Václaviková, I.: Percepcia reakcií sociálneho prostredia u slobodných žien. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 3.

Sharp, E. A., Ganong, L.: „I’m a Loser, I’m Not Married, Let’s Just All Look at Me“: Ever-Single Women’s Perceptions of Their Social Environment. In: Journal of Family Issues. Published online, 20 January 2011, p. 956 – 980.

Jednou z najvýznamnejších sociálnych zmien posledných desaťročí bol nárast počtu zamestnaných žien sprevádzaný zvýšeným záujmom výskumníkov o život žien, ich účasť v pracovnej sfére a spôsob, akým organizujú pracovné a rodinné povinnosti.[1] Vo všeobecnosti sú Európania a obyvatelia USA vo svojich názoroch na genderové roly vcelku moderní, avšak feminita je stále úzko spojená s materstvom a negatívny dosah zamestnania na malé deti je často vnímaný ako faktor ovplyvňujúci ženské nároky na platenú prácu a verejný život.[2]

V súvislosti so zmenami genderových rolí v súčasnej spoločnosti čoraz viac narastá počet mladých žien, ktoré nežijú v manželskom alebo partnerskom vzťahu. V porovnaní s minulosťou omnoho viac jednotlivcov sa rozhoduje pre manželstvo vo vyššom veku alebo sa pre manželstvo nerozhodne vôbec. Napriek tomu obraz tradičnej rodiny pretrváva a implicitne podporuje presvedčenie, že pre každú ženu je najdôležitejším poslaním vydať sa a mať deti.

Elizabeth A. Sharp (Texas Tech University) a Lawrence Ganong (University of Missouri-Columbia) sa preto vo svojom aktuálnom článku „I’m a Loser, I’m Not Married, Let’s Just All Look at Me“: Ever-Single Women’s Perceptions of Their Social Environment rozhodli zamerať na skúmanie toho, ako reaguje rodina a sociálne prostredie na slobodné ženy vo veku okolo tridsať rokov a ako tieto reakcie vnímajú ženy samotné. Vychádzajú pritom z predpokladu, že nezadaní jednotlivci (a najmä ženy) musia čeliť určitej forme stigmy a diskriminácie, ktorú označujú pojmom singlism. S tým súvisí konštrukt štandardnej rodiny vyjadrujúci ideál svadby a založenia rodiny, ktorý sa manifestuje v každodenných myšlienkach, interakciách, právnych vzťahoch a vedie k presvedčeniu, že každý človek chce uzatvoriť manželstvo a aj to v budúcnosti urobí.[3] Ženy sú v spoločnosti, ktorá svadbu a materstvo prezentuje ako základný prvok ženskej identity, vystavené v porovnaní s mužmi vyššiemu tlaku očakávania, že sa budú správať v zhode s uvedenou predstavou. Prirodzene, tlak očakávaní narastá spolu s vyšším vekom – v niektorých etapách života je prirodzenejšie nemať partnera ako v iných. Podľa niektorých výskumných zistení najintenzívnejšie znevýhodnenie pociťujú nezadané ženy vo veku 25 až 35 rokov.[4]

Predkladaná štúdia bola realizovaná na vzorke desiatich žien, ktoré neboli nikdy vydaté, nemali deti, aktuálne nežili vo vzťahu s partnerom a boli vo veku od 28 do 34 rokov. Akcentujúc fenomenologický prístup vo výskume a použitím metódy interview autori skúmali dva základné aspekty, a síce (a) prežívané skúsenosti, teda dáta reflektujúce to, čo si participant o konkrétnych zážitkoch myslí a aké má zámery, a (b) kontext životného sveta, ktorý zahŕňa participantovu percepciu jeho sociálneho prostredia. V rámci prezentovanej štúdie boli analyzované práve dáta týkajúce sa životného sveta. Prostredníctvom opakovaných pološtrukturovaných interview respondentky popisovali svoje prežívanie faktu, že neboli nikdy vydaté. Po úvodnej, širšie koncipovanej otázke zameranej na subjektívne hodnotenie aktuálneho stavu samotnými ženami nasledovali otázky zamerané na každodenné skúsenosti, priateľov, prácu, rodinu a sociálne interakcie.

