Démuthová, S.: S ktorou drogou za mreže. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 1.

Shaffer, D. K., Hartman, J. L., Listwan, S. J., Howell, T. a Latessa, E. J.: Outcomes Among Drug Court Participants: Does Drug of Choice Matter? In: International Journal of Offender Therapy and Comparative Criminology, roč. 55, 2011, č. 1, s. 155 – 174.

Problematika trestnej činnosti v spojitosti so zneužívaním návykových látok je už niekoľko desaťročí veľmi aktuálna. Dostupnosť drog spolu s ďalšími negatívnymi spoločenskými fenoménmi a zhoršujúcim sa duševným zdravím populácie predstavujú v tejto oblasti vážne rizikové faktory.

Spojenie trestnej činnosti a závislostí má v zásade dve roviny. Prvou je problematika dôsledkov zneužívania návykových látok v oblasti spoločensky nežiaduceho správania. Závislí jedinci nielenže predstavujú pre spoločnosť záťaž (zvýšená chorobnosť, náklady na opakované a nezriedka neúspešné liečebné procesy, ale aj fakt, že v tejto skupine je zvýšená nezamestnanosť), ale najmä riziko. V snahe zabezpečiť nemalé finančné prostriedky na dávky látok, od ktorých sú závislí, sa vo zvýšenej miere dopúšťajú rôznorodej trestnej činnosti (krádeže, lúpeže, prepadnutia, podvody, prostitúcia, obchod s bielym mäsom, výroba, prechovávanie či distribúcia návykových látok, daňové podvody, neplatenie výživného a pod.). Druhou rovinou je skutočnosť, že pod vplyvom návykových látok sa mení správanie a prežívanie ich užívateľov, ktorí práve v stavoch ovplyvnenia týmito látkami páchajú trestnú činnosť. Štatistické ročenky Ministerstva spravodlivosti SR (2010, 2005) jasne dokazujú stúpajúcu tendenciu ako v kategórii trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu, tak aj pod vplyvom návykových látok (grafy 1 a 2).

Graf 1
Počet odsúdených za trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu v SR za obdobie od roku 2000 (Štatistická ročenka 2009, 2004)

Graf 2
Počet odsúdených za trestné činy spáchané pod vplyvom návykových látok v SR za obdobie od roku 2000 (Štatistická ročenka 2009, 2004)

V súvislosti s uvedenými dátami bolo každoročne súdom nariadených viac ako tisíc ochranných protialkoholických, protitoxikomanických či psychiatrických liečení (pozri tabuľku 1), z ktorých väčšina sa však nezrealizovala, a to najmä z dôvodu neznámeho pobytu osôb, ktorým bola nariadená (Štatistická ročenka 2009 – 2000).

Tabuľka 1
Prehľad o počte nezrealizovaných a zrealizovaných druhov ochranného liečenia od roku 2000 (Štatistická ročenka 2009 – 2000) 

Nie je preto prekvapením, že analýzy týkajúce sa vzťahu zneužívania návykových látok a trestnej činnosti sú potrebné. Skúsenosť orgánov činných v trestnom konaní, ako aj špecializovaných pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody a centier pre liečbu drogových závislostí u nás, ale aj vo svete naznačili, že prínosom v tejto oblasti môže byť i analýza druhov trestnej činnosti páchaných v závislosti od druhu zneužívanej návykovej látky. Napr. W. W. Sroops et al. (2005) uvádzajú, že užívatelia metamfetamínov páchajú najmä krádeže, lúpeže v autách a obydliach a predávajú iné drogy (okrem marihuany). Užívatelia neamfetamínových drog boli najčastejšie súdení za násilnú trestnú činnosť či nezákonné ozbrojovanie.

Výdavky spojené s liečbou závislostí nie sú zanedbateľné, a preto sledovanie ich úspešnosti vzhľadom na recidívu závislosti, ale aj vzhľadom na recidívu trestnej činnosti spojenej so závislosťami je údajom, ktorý zaujíma ako kriminológov, tak aj psychiatrov a ekonómov.

