PublikáciaJána Letza, profesora filozofie, ktorá vyšla pri príležitosti 20. výročiaznovuobnovenia Trnavskej univerzity, predstavuje druhé, rozšírené vydanie jehorovnomenného diela Filozofiav celostnom porozumení, publikovaného v roku 1991. Predkladanákniha predstavuje príspevok z oblasti filozofie a metafilozofiea je koncipovaná ako všeobecný úvod do filozofie. Svojou vycibrenouterminológiou vyžaduje erudovaného čitateľa, ktorý si už osvojil základnéhopojmy filozofického pojmového aparátu.

Vzhľadomna pôvodný text je v jeho prepracovanej verzii zachovaná formálna štruktúra,ktorá je rozdelená do siedmich častí: „Filozofiav kontexte kultúry“, „Pochopfilozofie“, „Úloha a predmetfilozofie“, „Filozofické myslenie“, „Problémovásituácia filozofie“, pričom posledné dve, t. j. „Literatúra“ a „Tematickéčlenenie problematiky diela“, presahujú obsahový rámec textu. Jednotlivéčasti sú oproti pôvodnej verzii v rôznej miere doplnené a od základuterminologicky spresnené a jazykovo zdokonalené.

Užv predslove autor špecifikuje kognitívnu mohutnosť potrebnú prefilozofovanie. Popri racionalite sa pri uskutočňovaní filozofického uvažovaniavyužíva aj tzv. intelektivita, ktorá „jevýsadou len toho človeka, ktorý k nej dospel svojou slobodnou tvorivoua duchovnou aktivitou“, a predstavujezáklad pre duchovnú intuíciu, tzv. intelekciu (s. 8). Systémové hľadisko, podľaktorého filozofiu nemožno skúmať izolovane, ale vo vzťahu k ďalšímduchovným útvarom kultúry, predstavuje kukultúre ako celku a k aktuálnemu kultúrnemu horizontu základnémetodologické východisko celej práce. Centrálnou a pomerne netradičnou metódoupráce je analektická, t. j. výberovo-zahŕňajúca metóda. Jej aplikácia umožňuje dôležitéštrukturálne prvky rôznych typov dejinných filozofií vyňať a syntetizovať navyššej kvalitatívnej úrovni, a tak načrtnúť filozofiu nového typu, ktorámá byť podľa autora slobodná, životná, celostná a univerzalistická. Predkladanápublikácia však nemá byť chápaná ako sprievodca dejinnými koncepciami, aj keďautor sa mnohokrát na predošlé smery odvoláva. Rovnako možno povedať, že nie jeani úvodom do súčasnej filozofie, kde by čitateľ mohol nájsť rozpracovanérozlíšenie filozofie na jej analytickú a kontinentálnu (príp. fenomenologickú)líniu, pretože toto dielo presahuje uvedenú dištinkciu.

Prváčasť knihy je venovaná bližšiemu vymedzeniu filozofie voči mýtu, vede, umeniua náboženstvu. Napriek tomu, že filozofia je samostatnou oblasťou popriostatných útvaroch kultúry, nie je od týchto útvarov izolovaná, ale je vovzťahu k nim bytostne otvorená. Vzájomné obohacovanie a inšpiráciamedzi jednotlivými oblasťami kultúry utvára základ pre jej ďalší rozvoj.Filozofia, ktorej esenciou a jadrom je metafyzika, má v kultúre osobitnépostavenie, nakoľko poznatky z iných útvarov ďalej domýšľa, zovšeobecňujea začleňuje do univerzálnejšieho rámca vedenia. Do popredia autor stavia vedeckýa náboženský aspekt filozofie. Druhý z nich je predpokladom jejživotnosti. „Náboženská filozofia jevrcholným úsilím a prejavom každej pravej, integrálno-životnej filozofie,ktorým sa táto filozofia prepracovala až na prah tajomnej inverzie medzi metafyzickoua numinóznou skúsenosťou“ (s. 49). Pretože profesor Letz jekresťanským mysliteľom, kresťanská a osobitne kristovská filozofia preneho predstavuje opravdivú filozofiu, nakoľko je filozofiou Božieho slova a jeotvorená tajomstvu a Božiemu zjaveniu.

Cieľomdruhej kapitoly je zodpovedať otázku: Čoje filozofia? Pokiaľ však čitateľ očakáva súbor definícií, ktoré bystriktne stanovili pojem filozofie, bude sklamaný. Autor začína objasňovaním filozofickéhopostoja a charakterizuje ho tak, že „smerujek preskúmaniu a prevereniu všetkých predpokladov, východíska princípov sveta, života a samého človeka“ (s. 62). Hľadanápodstata filozofie je artikulovaná v súbore ôsmich hlavných znakov. Ideo tieto aspekty postoja toho, kto filozofuje: spytovanie sa, údiv, dôslednépochybovanie, oslobodenie sa od predpojatosti a predsudkov, univerzálnosťpredmetu, vrcholovosť, kľúčovosť a komplexnosť problémov, panoramatickosťpoznania a uplatnenie tohto poznania v praxi. Od náčrtku substanciálnejfilozofie autor prechádza k pojmu ideálnej filozofie, ktorá vylučujeakúkoľvek formu redukcie a jednostrannosti. Časť textu je venovanáskúmaniu filozofie ako múdrosti, vedy, svetonázoru a ideológie. V podkapitoleVymedzenie integrálneho pojmu filozofiesa J. Letz zacieľuje na výmer filozofie tak, aby ju bolo možné pochopiťv jej nedeliteľnej jednote a celistvosti, a to prostredníctvombipolárnych kategoriálnych dvojíc. „Vkaždom filozofickom projekte alebo systéme sa špecifickým spôsobom dialektickyprekonáva protiklad týchto dvojíc smerom k novej jednote“ (s. 91). Tedacelostný pojem filozofie je potrebné hľadať napr. v oscilácii medziteoretickou a praktickou, a medzi kultúrnou (národnou) filozofioua filozofiou ako takou. Treba poznamenať, že v diele sa využívamnožstvo rozlíšení a členení, ktoré však pri pozornom čítaní nespôsobujúdezorientáciu v texte, ale pridávajú na jeho systematickostia prepracovanosti.