Získané informácie týkajúce sa sociálneho prostredia boli zatriedené do týchto kategórií: elementy, deskriptory a črty. Elementy sú najšpecifickejšie aspekty životného sveta a kombináciou podobných elementov vznikajú deskriptory. Nakoniec na základe podobných deskriptorov boli formulované tri hlavné črty, ktoré popisujú prežívanie slobodných žien v kontexte ich sociálneho prostredia:

1. „Čas beží“: uvedomovanie si zmeny životnej reality vzhľadom na vek – táto oblasť zahŕňa uvedomenie si faktu, že žena má čoraz menej možností nadviazať partnerský vzťah, pretože v jej okolí klesá počet vhodných mužov. Zároveň sa menia vzťahy s priateľmi a kolegami, väčšina z nich postupne uzatvára manželstvá a má deti, čím sa u nich prehodnocujú priority a otázky trávenia voľného času. Klesajúci počet nezadaných ľudí v okolí, ktorí si v súlade s konvenciami zakladajú rodiny, je v kontraste so životom respondentiek. Ich status sa pre svoju „odlišnosť“ stáva viditeľnejším, zatiaľ čo ich aktuálne prežívanie často zostáva skrytým. V neposlednom rade slobodné ženy so stúpajúcim vekom začínajú častejšie zvažovať riziká neskorého tehotenstva.

2. Pripomienky okolia naznačujúce, že sú na nesprávnej životnej ceste – v tejto oblasti ženy vypovedali o tlaku prispôsobiť sa konvenčnému spôsobu života. Ten je vnímaný predovšetkým vo zvýšenej pozornosti venovanej ich statusu slobodnej ženy a odporúčaniam ohľadne partnera a potenciálneho vstupu do manželstva. Všetky respondentky sa u svojich blízkych priateľov alebo rodiny stretli s konštatovaním, že majú na partnera priveľké nároky, a preto sa im nedarí nijakého nájsť. Zároveň sú si vedomé, že najmä ich rodičom záleží na tom, aby sa vydali a mali deti.

3. Pocit odsunutia v pôvodnej rodine – reakcie naznačujúce respondentkám, že nie je v poriadku, keď nemajú partnera, sa v pôvodnej rodine objavujú v najvýraznejšej miere. Ženy vnímajú zvyšujúci sa tlak na to, aby si našli vhodného partnera a aby sa vydali. Zaujímavým je prípad, ak mladší súrodenec vstúpi do manželstva skôr. V takejto situácii respondentky vypovedajú, že sa cítia akoby porušili „prírodné zákony“, pretože neboli prvé. Postupné znižovanie záujmu rodiny o ich vzťahy interpretujú ako znak toho, že už sa vzdali nádeje, že respondentky vstúpia do manželstva a budú mať deti. Z tohto dôvodu respondentky nadobúdajú pocit, že sú vo svojej rodine prehliadané.

Na základe svojich zistení autori konštatujú prítomnosť určitého znevýhodnenia slobodných žien, ktoré čelia zvýšenej pozornosti a záujmu okolia o ich status nezadanej ženy a zároveň sa cítia prehliadané a vytesnené zo svojho sociálneho prostredia v zmysle nízkeho záujmu o ich prežívanie. Táto skutočnosť je označovaná pojmom visible/invisible paradox, ktorý vyjadruje zároveň nápadnosť i prehliadanie, ktoré ženy vnímajú v súvislosti so svojím sociálnym statusom. Zvýšenú pozornosť venovanú faktu, že nemajú partnera, vnímajú ženy ako frustrujúcu a nadobúdajú pocit, že s nimi niečo nie je v poriadku, najmä v prípade, keď sa stretávajú s názorom, že nie sú schopné niekoho si nájsť. Zároveň je u nich prítomný pocit nenápadnosti, prehliadania, a to väčšinou v situáciách nepochopenia zo strany sociálneho prostredia a pocitov neistoty v role člena pôvodnej rodiny. „Neviditeľnosť“ ich aktuálneho prežívania sa prejavuje aj pocitom respondentiek, že by mali zdôvodňovať a ospravedlňovať svoj „viditeľný“ status.