Existuje viacero výskumov sledujúcich práve súvislosti druhu dominantnej závislosti a úspešnosti liečby spolu so sledovaním opakovania trestnej činnosi. Deborah Koetzle Shaffer z University of Nevada, Las Vegas, Jennifer L. Hartman a Shelley Johnson Listwan z University of North Carolina, Charlotte Terra Howell z Kent State University a Edward J. Latessa z University of Cincinnati v aktuálnom článku Outcomes Among Drug Court Participants: Does Drug of Choice Matter? vyhodnocovali úspešnosť liečby a recidívu súdom nariadenej liečby na troch skupinách závislých páchateľov trestných činov – alkoholikov, užívateľov marihuany a užívateľov cracku/kokaínu. Súdom nariadená liečba mala štyri fázy:

– (pred)liečebnú, ktorá zvyčajne trvala 2 – 3 mesiace a bola zameraná najmä na detoxikáciu organizmu a odvykanie od drogy spolu s protidrogovým vzdelávaním;

– doliečovaciu s dobou trvania asi 12 týždňov, ktorej náplňou sú najmä skupinové sedenia;

– znižovaciu v rozmedzí 26 – 36 týždňov, v rámci ktorej sa znižovala frekvencia intervencie (dvakrát za mesiac)

– udržiavania triezvosti počas 3 mesiacov, kedy sú týždenne testovaní na prítomnosť návykových látok.

V prípade, že počas uvedeného obdobia zrecidivujú, či už v oblasti zneužívania návykových látok, alebo trestnej činnosti, sú z liečby automaticky vylúčení. Do výskumu bolo zaradených celkovo 292 závislých – 121 užívateľov cracku/kokaínu, 108 užívateľov marihuany a 73 alkoholikov.

V rámci výskumu si autori položili dve výskumné hypotézy. Prvá sa týka prognózy úspešnosti počas liečby:

Hypotéza 1: Zneužívatelia cracku/kokaínu s menšou pravdepodobnosťou dokončia liečbu ako tí, ktorých dominantnou drogou je marihuana alebo alkohol.

Druhá hypotéza bola zameraná na recidívu trestnej činnosti:

Hypotéza 2: Zneužívatelia cracku/kokaínu budú s väčšou pravdepodobnosťou opätovne zatknutí ako tí, ktorých dominantnou drogou je marihuana alebo alkohol.

Zistené výsledky môžu mať dôsledky vo viacerých oblastiach. Ak by sa preukázalo vyššie zlyhávanie liečby u užívateľov cracku/kokaínu, mohlo by to viesť k zmene prístupu v rámci postupov stanovených v liečbe, použitých techník, režimu a ostatných parametrov vzťahujúcich sa k liečebnému procesu. Pravdepodobne by bola potrebná istá diferenciácia medzi týmito a ostatnými užívateľmi, ktorá by mala nájsť svoju odozvu v zákonoch. Posudzovanie páchateľov pod vplyvom jednotlivých drog a najmä nariaďovanie ochranného liečenia by potom malo zohľadňovať tieto zistenia. V omnoho väčšej miere by boli podobné zmeny žiaduce i v prípade, že by sa potvrdila hypotéza o vyššom počte recidív trestnej činnosti u skupiny užívateľov cracku/kokaínu oproti užívateľom alkoholu a marihuany. Opätovne by sa očakávalo zavedenie takej intervencie, ktorá by na porušovateľov zákona a potenciálnych recidivistov pôsobila efektívnejšie a najmä preventívnejšie.

