Monografiaanglického filozofa Jonathana Wolffaspája v sebe dve zdanlivo rozdielne oblasti – etiku a verejnú politiku. Základnýmrozdielom medzi filozofiu (etikou) a verejnou politikou je podľa autoraproblém zhody. Aby verejná politika mohla fungovať, potrebuje konsenzus, všeobecnúzhodu, ktorá je vo filozofii ojedinelým javom. Práve z tohto dôvodu súfilozofické názory marginalizované a v praxi sú pokladané zanepoužiteľné. Autor sa však aj napriek tomu pokúša prekonať túto priepasť aukázať, ako môže filozofia prakticky prispieť k riešeniu problémov vo verejnejpolitike – nie však budovaním teórií, ale analýzou problémov. Monografiu môžemetematicky zaradiť do oblasti aplikovanej etiky, pričom autor používa tzv. „bottom-up“ model výstavby aplikovanýchetík. Táto stratégia spočíva v tom, že autor analyzuje najprv problém zodborného hľadiska (v tomto prípade politicko-právneho) a až potom sasnaží aplikovať etickú teóriu, ktorá môže tento problém vyjasniť, resp.poukázať na jeho iné aspekty. Ak by sme podľa autora použili opačnú stratégiu,tzv. „top-down“ model, ktorý spočívavo výbere etickej teórie a následne jej aplikovaní na oblasť verejnejpolitiky, prišli by sme k problému, ktorý sme naznačili vyššie –k polemike rôznych etických prístupov, bez vidiny akejkoľvek zhody. Uvedenústratégiu využíva autor pri analýze ôsmich problémov verejnej politiky: vedeckéexperimenty na zvieratách, gemblérstvo, drogy, bezpečnosť, trestné činy aväzenie, zdravie, zdravotné postihnutie a voľný trh.

 

Prvýmproblémom, ktorým sa autor zaoberá, sú vedeckéexperimenty na zvieratách, ktoré sa väčšinou využívajú pri vývojia testovaní liekov. Pri tomto probléme sa podľa autora miešajú dvezákladné otázky: (1) vedecká – či experimenty na zvieratách môžu pomôcť človekua (2) morálna – či sú experimentyeticky správne (s. 15). Ak by experimenty boli vedecky chybné, nemusia byťmorálne nesprávne a naopak. Kľúčovým problémom je definovanie tzv.„morálnej komunity“ a otázka, aké vlastnosti sú relevantné pre ľudía zvieratá, aby mohli byť jej členmi. Wolff upozorňuje, že ak by smepoužili napr. Kantovu deontologickú etiku, ktorá do popredia stavia slobodu aautonómiu jedinca, dostali by sme sa k paradoxnej situácii – zvieratá byneboli viac ako rastliny a minerály, podobne novorodenci a mentálnepostihnutí by stratili „status človeka“. Podľa autora je dosť možné, ženeexistuje žiadna signifikantná vlastnosť, ktorá by mohla napomôcť definovaniumorálnej komunity. Ak by sme ju aj našli, ako budeme vedieť, že je to tá pravá?Podobne ako v prípade experimentov na ľudoch by mohol napomôcť tzv.informovaný súhlas, ktorý v súčasnosti môžeme pokladať za „srdce“biomedicínskej etiky. Problémom zostáva, ako by zvieratá mohli takýto súhlasposkytnúť. Na základe uvedených problémov preto môžeme vymedziť tri základnéprístupy k experimentom: (1) experimenty by mali byť dovolené, akprinášajú benefity pre vedu, (2) je to problém, ktorý nemá jednoznačnériešenie, (3) experimenty by mali byť zakázané. Podľa autora z hľadiskalegislatívnej úpravy prevláda prvý prístup (s. 34).