Z d r o j e
ABOIM, S.: Family and gender values in contemporary Europe: The attitudinal gender gap from a crossnational perspective. In: Portuguese Journal of Social Science [online]. 2010, roč. 9, č. 1, [cit. 2011-08-25]. URL: <http://eiz.snk.sk:3005/eds/pdfviewer/pdfviewer?sid=911eea1b-f6be-4beb-8b8e-e27ed98d4069%40sessionmgr10&vid=2&hid=5>.
BERRIDGE, D., PENN, R., GANJALI, M.: Changing Attitudes to Gender Roles: A Longitudinal Analysis of Ordinal Response Data from the British Household Panel Study. In: International Sociology [online]. 2009. [cit. 2011-08-25]. URL:<http://iss.sagepub.com/content/24/3/346>.
JOHNSTONE, M., LUCKE, J., LEE, Ch.: Influences of Marriage, Motherhood, and Other Life Events on Australian Women’s Employment Aspirations. In: Psychology of Women Quarterly [online]. 2011. [cit. 2011-08-25]. URL:<http://pwq.sagepub.com/content/early/2011/03/10/0361684310388502>.
SHARP, E. A., GANONG, L.: „I’m a Loser, I’m Not Married, Let’s Just All Look at Me“: Ever-Single Women’s Perceptions of Their Social Environment. In: Journal of Family Issues [online]. 2011. [cit. 2011-08-05]. URL: <http://eiz.snk.sk:2455/content/32/7/956.full.pdf+html>.

P o z n á m k y
[1] BERRIDGE, D., PENN, R., GANJALI, M.: Changing Attitudes to Gender Roles: A Longitudinal Analysis of Ordinal Response Data from the British Household Panel Study. In: International Sociology [online]. 2009. [cit. 2011-08-25]. URL:<http://iss.sagepub.com/content/24/3/346>.
JOHNSTONE, M., LUCKE, J., LEE, Ch.: Influences of Marriage, Motherhood, and Other Life Events on Australian Women’s Employment Aspirations. In: Psychology of Women Quarterly [online]. 2011. [cit. 2011-08-25]. URL: <http://pwq.sagepub.com/content/early/2011/03/10/0361684310388502>.
[2] ABOIM, S.: Family and gender values in contemporary Europe: The attitudinal gender gap from a crossnational perspective. In: Portuguese Journal of Social Science [online]. 2010, roč. 9, č. 1, [cit. 2011-08-25]. URL: <http://eiz.snk.sk:3005/eds/pdfviewer/pdfviewer?sid=911eea1b-f6be-4beb-8b8e-e27ed98d4069%40sessionmgr10&vid=2&hid=5>.
[3] DePaulo, Morris, 2005 In: SHARP, E. A., GANONG, L.: „I’m a Loser, I’m Not Married, Let’s Just All Look at Me“: Ever-Single Women’s Perceptions of Their Social Environment. In: Journal of Family Issues [online]. 2011. [cit. 2011-08-05]. URL:  <http://eiz.snk.sk:2455/content/32/7/956.full.pdf+html>.
[4] White, 1992 In: SHARP, E. A., GANONG, L.: „I’m a Loser, I’m Not Married, Let’s Just All Look at Me“: Ever-Single Women’s Perceptions of Their Social Environment, c. d.

Spracovala Ivana Václaviková