Na deskriptívnej úrovni analýzy dát sa objavili v spomenutých výskumných oblastiach isté rozdiely (pozri tabuľku 2). V úspešnosti dokončenia súdom nariadenej liečby najviac zlyhávali závislí od alkoholu. Až 59,4 % z nich liečbu nedokončilo práve v dôsledku porušenia pravidiel liečby tým, že konzumovali alkohol. Najnižšiu recidívu v tejto oblasti (33 %) zaznamenali užívatelia marihuany. Iba medzi týmito dvomi skupinami sa (po aplikovaní Boneferrinovej korekcie) vyskytol štatisticky významný rozdiel v úspešnosti liečby.

Tabuľka 2
Rozdiely v miere recidívy zneužívania návykových látok a recidívy trestnej činnosti u sledovaných skupín (Shaffer et al. 2011, s. 166).

Pri preverovaní recidívy páchania trestnej činnosti boli rozdiely medzi užívateľmi cracku/kokaínu, alkoholu a marihuany menšie ako pri recidíve zneužívania uvedených návykových látok a s protichodnými tendenciami. Najvyššie hodnoty recidívy v tomto prípade dosiahli užívatelia marihuany (46,9 %) a najmenšie alkoholici (34,8 %). Štatistická analýza sledujúca významnosť uvedených rozdielov však ukázala, že tieto nemožno považovať za signifikantné. Rovnako sa nepreukázali rozdiely po 2-ročnom časovom odstupe.

Je treba podotknúť, že na podobné výsledky predošlých výskumov upozornili už samotní autori štúdie, ktorí prezentovali napr. analýzy dlhodobého sledovania agendy súdom nariadenej liečby S. Belenka (2002), ale aj výsledky J. A. Bouffarda a K. A. Richardsona (2007) či S. J. Listwana et al. (2009) o metanfetamínových a nemetanfetamínových páchateľoch. Napriek viacerým názorom o väčšej náročnosti udržať v liečebných programoch užívateľov cracku/kokaínu sa ukazuje, že ich potenciál recidívy (či už v oblasti opätovného zneužitia návykovej látky, alebo v oblasti kriminality) nie je významne vyšší v porovnaní s ostatnými skupinami (napr. zneužívateľmi alkoholu alebo marihuany) (Shaffer et al. 2011).

Z d r o j e
BELENKO, S.: The challenges of conducting research in drug treatment court settings. In: Substance Use & Misuse, roč. 37, 2002, č. 12 – 13, s. 1635 – 1664.
BOUFFARD, J. A., RICHARDSON, K. A.: (2007). The effectiveness of drug court programming for specific kinds of offenders. In: Criminal Justice Policy Review, roč. 18, 2007, č. 3, s. 274 – 293.
LISTWAN, S. J. et al.: Combating methamphetamine use in the community: The efficacy of the drug court model. In: Crime & Delinquency, roč. 55, 2009, č. 4, s. 627 – 644.
STOOPS, W. W. et al.: Methamphetamine use in non-urban and urban drug court clients. In: International Journal of Offender Therapy and Comparative Criminology, roč. 49, 2005, č. 3, s. 260 – 276.
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2009. Ministerstvo spravodlivosti SR 2010 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/10/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR 2009 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/09/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2007. Ministerstvo spravodlivosti SR 2008 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/08/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2006. Ministerstvo spravodlivosti SR 2007 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/07/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2005. Ministerstvo spravodlivosti SR 2006 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/06/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2004. Ministerstvo spravodlivosti SR 2005 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/05/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2003. Ministerstvo spravodlivosti SR 2004 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/04/index.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2002. Ministerstvo spravodlivosti SR 2003 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/03/stat_roc02.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2001. Ministerstvo spravodlivosti SR 2002 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/02/str-001.htm> [cit. 2011-25-02].
ŠTATISTICKÁ ROČENKA 2000. Ministerstvo spravodlivosti SR 2001 [online]. Dostupné na URL: <http://www.justice.gov.sk/h.aspx?pg=r30&htm=http://www.justice.gov.sk/stat/01/st-001.htm> [cit. 2011-25-02].

Spracovala Slávka Démuthová