Česká Danielle Steelová (dielo F. Koukolíka) II.

Úvod pre zvedavých

V prípade,že sa do úvodných riadkov začíta ten, kto očakáva odpovede na hádankyz predošlej časti profilu Františka Koukolíka,[1]iste postrehne, že prvá odpoveď sa nachádza priamo v nadpise. Od roku 2000prispel František Koukolík do knižného fondu nasledujúcimi publikáciami:


– Lidský mozek: funkční systémy, normy a poruchy. Praha: Portál 2000

– Život s deprivanty I (Zlo na každý den). Praha: Galén 2001 (v spoluautorstve s Janou Drtilovou) 

– Život s deprivanty II (Základy stupidologie). Praha: Galén 2002 (v spoluautorstve s Janou Drtilovou) 

– Josefu Švejkovi je 30 milionů let. Eseje ze třetíkultury. Praha: Galén 2002

– Lidský mozek: funkční systémy, normy a poruchy. 2. aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Portál 2002

– Já (O vztahu mozku, vědomí a sebeuvědomování). Praha: Karolinum 2003

– Homo sapiens stupidus. Eseje ze třetí kultury. Praha: Galén2003

– Demence: neurobiologie, klinický obraz, terapie. Praha: Galén 2004 (v spoluautorstve s Romanom Jirákom)

– Mozek a jehoduše. Vydání třetí. Praha: Galén 2005

Schizofrenie: neurobiologie, klinický obraz,terapie. Praha: Galén 2005 (v spoluautorstve Luciou Motlovou)

 Vzpouradeprivantů. Druhé vydání. Praha: Galén 2006 (v spoluautorstve s JanouDrtilovou; dotlač aj v r. 2008)

 Sociálnímozek. Praha: Karolinum 2006

Citový mozek. Praha: Galén 2007 (vspoluautorstve Luciou Motlovou)

 Pročse Dostojevskij mýlil? O vědomí, empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozitě.Praha: Galén 2007

 Předúsvitem, po ránu: eseje o dětech a rodičích. Praha: Karolinum 2008

 Jaksi lidé hrají? Praha:Radioservis 2009

Lidství (Neuronální koreláty).Praha: Galén 2010

Jádrotelevizní eseje. Praha: Galén2010

Mocenskáposedlost. Praha: Karolinum 2010

Spoluso závratným tempom dvoch kníh ročne (v priemere) stihol preložiťi zahraničné odborné publikácie (opäť uvádzame len tie od roku 2000):

– Sternberg, R. J.: Kognitivní psychologie. Praha: Portál 2002

– Damasio, A.: HledáníSpinozy. Radost, strast a citový mozek. Praha: Dybbuk 2004

– Goldberg, E.: Jaknás mozek civilizuje. Praha: Karolinum 2004

– Goldberg, E.: Paradoxmoudrosti. Praha: Karolinum 2006.


Koukolíkv novom miléniu

Počiatkypublikačnej aktivity Františka Koukolíka boli pre čitateľa krásnymi časmi.Každá avizovaná kniha bola netrpezlivo očakávaná a patrila medzi „topprekvapenia“ pre blízkych. Pretože sa nik nevedel dočkať jej obsahu, vždyz nej trčalo viacero záložiek svedčiacich o tom, že niečo ako„poradovník“ v tomto prípade neexistovalo. Po istom čase však čitateľzačal mať pocit nejasného déjà vu, ktoré sa premenilo na istotu, keď sa znovuvrátil k starším publikáciám. Akoby autor poňal nové milénium ako začiatoknovej kariéry a pustil sa do produkovania síce nesmierne zaujímavých, no užmenej originálnych počinov. Jasné rozhodnutie kúpiť knihu, ak sa objavila napulte kníhkupectva, vystriedalo opatrné lisovanie a pozorné čítanie jejobsahu, v dôsledku čoho sa nejedna publikácia vrátila ohrdnutá späť doregálu. Niežeby jej obsah nebol kvalitný, no čítať znovu to isté…

 

Koktejl prezentácií

Ani na iných fórach autor vo svojichaktivitách nepoľavil. Bolo ho vidieť na akciách a konferenciách rôznehotypu (nielen lekárskych – viac pod nadpisom „Kognitívna facka“), naďalejpôsobil v Českom rozhlase (iba od roku 2001 databáza eviduje 196!!!jeho vystúpení[2]),kde napr. v programe Jadro v období od 2. 1. 2007 do 17. 12. 2008 predstavilkaždý týždeň jednu mikroesej, ktoré knižne vydal tento rok. V prírodovedeckomčasopise Vesmír sa viac než päť rokov venoval rozmanitým témam (depresii,násiliu, Alzheimerovej chorobe, pamäti, ľavákom, Einsteinovi, rodičom, alei marihuane, psychotropným liekom či halucináciám),[3]v Lidových novinách zostávai naďalej osobnosťou, ktorá sa vyjadruje k celospoločenskému dianiua odborným otázkam. Rozrastajúcu sa šírku jeho publikačného záberudokumentujú časopisy Britské listy,[4]Psychologie dnes alebo naozaj „všehochuťový“ Koktejl[5].V duchu hesla „Kto nie je na Facebooku, neexistuje“ sa autor etabloval aj vosvete sociálnych sietí, na komunikáciu však nejako nezostal čas – profilspravuje Ondřej Soušek a F. Koukolík s „priateľmi“ nekomunikuje. V záplaveaktivít sa tak strácajú ojedinelé perly, akými boli v tomto tisícročínapr. rozhovor pre BBC,[6]udelenie Vondráčkovej ceny České psychiatrickéspolečnosti za knihy Demence (Neurobiologie, klinický obraza terapie) v spoluautorstve s R. Jirákem (2004) a Citovýmozek (tentokrátspolu s L. Motlovou, 2006).

 

Kognitívneprekvapenie

Veľkáprodukcia publikácií, článkov, vystúpení… najmä, ak sa týkajú tém (ľudská hlúposť,pavedy…), kde je práca a propagácia nikdy nekončiacim príbehom, jez takéhoto pohľadu do istej miery ospravedlniteľná. Veď opakovanie jematkou múdrosti. Tento fakt by sa ešte nemusel nazývať nedostatkom. Istéprekvapenie však vzhľadom na profesionalitu Františka Koukolíka zažilivšetci, ktorí si prišli vypočuť jeho príspevok na treťom ročníku vedeckejkonferencie „Kognice“ venujúcej sa problémom v oblasti kognitívnych vied.V snahe o objektivitu necháme prehovoriť iných, ktorí ho predtým možnonevideli stáť na tak vysokom piedestáli:


Vedle příspěvků vjednotlivých sekcích zazněly také tři tzv. plenární přednášky, jež předneslyvýznamné osobnosti současné česko-slovenské vědy o mysli. Páteční, zahajovacípřednášku proslovil František Koukolík, o kterém bude ještě řeč, takže se natomto místě omezím pouze na konstatování, že Koukolík svou prezentací více nežpřekvapil… Jak již bylo řečeno, úvodní přednášku konference – s názvem Homo… (Příspěvek k filozofiistupidity), jenž odkazuje ke knize z roku 2003 – proslovil MUDr. FrantišekKoukolík. Tedy ten František Koukolík, kterého známe jako neuropatologa,spisovatele a průvodce pořadem Jádro, v němž jsou diváci(mikro)esejistickým způsobem seznamováni s některými problémy vědy. A také tenFrantišek Koukolík, který před několika lety v rozhovoru pro BBC prohlašoval,že největší nebezpečí pro popularizaci vědy spočívá ve vulgarizaci,zjednodušování a zkreslování… Je asi nutné mít neustále na paměti, žeKoukolíkovo vystoupení nebyla přednáška, nýbrž – jak sám prohlásil – velmiosobní esej. Pak je ale s podivem, že s touto esejí předstoupil na vědeckékonferenci. Kritika propagandy, která sama využívá propagandistických postupů,byla málo rafinovaná na to, aby ji bylo možné brát vážně. Ale byla to skvěláshow: synchronizace obrazu, slov a hudby, patos, nad kterým se asi leckdo muselpousmát. Následná diskuze však ukázala, že Koukolíkovo vystoupení nebylo ztěch, k nimž by autor přistupoval s nadhledem respektovaného vědce. A tak úsměvpomalu nahradilo překvapení, že toto divadlo bylo zamýšleno naprosto vážně…“[7]

 

