s.
KONTROVÁ, Ľ. – KRISTOVÁ, J. a kol.: Základy ošetrovania a asistencie. Martin: Osveta 2006.
KOZOŇOVÁ, S. a kol.: Migrácia za prácou zo Slovenska ako opatrovateľ/ka seniorov v Rakúsku. Praha: Vysoká škola aplikované psychologie, s.r.o. 2013.
KOVAĽOVÁ, M. a kol.: Riadenie rizík v sociálnych službách. Bratislava: Prohuman. Vedecko – odborný časopis 2011.
MIKULIČKOVÁ, D. a kol.: Príprava na vysokoškolskú výskumnú prácu. Skalica: Elisabeth 2010. 139 s.
PAGÁČOVÁ, J. – BLEHA, B. a kol.: Komunitný plán sociálnych služieb hlavného mesta SR Bratislavy. Bratislava: Montarry n.o. 2012.
REPKOVÁ, K. – SEDLÁKOVÁ, D.: Zdravotné postihnutie – vybrané fakty, čísla a výskumné zistenia v medzinárodnom a národnom kontexte. Bratislava: Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku 2012. s. 74.
SAMOVÁ, M. a kol. Tvorba bezbariérového prostredia. Základné princípy a súvislosti.  1.vyd. Bratislava: EUROSTAV, spol. s.r.o. 2008. 139 s.
WEHSELY, S. – HACKER, P. et al.: Pflege und Betreuung in Wien. Das Angenbot im Überblick. Wien: Fond soziales Wien 2013.

P o z n á m k y
[1] Starý človek žije ďalej v známom prostredí, komunikuje so svojimi najbližšími. U svojich príbuzných a blízkych nachádza pomoc, radu, lásku, oporu a pocit spolupatričnosti, v rodinnom kruhu nestráca pocit bezpečia.
[2] FTÁČNIK, M.: Komunitný plán sociálnych služieb hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Bratislava: Montarry n.o.
[3] Označenie ,,kvalita služieb je výsledkom tímovej práce“ sa spája so zaistením primeranej podpory, starostlivosti a ochrany klienta. Ideálna je tímová spolupráca triády: imobilný senior a jeho príbuzní – profesionálny opatrovateľ – zdravotnícki, sociálni a iní nezdravotnícki pracovníci. Význam tímovej práce spočíva v asistencii, podpore a pomoci imobilnému seniorovi.
[4] HANGONI, T. – IMRICHOVÁ, A.: Manažment a jeho aplikácia v sociálnej práci. Gorlice: Diecezjalny osrodek kultury prawoslawnej ELPIS 2010.
[5] Označenie vzájomná väzba – interakcia, t.j. človek vplýva na prostredie a naopak.
[6] SAMOVÁ, M. a kol.: Tvorba bezbariérového prostredia. Základné princípy a súvislosti. 1.vyd. Bratislava: EUROSTAV, spol. s.r.o. 2008.
[7] KOVAĽOVÁ, M. a kol.: Riadenie rizík v sociálnych službách. Bratislava: Prohuman. Vedecko – odborný časopis, 2011.
[8] PAGÁČOVÁ, J. – BLEHA, B. a kol.: Komunitný plán sociálnych služieb hlavného mesta SR Bratislavy. Bratislava: Montarry n.o. 2012.
[9] REPKOVÁ, K. – SEDLÁKOVÁ, D.: Zdravotné postihnutie – vybrané fakty, čísla a výskumné zistenia v medzinárodnom a národnom kontexte. Bratislava: Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku 2012. s. 74.
[10] HUNDSTORFER, R. et al. 24–Stunde Betreuung. Wien: Ministerium für Arbeit,Soziales und Konsumentenschutz 2013.
[11] Jednou z vyhľadávaných pracovných možností v Rakúsku je poskytovanie 24-hodinovej opatrovateľskej služby, pričom za bezprostredný dôvod odchodu za prácou do Rakúska sa považuje nemožnosť nájsť si doma prácu, strata zamestnania alebo dlhodobá nezamestnanosť na Slovensku.
[12] Riešením je rozsiahly neformálny trh starostlivosti založený na opatrovateľoch – migrantoch prevažne zo susedných krajín, ktorí poskytujú starostlivosť za cenu, ktorá zodpovedá výške príspevku na dlhodobú starostlivosť.
[13] WEHSELY, S. – HACKER, P. et al.: Pflege und Betreeung in Wien. Das Angebot im Überblick. Wien: Fond soziales Wien 2013.
[14] KIEREIN, M. – WEISS, S.: Gesundheits- und Krankenpflegeberufe Bundesministerium für Gesundheit. 2013.
[15] CHAJDIAK, J.: Štatistika v exceli 2007. Bratislava: STATIS 2009.
[16] DYER, W.: Ändere deine Gedanken und dein Leben ändert sich. München: Wilhelm Goldmann Verlag, 2008.

PhDr. Zuzana Kurkinová
Hilfswerk Österreich als selbständige PersonenbetreuuerIn
Apollogasse 4/5
A-1070 Wien
zazanka01@gmail.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *