Úvod
Analýza školského prostredia patrí k veľmi frekventovaným oblastiam výskumu etiológie nežiaduceho správania detí a mládeže (e. g., Eith 2005, Gottfredson 2001, Lawrence 1998). Hoci škola nie je ako taká považovaná za najdôležitejší činiteľ vzniku delikventného správania, jej význam stále rastie. Deti a mládež trávia v školských zariadeniach najväčšiu časť aktívneho dňa a nezriedka táto inštitúcia zastrešuje i záujmové aktivity, ktoré tvoria časť voľna mladistvých. Význam školy pre formovanie detí a mladistvých nespočíva len v množstve času, ktorý v tejto inštitúcii trávia, ale najmä v postupnom oslabovaní vplyvu rodičovskej výchovy. Súčasné trendy majú za následok skracovanie času, ktorý rodičia aktívne trávia so svojimi deťmi – tieto zostávajú buď samé a sa venujú individuálnym (napr. počítačovým) aktivitám, alebo trávia voľný čas s rovesníkmi bez dohľadu rodičov. Spoločné rodinné aktivity sú na ústupe, a tak sa stráca i priestor, v rámci ktorého majú rodičia možnosť na svoje deti výchovne pôsobiť. Novinkou (najmä v postkomunistických krajinách) je zavádzanie demokratických štýlov výchovy v rodine, ktoré pri nesprávnej interpretácii vedú k relativizácii postavenia rodiča a dieťaťa. Na rodinu tiež pôsobia vplyvy spoločnosti, ktorá relativizuje aj mnohé tradičné hodnoty (hovorí sa o komplexnom probléme desocializácie – Tkáčik 2006). Rastie tiež počet rodín, kde sa (buď z dôvodu rozvodu, alebo ak je matka slobodná) deťom môže venovať len jeden rodič (Tamášová 2007). Navyše, nemálo rodičov prenáša svoje výchovné úlohy na školu v duchu idey, že úlohou školy je deti nielen vzdelávať, ale aj vychovávať.

Problém
V kontexte uvedeného je štúdia H. Ünal a C. S. Cukur (2011) sledujúca súvislosť konkrétnych faktorov školského prostredia a delikvencie aktuálnym prínosom do poznatkovej základne v tejto oblasti. Zameriava sa totiž nielen na skúmanie vyvolávajúcich, resp. udržiavajúcich činiteľov juvenilnej delikvencie, ale i na tie, ktoré majú potenciál pôsobiť protektívne. Sleduje tri základné aspekty: väzby na školu, spôsoby udržovania disciplíny v škole a viktimizáciu a dáva ich do súvislosti s prejavmi neákonného správania páchanými študentmi stredných škôl.

Prvý zo sledovaných faktorov – väzby na školu – vychádza z koncepcie Travisa Hirschiho – tzv. Social Bond Theory. Ten vo svojej teórii identifikuje štyri druhy sociálnych väzieb – pripútanie (attachment), záväzky (commitment), angažovanosť (involvement) a vieru (belief) (1969). H. Ünal a C. S. Cukur vo svojej štúdii pracujú s prvými dvomi – s konceptom pripútania a s konceptom záväzkov (2011). Pripútanie je pritom definované v zmysle pevného emocionálneho vzťahu k blízkej osobe, rodičom, učiteľom, priateľom ,… teda jedincom, ktorí sú pre človeka signifikantní. Záväzky zas predstavujú investície jednotlivca do vecí (vzdelania, práce a pod.), ktoré sú pre neho dôležité, pričom rozhodnutie investovať svoj čas a energiu do vybraných oblastí je výsledkom racionálnej voľby (Hirschi 1969). Predpokladá sa, že riziko delikvencie sa znižuje úmerne k intenzite, akou je jednotlivec sociálne integrovaný v určitej komunite, resp. je emocionálne pripútaný a viazaný záväzkami k určitej osobe/osobám, inštitúcii, aktivite a pod. (Madliak & Mesároš 2009). H. Ünal a C. S. Cukur (2011) teda predpokladajú, že študenti, ktorí sa vyznačujú vysokou úrovňou pripútania sa ku svojim učiteľom, budú vykazovať menej delikventného správania. Rovnako, študenti, ktorí majú záväzky voči škole, budú konať menej delikventne.

Druhou oblasťou skúmania sú spôsoby udržiavania disciplíny v škole. Ide o techniky a prístupy, ktoré sú používané na korekciu nežiaduceho alebo nesprávneho správania. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na vysvetľujúce a donucovacie výchovné metódy, pričom autori predpokladajú, že častejšie používanie vysvetľujúcich metód bude spojené s nižšou delikvenciou a – naopak – donucovacie metódy sa budú spájať s vyšším výskytom delikvencie (Ünal & Cukur 2011).

Viktimizácia je činiteľ, o ktorom sa (na rozdiel od väzieb na školu) predpokladá, že má negatívny vplyv na výskyt delikvencie. Najčastejším prípadom viktimizácie študentov je šikana, ktorá môže nadobúdať rozličné formy (fyzická, psychická, alebo najnovšie napr. kyberšikana). Podľa autorov môže byť delikvencia negatívnym dôsledkom tohto fenoménu. Tento vzťah potvrdili i niektoré naše štúdie (pozri napr. Sobotková, Osecká, Jelínek, Blatný & Hrdlička 2012), ktoré zistili najvyšší výskyt agresívnych prejavov školákov práve v skupine detí, ktoré boli šikanované. Predpokladá sa teda, že jedinci, ktorí sú obeťami šikany, tak budú s väčšou pravdepodobnosťou vykazovať známky delikventného správania.

Vzorka
Výskumnú vzorku tvorilo 3742 študentov jedenástich (štátnych i súkromných) stredných škôl. Priemerný vek respondentov bol 16, 8 roka (SD=1,16), pričom minimálny vek bo 14 a maximálny 20 rokov. Zastúpenie mužov bolo 52%.

Metódy
Delikventné správanie bolo zisťované prostredníctvom 32 položkového sebaposudzovacieho dotazníka. Jeho vnútorné členenie umožnilo meranie 4 dimenzií – majetkovej kriminality, násilnej kriminality, kriminality v škole a zneužívania návykových látok, ku ktorým boli zaradené cigarety, alkohol a drogy.

Pripútanie ku učiteľom zisťoval adaptovaný Hirschiho sebaposudzovací dotazník, ktorý obsahoval sedem položiek zisťujúcich vzťah k učiteľovi. Šlo o výroky (napr. „Náš učiteľ sa o nás zaujíma“), ktorých pravdivosť respondenti posudzovali na päťbodovej Likkertovej škále.

Sila záväzkov ku škole bola meraná prostredníctvom deviatich výrokov (napr. Je dôležité, aby som si robil úlohy načas“), ktoré bolo – podobne ako v predchádzajúcom prípade – posudzované päťbodovou škálou.

Spôsoby udržiavania disciplíny autori merali u študentov prostredníctvom dotazníka, ktorý bol prispôsobený z dotazníka posudzujúceho výchovné štýly rodičov od D. S. Elliota, D. Huizinga & S. S. Agetona (1985). Študentom boli predložené otázky týkajúce sa toho, ako ich učitelia reagovali, keď sa v škole správali nevhodne. Sedem položiek bolo orientovaných na vysvetľujúce a štyri na donucujúce formy udržiavania disciplíny, pričom každá bola ešte zvlášť hodnotená podľa miery výskytu na škále od 1 po 5.

Mieru viktimizácie zisťoval jedenásťpoložkový sebaposudzovací dotazník zisťujúci, koľkokrát bol študent za posledný rok obeťou rôznych foriem delikventného správania v škole alebo jej blízkosti. Frekvenciu výskytu takýchto prípadov bolo opäť možné zaznačiť na päťbodovej škále.

Výsledky
Pri skúmaní delikvencie vo všeobecnosti sa zistilo, že:

– má signifikantne negatívny (b= -,13, p < ,001) vzťah k záväzkom ku škole;
– štatisticky vysoko pozitívne koreluje s donucovacími spôsobmi udržiavania disciplíny (b= ,09, p < ,001);
– má signifikantne pozitívny vzťah (b= 1,2; p < ,001) k viktimizácii.

Podobné výsledky boli ziostené aj pri skúmaní jednotlivých podtypov delikvencie. Pri skúmaní špecifík majetkovej trestnej činnosti študentov sa zistilo, že:

– má signifikantne negatívny (b hodnota Tobitovej regresnej analýzy – ďalej len „b“ -,07; p < ,001) vzťah k záväzkom ku škole;
– štatisticky vysoko pozitívne koreluje s donucovacími spôsobmi udržiavania disciplíny (b= ,04, p < ,001);
– má signifikantne pozitívny vzťah (b= ,51; p < ,001) k viktimizácii.

Pri skúmaní špecifík násilnej trestnej činnosti študentov sa zistilo, že:

– rovnako ako pri majetkovej trestnej činnosti má signifikantne negatívny (b= -,08, p < ,001) vzťah k záväzkom ku škole;
– štatisticky vysoko pozitívne koreluje s donucovacími spôsobmi udržiavania disciplíny (b= ,06; p < ,001);
– má signifikantne pozitívny vzťah (b= 1,3; p < ,001) k viktimizácii.

Pri skúmaní zneužívania návykových látok u študentov sa zistilo, že:

– rovnako ako pri majetkovej trestnej činnosti má signifikantne negatívny (b= -,07, p < ,001) vzťah k záväzkom ku škole;
– štatisticky vysoko pozitívne koreluje s donucovacími spôsobmi udržiavania disciplíny (b= ,03; p < ,001);
– má signifikantne pozitívny vzťah (b= ,04; p < ,001) k viktimizácii.

Diskusia
Ako faktory so štatisticky významnou súvislosťou s výskytom delikvencie i zneužívania návykových látok sa ukázali byť: záväzky ku škole, donucovacie spôsoby udržiavania disciplíny a viktimizácia. Všetky tri faktory mali rovnaký súvis so všeobecnou delikvenciou, so špecifickými formami delikvencie v podobe majetkovej a násilnej trestne činnosti aj so zneužívaním návykových látok. Čím väčšie záväzky ku škole študenti pociťovali, tým v menšej miere udávali výskyt delikvencie (všeobecne, majetkovej i násilnej)a zneužívania návykových látok . Výskyt viktimizácie a donucovacích spôsobov dodržiavania disciplíny zas výskyt oboch negatívnych fenoménov zvyšuje.

Pozitívne štýly výchovného pôsobenia sa neukázali byť ako významné vo vzťahu k sledovaným premenným.

Z uvedených výsledkov teda vyplýva, že škola a procesy, ktorými na študentov pôsobí, majú potenciál ovplyvňovať správanie. škola sa tak môže stať miestom, ktoré formuje správanie mladých, a to ako v pozitívnom, tak i v negatívnom smere. Vytvorenie vzťahu k tejto inštitúcii vníma študent obdobne ako vytvorenie si vzťahu k osobám, s ktorými trávi prevažnú väčšinu svojho času. Ak je tento vzťah pozitívny (študentovi na ňom záleží) a teda pociťuje voči škole záväzky, bude sa s veľkou pravdepodobnosťou správať podľa noriem. Vytvorenie záväzkov sa tak stáva nástrojom pozitívneho pôsobenia na študenta a zároveň je protektívnym prostriedkom pred výskytom nežiaducich foriem správania.

Na druhej strane, pokiaľ sa v škole študent stretáva s neprimeraným správaním zo strany učiteľov (donucovacie prostriedky výchovy) alebo spolužiakov (viktimizácia), jeho reakcie sú rovnako negatívne. Existuje niekoľko vysvetlení pre tento jav. Albert Bandura vysvetľuje, že na to, aby si jedinec vytvoril reakciu na podnet nemusí nevyhnutne dôjsť ku kontaktu jedinca s daným podnetom/situáciou. Medzi charakteristické črty učenia patrí aj to, že učiace sa bytosti vedia správanie odpozorovať od druhých jedincov, a tak si rýchlejšie a vo väčšej miere osvojovať jednotlivé druhy správania. Pokiaľ teda študent vidí, že aj nežiaduce formy správania (donucovanie, zastrašovanie, šikana…) majú na okolie účinok, ktorý vyhovuje aktérovi takéhoto správania, bude ho považovať za adaptívne a osvojí si ho (Hall & Lindzay 1997). Na vysvetlenie súvislosti zvýšeného výskytu delikvencie a zneužívania návykových látok u tých študentov, ktorí v prostredí školy zažívajú šikanu, prípadne negatívne formy výchovného pôsobenia, je možné využiť i poznatky pôsobenia frustrácie na agresiu. Podľa frustračnej teórie agresivity Johna Dollarda vedie frustrácia k agresivite. Študenti, ktorí sú pod nátlakom učiteľov, alebo trpia v dôsledku šikany zo strany spolužiakov, zažívajú dennodenne situácie, ktoré v nich vyvolávajú pocity frustrácie. Takýto stav vedie k obranným reakciám, z ktorých (v tomto prípade) najfrekventovanešia je agresivita. Táto môže nadbúdať rozličné formy, pričom môže byť namierená navonok (delikvencia a jej podtypy) alebo smerom dovnútra (sebapoškodzovanie aj vo forme zneužívania návykových látok) (Erb 2000, Colman 2001). Škola, rovesníci i učitelia v nej tak majú prostredníctvom viacerých psychologických mechanizmov potenciál pôsobiť (pozitívne ale aj negatívne) na správanie študentov.

L i t e r a t ú r a
COLMAN, A. M.: Oxford dictionary of psychology. Oxford: Oxford University Press 2001.
EITH, Ch. A.: Delinquency, Schools, and the Social Bond. New York: LFB Scholarly Publishing LLC 2005.
ELLIOT, D. S, HUIZING, D., AGETON, S. S.: Explaining Delinquency and Drug Use. Beverly Hills, CA: Sage 1985.
GOTTFREDSON, D. C.: Schools and Delinquency. Cambridge: Cambridge University Press 2001.
HALL, C. S., LINDZAY, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN 1997.
ERB, H. H.: Násilí ve škole a jak mu čelit. Praha: Amulet.
HIRSHI, T.: Causes of Deliquency. Berkley: University of California Press 1969.
MADLIAK, J., MESÁROŠ, M.: Prevencia kriminality. Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach 2009.
LAWRENCE, R.: School Crime and Juvenile Justice. Oxford: Oxford University Press 1998.
SOBOTKOVÁ, V., OSECKÁ, T., JELÍNEK, M., BLATNÝ, M., HRDLIČKA, M: Expozice komunitnímu násilí a školní šikana a jejich vztah k antisociálnímu chování v rané adolescenci. In: Československá Psychologie, roč. 56, 2012, č. 5, s. 409 – 419.
TAMÁŠOVÁ, V.: Súčasná rodina na Slovensku a jej vývojové trendy. In: Sborník z kongresu Pardubice 2007. [online]. URL: http://www.planovanirodiny.cz/view.php?cisloclanku=2008053106 [cit. 2013-02-28].
TKÁČIK, L.: Pár poznámok k desocializácii. In: KUNA, M. (ed.): Slovensko, materializmus a desocializácia. Katolícka univerzita v Ružomberku: Ružomberok 2006, s. 217 – 226.
UNAL, H., CUKUR, C. S.: The Effects of School Bonds, Discipline Techniques in School and Victimization on Delinquency of High School Students. In: Educational Sciences: Theory and Practice, roč. 11, 2011, č. 2, s. 560 – 570.

PhDr. Slávka Démuthová, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
demuthovci@yahoo.com