Wittgensteinovsképaralely

Taksa zdá, že František Koukolík sa pred rokom 2000 javí ako nieto trochu iný akov novom tisícročí. V dejinách vied nie je neobvyklé, že mysliteliazmenia svoj prístup k životu a svetu, dokonca sa môžu ich vlastnékoncepcie časom líšiť (tak, ako sa napr. s istým nadhľadom hovorí o filozofiiLudwiga Wittgensteina, ktorá je vďaka svojim viacerým odlišnostiam vofilozofickej „hantýrke“ označovaná ako Wittgenstein 1 a Wittgenstein 2). Trebapodotknúť, že zmeny prístupu Františka Koukolíka možno nie sú radikálnea netýkajú sa jeho pohľadu na problémy, ktoré vo svojich dielachrozoberá. Ide skôr o posun v ich vyhotovení a forme akov obsahu. Napokon, je otázne, či tento rozdiel nie je skôr výsledkomdojmov ako reality, čo nás obracia tak trochu viac k otázkam idealizovaniavzorov (bolo vnímanie Koukolíka ako hviezdy správne, prípadne vidímea chápeme ho správne teraz?) ako opisu skutočného stavu.

 

Padá hviezda –želajme si!

Minulýtext obsiahnutý pod nadpisom Český Oliver Sacks[8]opísali F. Koukolíka ako hviezdu, ktorá žiarila na vedeckom nebi.Predchádzajúce odseky nechali túto hviezdu z neba spadnúť na zem. Hovorí sa, žekeď padá hviezda, mali by sme si niečo želať – v tomto prípade by bolovhodné prianie, aby tento pád bol len symbolom zmeny pohľadu na idol. SámKoukolík vo svojich dielach upozorňuje na nebezpečenstvo nekritickéhovyzdvihovania osobností a na riziká, ktoré sú s takýmto „podnikom“spojené. A tak je možné rozobrať túto situáciu takpovediac „in vivo“.Dielo Františka Koukolíka je naozaj ojedinelé. V česko-slovenskom meradleasi neexistuje iný humanitne[9]orientovaný vedec, ktorý by s takým zápalom, entuziazmom, výdržoua nesmiernou trpezlivosťou trávil väčšinu svojho života tým, aby zasievalmedzi ľudí racionalitu, poznatky a „zdravý rozum“. Jeho rozhľada múdrosť, ktorú počas svojho života prezentoval (treba podotknúť, žei prezentuje) spôsobila, že sa stal (nechtiac?) hviezdou. To, že sa časomukazuje, že nie je iba hviezdou, ale i obyčajným človekom, ktorýpotvrdzuje platnosť výskytu aj tých omylov, ktoré sám popisuje, môže byťnakoniec istým spôsobom sympatické. O to bližšie má k nám „obyčajným“ľudom.

 

Azda potešíme i Koukolíka

A tak,ak prijmeme myšlienku, že knihy z minulého tisícročia sú už staréa mnohí už nemajú možnosť sa k nim dostať (povedzme si úprimne, mnohíprestali chodiť do kamenných knižníc a komplet Koukolík predsa len eštev pdf na webe nie je), potom sa treba k viacerým témam vrátiťa pripomenúť si ich. Retrográdna amnézia v dôsledku Y2k[10]tak pomôže vidieť novodobé dielo Františka Koukolíka v pozitívnejšomsvetle. Dúfame, že aj autor prijme túto menšiu výhradu s nadhľadom a v duchujeho vlastného výroku: „Děkuju za pochválení – pro autora je topotěšení a pak se těší na dopis, v němž dostane vynadáno, aby si o sobě mocnemyslel.“[11] Stále sme totižpresvedčení, že nárok „veľa si o sebe myslieť“ za svoju poctivú prácuFrantišek Koukolík nepochybne má.