 

Diskusiuo gemblérstve vo Veľkej Britániirozpútal zdanlivo banálny problém – možnosť internetového stávkovania.Dôsledkom toho bola skutočnosť, že každý počítač sa stal potenciálnym hracímautomatom. Problémom bola aj nedostatočná legislatívna úprava reklamy – národnálotéria mohla byť verejne reklamovaná, komerční prevádzkovatelia lotérie nie.Z toho vyplynula potreba uvažovať o morálnych aspektoch gemblérstvaa potrebe jeho regulácie. Je gemblérstvo zlé samo osebe alebo kvôli jehodôsledkom? Je štátna regulácia gemblérstva oprávnená? V tejto súvislostiWolff analyzuje Millov princíp slobody, podľa ktorého štát nemôže zasahovať doživota jedincov, ak neohrozujú životy iných, a princíp paternalizmu, podľaktorého je úlohou štátu starať sa o svojich občanov. Podobné otázky súvisiaaj s reguláciou drog. Dopopredia vystupujú najmä problémy s ilegálne šírenými drogami, ktoré aleparadoxne predstavujú menší problém ako legálne prístupné drogy (tabak,alkohol), a preto autor vo všeobecnosti považuje reguláciu drog za„tajomnú“ (s. 62). S reguláciou drog je spojených mnoho problémov –finančná náročnosť uväznených páchateľov, sociálne dôsledky prípadnéholegalizovania drog, problémy verejného zdravia,… Kľúčovým argumentom je tulibertariánsky pohľad na vlastníctvo tela, ktorého neproblematické prijatie byviedlo k verejnej prístupnosti drog. Naopak, sú tu ajkonzekvencionalistické argumenty, ktoré analyzujú dôsledky akéhokoľvekrozhodnutia.

 

Bezpečnosť je v modernejspoločnosti jedným z najfrekventovanejších pojmov. Autor analyzuje tentoproblém v kontexte bezpečnosti v automobilovej doprave. V tejtooblasti si viacej uvedomujeme, že bezpečnosť sa netýka len nás samotných, aleaj tretej strany. Legislatívne uzákonenie určitého stupňa bezpečnostnéhoštandardu je jedna z dôležitých úloh vlády. Na požiadavku určeniabezpečnostného štandardu môžeme podľa Wolffa zaujať dva morálne pohľady: (1)utilitaristický, ktorý pokladá za dobrý bezpečnostný štandard iba taký, ktorýzachráni čo najviac ľudí, resp. väčšinu, (2) deontologický, podľa ktorého jebezpečnostný štandard dobrý už vtedy, keď principiálne dokáže zachrániť čoi len jediný život (s. 90-92). I keď vo filozofii sa tieto dvapohľady prezentujú ako protichodné, vo verejnej politike je potrebné pracovaťs obidvomi a analyzovať ich praktické dôsledky. Bezpečnosť úzkosúvisí s problémom trestných činov aväzenia. Podľa Wolfa si je na úvod potrebné zodpovedať otázku, prečopokladáme trestný čin za zlý (s. 109). Odpoveď ponúka na základe filozofickejteórie dobrého života, ktorá spája dobrý život so šťastím, uspokojeníma bohatstvom. Trestný čin je negáciou vyššie uvedených charakteristíkdobrého života. Autor tu prezentuje Benthamovu psychológiu trestného činu,ktorá upozorňuje, že strach z trestného činu môže mať horšie dopady načloveka než čin samotný. S trestnými činmi súvisí aj väzenie ako jednaz foriem trestu. V tejto súvislosti hovorí o troch teóriáchtrestu: zastrašenie, prevýchova a pomsta, ktoré podľa autora predstavujúurčitú formu komunikácie (s. 117).

