Trogová, M.: Zmysel humanitných vied pre spoločnosť. In: Ostium, roč. 13, 2017, č. 4.


obalka_trogova_PerfectPhoto.cz_2017-12-18 13_14_05Martha C. Nussbaumová: Ne pro zisk: Proč demokracie potřebuje humanitní vědy (Prel. Otakar Vochoč). Praha: Filosofia, 2017, 276 s.

Humanitné vedy a umenie zohrávajú dôležitú úlohu v dejinách demokracie. Cieľom dnešnej spoločnosti je však prirodzene ekonomický rast, čoho dôsledkom je výrazné zanedbávanie štúdia humanitných vied. Vzdelanie zamerané na ekonomický pokrok hľadí na humanitné študijné programy so značným dešpektom, následkom čoho sú tieto na celom svete v rámci školstva redukované v prospech technických odborov.

Profesorka Martha C. Nussbaumová, ktorá pôsobí na univerzite v Chicagu, sa venuje problematike širokého spektra tém. Jej monografie sa dotýkajú oblasti etiky, feminizmu, antickej filozofie, ale i politickej teórie. Publikácia Ne pro zisk: Proč demokracie potřebuje humanitní vědy prináša kontrast medzi vzdelávaním orientovaným na ekonomickú prosperitu a vzdelávaním, ktorého cieľom je inkluzívnejší typ občianstva. Autorka rozdelila monografiu do siedmich kapitol, v ktorých spochybňuje zaužívanú predstavu, že vzdelanie a výchova sú iba nástrojom slúžiacim k ekonomickému rastu. Dokazuje, že ekonomický progres nevedie automaticky i k lepšej kvalite života.

Monografia Ne pro zisk: Proč demokracie potřebuje humanitní vědy sa sústreďuje na dve diametrálne odlišné krajiny, t.j. Spojené štáty americké, kde autorka žije a pracuje, a Indiu, kam pri svojom výskume globálneho vývoja vzdelávania vycestovala. Odvoláva sa predovšetkým na myšlienky veľkého Thákura, ktorý je nositeľom indickej tradície výchovy v humanitných vedách. Pri skúmaní domácej problematiky v Spojených štátoch sa koncentruje na viaceré typy pedagogických experimentov, či už v rámci škôl ako aj neštátnych kultúrnych organizácií.

Model ľudského rozvoja je pevne spätý s demokraciou, pretože základom ľudského života je disponovanie hlasom v rozhodovaní o politike, ktorá riadi život človeka. Jednou z tažiskových téz Nussbaumovej publikácie je sokratovský model pedagogiky a argumentácie. Dôvodom, prečo sa v minulosti nástojilo na tom, aby všetci študenti prešli kurzom filozofie a ďalších humanitných predmetov, bolo presvedčenie, že tieto kurzy svojím obsahom a pedagogickými postupmi podnecujú k samostatnému mysleniu a argumentácii. Ďalším zdôvodnením môže byť skutočnosť, že schopnosť argumentovať takouto sokratovskou formou je pre demokraciu, ako tvrdil i samotný Sokrates, cenným prínosom. Nussbaumová pripomína, že tento ideál je v dnešnom svete pod silným tlakom, nakoľko mnoho ľudí má strach samostatne myslieť popri svojom cieli dosiahnuť globálne atraktívne a kvantifikovateľné výkony.

Človek si nemôže vytvoriť vzťah ku komplexnému svetu okolo seba iba prostredníctvom faktického vedenia a logiky. Najdôležitejším prínosom umenia v živote človeka je podľa Nussbaumovej posilnenie emocionálneho potenciálu a porozumenie sebe i druhým. Ľudská bytosť má svoje duchovné potreby, myšlienky a city, ktoré nemožno automaticky na prvý pohľad vidieť. Schopnosť vnímať dušu druhého človeka alebo i samého seba je produktom básnictva a umenia, ktoré nás nabádajú, aby sme viac premýšľali o našom vnútornom svete. Vzdelanie orientované len na technické a faktické poznatky nás podľa Nussbaumovej ochudobňuje o tento kultivujúci rozmer. Umenie je totiž pre ekonomický progres a uchovanie zdravej ekonomickej kultúry rovnako dôležité. Pedagógovia z oblasti ekonómie vedia, že vyspelá dispozícia imaginácie je základom podnikateľskej kultúry, a inovácie si vyžadujú otvorenú a kreatívnu myseľ. Práve tieto danosti v nás rozvíja literatúra a umenie.

Humanitné študijné programy sú na mnohých univerzitách (nielen v Spojených štátoch amerických) potláčané do úzadia, ba niektoré celkom miznú, pretože sú stále považované za menej podstatné. Z pohľadu čitateľa je zaujímavý autorkin exkurz po univerzitách Európy a Ázie, kde naráža na existenciu obdobných problémov. Myšlienka znovuobjavenia humanitných ideí je nesporne stále aktuálna a živá. Ako hovorí Nussbaumová, žiadna krajina sa nemôže úspešne rozvíjať len na základe namemorovaných vedomostí. Druhým, veľmi dôležitým aspektom je fakt, že každý, bez ohľadu na to, čím sa živí, je nútený vyrovnať sa s vlastným životom. Všetci sa snažíme pochopiť lásku, hnev, smrť, bolesť a iné javy, ktoré boli predmetom veľkých filozofických, básnických a umeleckých diel. Podľa Nussbaumovej na tieto elementy veľmi často zabúdame najmä v mladosti, hoci práve vtedy sa formuje naša osobnosť k neskoršiemu zrelému a plodnému uvažovaniu. Vplyv humanitných vied by nemal byť podľa autorky posudzovaný len na základe počtu študentov, ktorí sa im venujú. Kurzy humanitných vied by podľa Nussbaumovej mali byť povinnou súčasťou študijného programu každého študenta, bez ohľadu na to, aký je hlavný predmet jeho záujmu.

Publikácia Ne pro zisk: Proč demokracie potřebuje humanitní vědy je cenným zdrojom inšpirácie v boji za budúcnosť humanitných vied. Ponúka obhajobu humanitného vzdelávania ako základnej podmienky pre demokratickú spoločnosť z pohľadu dnešnej doby. Nielen v Spojených štátoch amerických prevládol trend vzdelávania za účelom ekonomickej úspešnosti a z ľudského myslenia sa začala strácať schopnosť kritického uvažovania, vzdoru voči autoritám a manipulácii. Martha C. Nussbaumová sa pokúša zvrátiť tieto tendencie a oživiť myšlienku potreby humanitného vzdelávania. Prehliadanie a opovrhovanie humanitnými vedami a umením ohrozuje kvalitu našej výchovy i zdravý vývoj demokratickej spoločnosti.

Mgr. Miroslava Trogová
Katedra filozofie Trnavskej univerzity v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
e-mail: m.trogova@gmail.com