 

K meritu veci

Prejdimeteda k tomu, čo v novom tisícročí v prácach Františka Koukolíkapribudlo. Prvá publikácia Lidský mozekje jednou z ťažších – a to v oboch významoch. Patrí formátovo kväčším, typickým portálovským učebniciam. Jej obsah je takisto vhodný skôr dorúk odborníkom, prípadne medicínsky „podkutým“ čitateľom. Ide o prierezfunkčnými systémami mozgu a autor rozoberá klasické oblasti: poznávanie, pamäť,reč, praxiu, vedomie, pozornosť. Publikácia je mimoriadne prínosnou minimálne zoštyroch hľadísk (ak vynecháme už spomenutú funkciu knihy ako kvalitnejučebnice): predkladá skutočne aktuálne a „up-to-date“ poznatky, v každejstati ponúka bohatý prehľad reprezentatívnej odbornej literatúry umožňujúcej savýborne zorientovať v danej problematike, informácie v teoretickejrovine ilustruje prípadovými štúdiami a napokon sa venuje nielen norme,ale aj odchýlkam a patológii vo fungovaní každého popisovaného systému. Uždva roky po jej prvom vydaní (v roku 2002) Koukolík spracoval novéprepracované vydanie, ktoré vyšlo v rovnakom vydavateľstve.

V ďalšíchdvoch publikáciách – Život s deprivanty I (Zlo na každý den) a Život s deprivanty II (Základy stupidologie)autor spolu s psychiatričkoua súdnou znalkyňou MUDr. Janou Drtilovou podrobnejšie rozpracovali témy,ktorým sa venovali v publikácii Vzpoura deprivantů. Pre tých,ktorých zaujíma problematika antisociálneho správania, ľudskej hlúposti,stupidity, iracionality, násilia či inej sociálnej patológie, jerozšírenie informácií o spomenutých okruhoch iste prínosom.

 

Tretia kultúra napokračovanie

Podobneako edícia „vesmírnych“ esejí aj Eseje zetřetí kultury tvoria ucelený rad publikácií tematicky zameraných napropagáciu vedy, na vystríhanie pred ľudskou hlúposťou a pred šírenímnezmyslov. Kniha Josefu Švejkovi je 30 milionů let. Eseje ze třetíkultury nadväzuje na Machiaveliánsku inteligenciu (Eseje ze třetí kultury v roce 2000), ktorá vyšla v roku 1999. Aj tu sa autor prostredníctvom krátkych príspevkovdotýka najmä dvoch rovín obsahu poznania „bežného“ človeka. Tou prvou jeneznalosť základných poznatkov, ktoré by mali byť aj pri minimálnom vzdelaníštandardom (typickým príkladom, ktorý však odráža smutnú realitu, je vtipo pani, ktorá si nechala operovať nos, aby ho jej deti nemali veľký…),ignorovanie a masívny nezáujem o vzdelanie, múdrosť, kým druhou rovinouje naopak informačný boom a záujem o pavedy a nezmysly, ktoré sašíria s nepredstaviteľnou rýchlosťou (aj vy ste postrehli, že viac akopolovica každej predpovede počasia je venovaná astrológii a lunárnemu kalendáru,vďaka ktorému sa zaručene dozviete, kedy je dobré si strihať vlasy, jesťkapustu či presádzať kvety?). Ďalšia z esejí z „tretej kultúry“ Homo sapiens stupidus. Eseje ze třetí kultury publikovanáv roku 2003 nateraz uzatvára zbierku trilógie pojednávajúcej naozajo rozmanitých aspektoch ľudskej ne-múdrosti, hlúposti a stupidity.

 

Návratk poetike a smutnej realite

Poprizaujímavej zmesi mien velikánov v názvoch Koukolíkových publikácií(Machavelli, svätý Augustín, Švejk či Adam a Eva) sa v nich objavilai osobnosť literáta svetového formátu – Fjodora MichajlovičaDostojevského. V súbore esejí O vědomí,empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozite (kniha s názvom Proč se Dostojevskij mýlil? vydaná v roku 2007) autor rúca naše naivné predstavyo človeku ako o pomáhajúcej, altruistickej, nezištnej a obetavejbytosti. Odhaľuje princípy fungovania prosociálnych prejavov v správanía poukazuje na mechanizmy, ktoré stoja v pozadí výskytu týchtofenoménov. Knihu vystihuje text z prebalu, v ktorom sa uvádza: „Několikklíčových odstavců Dostojevského Bratrů Karamazových, dokazujících, že zřídlemmorálního chování je víra v nesmrtelnost a Boha, se často shrnuje do různýchpodob výroku: Bůhnení, na jeho trůn dosedl (nad)člověk, dovoleno je vše. Zkušenost však říká, že lidé náboženskyvěřící, bez ohledu na druh víry, se chovají jak morálně, tak amorálně, a toněkdy do krajnosti, úplně stejně jako lidé nábožensky nevěřící. Z tétozkušenosti a z vývoje poznatků sociokognitivní neurovědy posledních desetiletíplyne, že nikdy, za žádných okolností, nebylo a není lidem věřícím aninevěřícím dovoleno vše, přestože se dopouštěli a dopouštějí všech zločinů,neboť kořeny lidského vědomí, empatie, altruismu, lásky, zla i religiozity jsoupřirozené a je nutné hledat je hlouběji, a to jak v biologické, tak kulturní evoluci.“[12]