 

V ďaľšejčasti sa autor venuje problému zdravia.Kľúčovým problémom tejto kapitoly je vzťah medzi zdravím a systémomzdravotnej starostlivosti. Úroveň zabezpečovania zdravotnej starostlivosti jejedným z dôležitých znakov vyspelosti štátu. Je však zdravie výsledkomkvalitného systému zdravotnej starostlivosti? Wolff tvrdí, že zdravie omnohoviac ovplyvňujú iné determinanty ako úroveň systému zdravotnej starostlivosti.Ako príklady môžeme uviesť chudobu, nezdravú výživu, inak povedané väčšinadeterminantov prekračuje rámec systému zdravotnej starostlivosti (s. 130). Akje teda zdravie viacej sociálne determinované, prečo sa toľko priestoru voverejnej politike venuje diskusiám o systéme zdravotnej starostlivosti?Možnými odpoveďami sú zdravotné zabepečenie a kvalita života. S problémomzdravia a zdravotnej starostlivosti úzko súvisí aj postoj k zdravotne postihnutým. Podľa autora je potrebné prehodnotiť postojspoločnosti k postihnutým ľudom. Na jednej strane sa hovorí o ich začleňovanído života spoločnosti, na druhej strane sa podporujú azylové domy, ktoré okremtoho, že ponúkajú špecializovanú starostlivosť, zároveň vytvárajú bariéru medzizdravou populáciou a postihnutými. Vzťah spoločnosti k postihnutýmľudom je kľúčovou otázkou teórie spravodlivosti. Ak by sme prijali teóriu J.Rawlsa, tak by postihnutí nemali žiadne právo účasti na distributívnej spravodlivosti,nakoľko sa nepodieľajú na kooperácii spoločnosti. Podobne aj teória R. Dworkinanepodáva uspokojivé riešenie. Wolff navrhuje koncepciu tzv. pragmatickejrovnosti, ktorá znamená zabezpečenie takých možností pre postihnutých, abymohli rozvíjať svoje talenty a mali príležitosti ich využiť (s. 154).K tomuto cieľu by mali smerovať všetky diskusie vo verejnej politike.

 

Poslednýmproblémom, ktorému sa autor venuje, je voľnýtrh. V dejinách ekonomických teórií existuje mnoho názorov nareguláciu trhu. Pestrá paleta názorov potvrdzuje skutočnosť, že trh nie jeneomylný a prípadné omyly by mohli mať sociálne neakceptovateľné následky.Wolff tu analyzuje dva kľúčové pohľady na trh: (1) marxistický pohľad, ktorýpokladá trh za vykorisťovateľa pracujúcich a (2) libertariánsky pohľad, ktorýinterpretuje trh ako stelesnenie slobody a spontánneho poriadku. Otázkouje, prečo by trhová výmena niektorých tovarov mala byť blokovaná. Podľa autora reguláciutrhu si vyžiadali problémy ako predaj obličky, plutónia alebo otroctvo. Kvôlipodobným problémom štát nemôže zostať neutrálny, ale musí zasiahnuťa eliminovať nežiaduce transakcie trhu, ako upozorňujú predstaviteliakomunitarizmu – M. Walzer a M. Sandel.

 

 

V závereWolff dodáva, že odpradávna bolo túžbou filozofov meniť svet. Avšak tento cieľzatienil inú stránku filozofickej aktivity, a to potrebu intepretáciesveta. Ak chceme meniť svet, musíme ho poznať taký, aký je „tu a teraz“.Bez toho, aby sme vedeli, kde sme, nemôžeme ísť ďalej. Pozitívom Wolffovejmonografie nie je iba praktická ukážka aplikácie filozofických poznatkov dooblasti verejnej politiky. Práve naopak, každý z týchto problémov dáva lekciufilozofii. A to predovšetkým v tom, že filozofia sa nemá uberaťcestou tvorby teoretických systémov, do ktorých sa bude snažiť vtesnať svet.Filozofia musí vychádzať z reálneho života, štatistík, prieskumov, poznaťhistóriu problémov a až vtedy môže byť filozofia skutočne aplikovateľnoua využiteľnou. Ako tvrdí sám autor, „verejná politika potrebuje viacfilozofov než filozofiu“ (s. 202).

 

Mgr. David Ivanovič

Katedra filozofie

Filozofická fakulta

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 2

917 01 Trnava

ivanovic.ucm@gmail.com