Tretiačasť sa orientuje na určenie úlohy a predmetu filozofie. Jej poslaním je slúžiťľudstvu, pričom „vychádza zo základnéhopresvedčenia o duchovnom a mravnom pokroku ľudstva ako celkui každého jednotlivca“ (s. 95). Kladenie otázok je základným motívompre začiatok filozofovania. Primárnou úlohou filozofie je potom riešeniefilozofických problémov. „Menovite ideo otázku pravdy, otázku podstaty a bytia a o otázku zmyslu“(s. 97). Navyše, z hľadiska kultúry sa má podieľať na určovaní jejzákladnej orientácie, rozvíjať mravný život a hodnotiť súdobý stava smerovanie zvyšných kultúrnych útvarov zo širšieho horizontu. Autorv tejto súvislosti, ako aj na iných miestach textu konštatujedezorientovanosť súčasného človeka a západnej kultúry v dôsledkuzatlačenia úlohy filozofie pre človeka a spoločnosť do úzadia. Vyjadrujeto aj týmito slovami: „Filozofia priplnení svojich úloh naráža na tvrdé panciere nižšej kultúrnosti, … etickeja duchovnej úrovne, rôznych foriem neslobody, z ktorýchnajstrašnejšia je nesloboda stranícka a ideologická. No najtvrdšímpancierom je pancier meštiackej apatickosti, ignorantstva a hrubýchkonvencií konzumného spôsobu života“ (s. 106). Pokiaľ sa filozofia zaoberátým, čo jestvuje reálne, potenciálne a ideálne, teda tým, čo „je“, čo „môžebyť“ a čo „má byť“, a pokiaľ sa zameriava na celok skúsenostia spytuje sa na nadskúsenostné podmienky a dôvody každej skúsenosti, takmedzi jej charakteristiky musí patriť jednota, celostnosť a všeobecnosť. Spomínanéskutočnosti však nemôže obsiahnuť vyčerpávajúco a úplne. I keď ideo tzv. večné problémy filozofie, ich riešenie má byť stále nanovoaktualizované vzhľadom na práve prebiehajúci stav kultúry.

Povahefilozofického myslenia je venovaná štvrtá časť. Na prvý pohľad azda smelétvrdenie, že „konštantou filozofickéhomyslenia je jeho zmysluplné, duchovno-vývojové smerovanie k absolútnemupoznaniu a k absolútnej inteligibilite,“ je následne vyvážené myšlienkoutzv. indefinitnej filozofickej diskusie, podľa ktorej má filozofia samapoukazovať na možnosť prekonania každého výmeru, ku ktorému sa dopracuje (s.124). Z uvedeného sa dá ľahko porozumieť, čo má autor na mysli, keď hovorío slobodnej filozofii. Nie je a priorideterminovaná žiadnym parciálnym východiskom, lebo filozofické mysleniemôže pomocou kritickej sebareflexie, v zásadnej štrukturálnej otvorenostia logickej konzistentnosti, problematizovať, preverovať a odôvodňovaťvšetky svoje predpoklady. Hrozba agnosticizmu je zmiernená ideou zmysluplnostiľudského života. V ďalšom kroku autor pristupujek vymenovaniu a explikovaniu jedenástich špecificky filozofickýchmetód. Túto časť si dovolím osobitne vyzdvihnúť, pretože môže čitateľoviposkytnúť solídny prehľad o filozofických metódach.

V piatejkapitole sa Ján Letz venuje možnostiam tvorby filozofie, pre ktorú majúrozhodujúci význam tzv. základné východiská filozofovania: svet, ľudskýsubjekt, resp. „ja“, duch, Absolútno, čiže Boh a hodnota. Kognitívny pól, tedaľudský subjekt je limitovaný v schopnosti obsiahnuť naraz viac než jednuoblasť. Filozof by si mal pri svojej činnosti zodpovedať otázku o výberezákladného východiska, o uznaní neredukovateľnej existencie zvyšnýchštyroch a o ich prípadnom zakomponovaní do svojho projektu. Filozofickýprojekt je univerzalistický, ak uznáva neredukovateľnú existenciu každého zospomínaných východísk a tie sú v ňom teoreticky rozpracované. Podľa počtunavzájom neprevoditeľných východísk rozlišujeme neuniverzalistické projekty nasingularistické, dualistické, trialistické a kvadrialistické. Využitieschém pre niektoré typy filozofií, v podobe grafických znázornení,sprehľadňujú daný text. Vďaka konkrétnym príkladom filozofických smerov a ichpredstaviteľov, ktoré sú stvárnením jednotlivých typov filozofovania, by predkladanápublikácia mohla byť súčasťou odporúčanej literatúry pre začínajúcich študentovfilozofie.

Recenzovanápráca ponúka originálny a komplexný pohľad na filozofiu. Rozsiahly zoznamliteratúry (viac než 500 prameňov) k problematike diela ocení každý, ktosa zaujíma o otázky jej povahy a podstaty.

Mgr.Michaela Rušinová

Katedrafilozofie

Filozofickáfakulta

Trnavskáuniverzita v Trnave

Hornopotočná23

91843 Trnava