 

Éter na pergamene

V predchádzajúcich častiach bol F.Koukolík predstavený ako popularizátor, ktorý využíva pre svoju „osvetu“väčšinu masovokomunikačných prostriedkov. Mnohé z esejí prezentovaných narozhlasových staniciach či prostredníctvom televízneho vysielania užv minulosti zozbieral a odpublikoval v podobe kníh: Housata a sv. Augustín vznikliv roku 1994 vo vydavateľstve Vyšehrad ako zbierka esejí z časopisov Vesmír, T-magazin, z Lidových novina z rozhlasovej relácie Meteor. Veľmi známa publikácia Mozek a jeho duše zas prezentuje príspevkyz rovnomenného televízneho seriálu vysielaného českou televíziouv roku 1992. V podobnom duchu vznikaliaj niektoré publikácie nového milénia – knižka Jak si lidé hrají je zbierkou esejí z vysielaniaČeského rozhlasu Leonardo[13] a venujesa v nej obľúbeným témam: i/racionalite, starnutiu, múdrosti, stupidite,náboženstvu, propagande, absurdite, evolúcii či vojne. Ďalšia publikácia, ktorávznikla nedávno (v roku 2010), svoj pôvod avizuje už v názve – Jádro televizní eseje sú tlačenou verzioutelevíznej relácie Českej televízie „o vede,svete a ľuďoch“,[14]v ktorej Koukolík odprezentoval viac než sedemdesiat esejí o rozmanitýchtémach. Touto reláciou nadviazal na v minulosti veľmi populárnu edícius názvom Hádala se duše s tělem,ktorá vznikala v českom rozhlase v roku 1997.[15]

 

Večný cyklus akoinšpirácia

Medzipublikácie, ktoré reprezentujú spomenutý model opätovného návratu k spracovanýmtémam a v ktorých autor predstavuje už odprezentované informáciev novom šate, patria knihy Já –o vztahu mozku, vědomí a sebeuvědomování Před úsvitem, po ránu. Kým prvá z uvedenýchcharakterizuje dominantnú a znovuoživenú (čo sa publikačnej aktivity týka)oblasť Koukolíkovho záujmu, druhá je naviazaná na eseje týkajúce sa fylogenézya ranej ontogenézy ľudskej psychiky.[16] KnihaPřed úsvitem, po ránu jezbierkou esejí o rodičoch a deťoch, ich špecifických interpretáciáchsveta a pohľade vedca na kľúčové osoby či udalosti v ich živote.Dôležité informácie určené aj laickej verejnosti sprístupňujeprostredníctvom doplnkových pasáží (aj farebne odlíšených od zvyšku textu) vysvetľujúcichzložitejšie údaje či menej známe pojmy. Kniha sa snaží byť vedeckým sprievodcomvývinu dieťaťa pre každého dospelého, ktorý do rozvoja osobnosti dieťaťazasahuje. Úzku prepojenosť zvolených tém so životnou praxou výstižnecharakterizuje aj atypické venovanie autora, za ktorým sa dá vytušiť niečo z jehomotivácie: „Mamince, která jela se svým ditětem dne 29. května 2007 odpolednev pražském autobusu č. 139 směrem k Thomayerově nemocnici.“[17]

 

Homo sapienscerebreus

Napriekširokému záberu a rozhľadu F. Koukolíka v prírodných vedáchi spoločenskom dianí je fixným centrom jeho pozornosti ľudský mozog. Dokazujúto staršie publikácie špeciálne[18]venované štúdiu mozgu (Mozek a jehoduše, Ovztahu lidského mozku a chování: strukturální a funkční podklady některýchneuropsychiatrických chorob, Lidský mozek:funkční systémy, normy a poruchy), alei skupina nových: už zmienená Já – o vztahumozku, vědomí a sebeuvědomování, ďalej Sociálnímozek, Citový mozek (v spoluautorstves L. Motlovou), Lidství čiodborné učebnice Schizofrenie: neurobiologie, klinický obraz, terapie (v spoluautorstves L. Motlovou), Demence: neurobiologie, klinický obraz, terapie (v spoluautorstves R. Jirákom), ktoré nadväzujú nazbierku strarších, ešte nezmienených učebníc Alzheimerovanemoc a další demence(Grada 1998) a Diagnostikaa léčení syndromu demence (Grada 1999), obe v spoluautorstves R. Jirákom. Koukolíkoveučebnice sú tradične určené pre náročnejšieho čitateľa, prípadne pre toho, kohoneodradí potreba doštudovať si informácie nevyhnutné pre pochopenie textu.Ostatné uvedené publikácie sú určené pre širšiu (aj laickú verejnosť)a napriek ich monotematickému zameraniu (problematika mozgu) prezentujúmnohé oblasti bádania vzťahujúceho sa k centru našej nervovej sústavy. Vovšetkých možno nájsť nové témy, aktualizované zdroje a a literatúru spolus uvedením prípadových štúdií, ktoré publikácie (na rozdiel od vedeckejšiezameraných – napr. O vztahulidského mozku a chování…) osviežujú a robia ich čitateľsky príťažlivejšími.

 

160 slov o Koukolíkovi

V duchu„klasického“ záveru Koukolíkových publikácií patria posledné slová príspevkuautorovi. František Koukolík je nepochybne jednou z najvýraznejších súčasnýchosobností popularizácie vedy v Čechách. Sprístupňuje širokej verejnostipoznatky získané neúnavným bádaním skupín, ale aj ojedinelými nápadmi géniajednotlivcov takým spôsobom, aby boli pútavé pre široký okruh ľudí. Neobmedzujesa len na ich publikovanie prostredníctvom kníh – je aktívny vo väčšine masovokomunikačnýchprostriedkov: televízii, rozhlase i denníkoch a časopisoch. Popriroli popularizátora veľmi zodpovedne zastáva aj rolu špičkového vedcav oblasti neuropataológie oceňovaného odbornými komisiami, ako aj povolanievysokoškolského pedagóga. Výsledkom týchto aktivít je zoznam takmer štyrochdesiatok kníh a ťažko vyčísliteľného množstva vedeckých štúdií. Hoci smeponúkli i kritickejšie komentáre tvorby F. Koukolíka, možno práve vďakanim sa o to viac priblížil čitateľovi. To, že len málokto počas celejsvojej kariéry zostáva tak zanieteným a pomerne ojedinelým bojovníkomproti nevedomosti ako František Koukolík, je nespochybniteľným a takdominantným faktom, že diskusie o prínose jeho diel by boli neopodstatnené.

 

L i t e r a t ú r a

BBC: Rozhovor s F.Koukolíkom.URL: <http://www.bbc.co.uk/czech/interview/koukolik.htm>[cit. 11. 11. 2010].

Britskélisty: Odkazy na F. Koukolíka. URL:<http://www.google.com/custom?domains=www.blisty.cz&sitesearch=www.blisty.cz&q=koukol%EDk&sa=+Vyhledat+Googlem>[cit. 8. 11. 2010].

Českýrozhlas: Odkazy na F. Koukolíka. URL:<http://hledani.rozhlas.cz/?query=koukol%C3%ADk&defaultNavigation=&back=>[cit. 8. 11. 2010].

Českýrozhlas Leonardo. URL: <http://hledani.rozhlas.cz/?query=koukol%C3%ADk&&navigation=+generic2:^%22%C4%8CRo%20Leonardo%22$&pattern=false>[cit. 11. 11. 2010].

Českátelevize: Hádala se duše s tělem.Televízna relácia. URL: <http://www.ceskatelevize.cz/tv-program/hledani/?filtr[SIDP]=880434&filtr[obdobi]=archiv>[cit. 8. 10. 2010].

Českátelevize: Jádro. Televízna relácia.URL: <http://www.ceskatelevize.cz/porady/10121244562-jadro/208572235800014-modulus-bozi/>[cit. 11. 11. 2010].

DAMASIO, A.: HledáníSpinozy. Radost, strast a citový mozek. Praha: Dybbuk 2004.

DÉMUTHOVÁ,S.: Český Oliver Sacks (dielo F. Koukolíka) I. In: Ostium, roč. 6,2010, č. 3. URL: <http://ostium.sk/>[cit. 10. 10. 2010].

GOLDBERG, E.: Jaknás mozek civilizuje. Praha: Karolinum 2004

GOLDBERG, E.: Paradoxmoudrosti. Praha: Karolinum 2006.

GVOŽDIAK,V.: Kognice 2007 – Dotyky mysli. In: Aluze2007, č. 2. URL: <http://www.aluze.cz/2007_02/13_Glosa_Gvozdiak.php>[cit. 5. 10. 2010].

JIRÁK, R., KOUKOLÍK, F.:Demence: neurobiologie, klinický obraz, terapie. Praha: Galén 2004.

KOUKOLÍK, F.: Housataa svatý Augustin. Praha:Vyšehrad 1994.

KOUKOLÍK, F.: Mozeka jeho duše. Praha:Makropulos 1995.

KOUKOLÍK,F., DRTILOVÁ, J.: Vzpoura deprivantů. Paraha:Makropulos 1996.

KOUKOLÍK, F.: Kniha o Evěa Adamovi. Praha:Makropulos 1997.

KOUKOLÍK, F.: O vztahu lidskéhomozku a chování: strukturální a funkční podklady některých neuropsychiatrickýchchorob. Praha: Karolinum1997.

KOUKOLÍK, F., JIRÁK, R.: Alzheimerova nemoc a další demence. Praha: Grada 1998.

KOUKOLÍK, F.: Šimpanza vesmír. O hvězdách,atomech, životě a vědcích. Praha:Vyšehrad 1998.

KOUKOLÍK, F., JIRÁK, R.: Diagnostika a léčení syndromu demence. Praha: Grada 1999.

KOUKOLÍK, F.: Machiaveliánskáinteligence: Eseje ze třetí kultury v roce 2000. Praha: Makropulos1999.

KOUKOLÍK, F.: Lidskýmozek: funkční systémy, normy a poruchy. Praha:Portál 2000.

KOUKOLÍK, F., DRTILOVÁ,J.: Život s deprivanty I (Zlo na každý den). Praha: Galén 2001.

KOUKOLÍK, F., DRTILOVÁ,J.: Život s deprivanty II (Základy stupidologie). Praha: Galén 2002.

KOUKOLÍK, F.: JosefuŠvejkovi je 30 milionů let. Eseje ze třetí kultury. Praha: Galén2002.

KOUKOLÍK, F.: Lidskýmozek: funkční systémy, normy a poruchy. 2.aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Portál 2002.

KOUKOLÍK, F.: Já (Ovztahu mozku, vědomí a sebeuvědomování). Praha:Karolinum 2003.

KOUKOLÍK, F.: Homosapiens stupidus. Eseje ze třetí kultury. Praha: Galén2003.

KOUKOLÍK, F.: Stárnout nutnéneznamená hloupnout. In: Geografický časopis Koktejl. URL: [cit. 7. 11. 2010].

KOUKOLÍK, F.: Mozek a jeho duše. Vydání třetí. Praha: Galén 2005.

KOUKOLÍK, F., DRTILOVÁ,J.: Vzpoura deprivantů. Druhé vydání. Praha: Galén2006.

KOUKOLÍK, F.: Sociálnímozek. Praha: Karolinum 2006.

KOUKOLÍK, F.: Pročse Dostojevskij mýlil? O vědomí, empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozitě.Praha: Galén, 2007.

KOUKOLÍK, F.: Předúsvitem, po ránu : eseje o dětech a rodičích. Praha: Karolinum 2008.

KOUKOLÍK, F.: Jaksi lidé hrají? Praha:Radioservis 2009.

KOUKOLÍK, F.:Lidství (Neuronální koreláty).Praha: Galén 2010.

KOUKOLÍK, F.: Jádrotelevizní eseje. Praha: Galén2010.

KOUKOLÍK, F.: Mocenskáposedlost. Praha: Karolinum 2010.

MOTLOVÁ, L., KOUKOLÍK, F.: Schizofrenie:neurobiologie, klinický obraz, terapie. Praha: Galén 2005.

MOTLOVÁ, L., KOUKOLÍK, F.: Citový mozek.Praha: Galén 2007.

ONADNES: On-linerozhovor. Neuropatolog František Koukolík. URL: <http://ona.idnes.cz/odpovedi.asp?t=KOUKOLIK>[cit. 11. 8. 2010].

STERNBERG, R. J.: Kognitivní psychologie. Praha: Portál 2002.

Vesmír – prírodovedeckýčasopis, roč. 73, 1994, č. 1 – roč. 78, 1999, č.5. URL: [cit. 27.12. 2009].

 

P o z n á m k y


[1] DÉMUTHOVÁ, S.: ČeskýOliver Sacks (dielo F. Koukolíka) I. In:Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.

[2] Český rozhlas.Dostupné na URL: <http://hledani.rozhlas.cz/?query=koukol%C3%ADk&defaultNavigation=&back=>[cit. 8. 11. 2010].

[3] Vesmír –prírodovedecký časopis, roč. 73, 1994, č. 1 – roč. 78, 1999, č. 5. URL: [cit. 27. 12. 2009].

[4] Odkazy v Britskýchlistoch spojené s F. Koukolíkom sú dostupné na: <http://www.google.com/custom?domains=www.blisty.cz&sitesearch=www.blisty.cz&q=koukol%EDk&sa=+Vyhledat+Googlem>[cit. 8. 11. 2010].

[5] Koukolík, F.:Stárnout nutně neznamená hloupnout.In: Geografický časopisKoktejl. Dostupné na URL: [cit. 7. 11. 2010].

[6] Prepis rozhovorunájdete na URL: <http://www.bbc.co.uk/czech/interview/koukolik.htm>[cit. 8. 10. 2010].

[7] Gvoždiak, V.:Kognice 2007 – Dotyky mysli. Glosa. Aluze, 2007, č. 2. URL: <http://www.aluze.cz/2007_02/13_Glosa_Gvozdiak.php>[cit. 5. 10. 2010].

[8] Démuthová, S.:Český Oliver Sacks (dielo F. Koukolíka) I., c. d.

[9] Podobnýmpropagátorom v prírodných vedách je (opäť v Čechách) Jiří Grygar.

[10] Y2k (z angl. yeartwo kilo bug) je označenie problému, ktorý sa týkal prechodu počítačovýchsystémov z jedného tisícročia do druhého, teda obáv zo zlyhaniaakéhokoľvek softwaru s nástupom roku 2000, ktorý vo svojich programochpracoval s dátumom.

[11] Z on-line rozhovoru Františka Koukolíkas čitateľmi elektronického časopisu Onaidnes.cz dňa 13. 03. 2009. URL: <http://ona.idnes.cz/odpovedi.asp?t=KOUKOLIK>[cit. 11. 8. 2010].

[12] Koukolík, F.: Proč seDostojevskij mýlil? O vědomí, empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozitě.Praha: Galén 2007.

[13] Český rozhlasLeonardo. vystúpenia F. Koukolíka dostupné na URL: <http://hledani.rozhlas.cz/?query=koukol%C3%ADk&&navigation=+generic2:^%22%C4%8CRo%20Leonardo%22$&pattern=false>[cit. 11. 11. 2010].

[14] Zoznam a celýarchív jednotlivých esejí je dostupný na URL: <http://www.ceskatelevize.cz/porady/10121244562-jadro/208572235800014-modulus-bozi/>[cit. 11. 11. 2010].

[15] Zoznam a celýarchív jednotlivých esejí zo seriálu je dostupný na URL: <http://www.ceskatelevize.cz/tv-program/hledani/?filtr[SIDP]=880434&filtr[obdobi]=archiv>[cit. 8. 10. 2010].

[16] Ide napr.o publikácie Kniha o Evěa Adamovi či Šimpanza vesmír. O hvězdách, atomech, životěa vědcích.

[17] Koukolík, F.: Předúsvitem, po ránu: eseje o dětech a rodičích. Praha: Karolinum, 2008, s. 4.

[18] Špeciálnev tom zmysle, že ich prvoradým objektom je ľudský mozog, pretožev podstate všetky Koukolíkove publikácie sa venujú problematike ľudskéhomozgu.

PhDr. Slávka Démuthová, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Námestie Jozefa Herdu 2
917 01 Trnava
demuthovci[zavináč]yahoo.com