Ako byť zdravý?


Sabová, S. T.: Ako byť zdravý? In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.


Asbjørn O. Faleide, Lilleba B. Lian, Eyolf K. Faleide: Vliv psychiky na zdraví. Praha: Grada publishing 2010, 240 s.

V súčasnosti azda už nikto nepochybuje o vplyve psychiky na zdravotný stav. Autori knihy s rovnakým názvom prinášajú nové poznatky z oblasti psychosomatiky. Poukazujú na prepojenosť psychických a somatických faktorov. Teóriu ilustrujú množstvom konkrétnych príkladov z praxe. Ponúkajú kazuistiky z klinickej práce s detskými aj dospelými klientmi. Zaoberajú sa aj vzťahom medzi neurovegetatívnymi funkciami tela a emočnými faktormi, vzťahom psychosociálnych faktorov a zdravia a vplyvom stresu na vnútorné orgány.

Kniha je rozdelená do piatich častí. Prvá časť „Teória a modely“ sa venuje teoretickému pozadiu psychosomatiky. Podáva prehľad jednotlivých teórií v priebehu dejín psychosomatiky a poukazuje na význam psychosomatických príznakov. Zdôrazňuje význam kognitívneho štýlu a jeho vplyvu na stav telesných orgánov. Zaoberá sa problematikou stresu a jeho vplyvu na vegetatívnu nervovú sústavu a na imunitný systém. Venuje sa imunologickej kompetencii organizmu – schopnosti identifikovať a odmietnuť látky škodlivé pre telo. V kapitole venovanej psychoneuroimunológii zdôrazňuje dôležitosť rozpoznania stresorov – zistenie druhu stresorov, ich intenzity a dĺžky trvania. Poukazuje na poznanie biologickej zraniteľnosti organizmu, na význam sociálnych zdrojov a copingu. Približuje problematiku psychosomatiky aj z pohľadu analýzy charakteru. Ponúka Reichovu teóriu „svalového panciera“, hľadá zdroje svalového napätia a objavuje cesty umožňujúce voľný tok energie. Vedie klienta k odblokovaniu potlačených emócií a k ich slobodnému vyjadrovaniu. Ponúka koncept Raknesovej vegetoterapie a vysvetľuje charakteroanalytický model vývoja psychosomatických symptómov.

Druhá časť „Funkčné podmienky“ opisuje konkrétne psychosomatické symptómy. Je venovaná výcviku kontinencie, problematike enurézy a enkoprézy. Autori poukazujú na príčiny vzniku uvedených problémov v detstve. Zdôrazňujú význam autonómnej vývinovej fázy a dôležitosť podpory autonómie dieťaťa rodičmi. Poukazujú na nadmerné požiadavky rodičov na dieťa a príliš prísnu a trestajúcu výchovu ako na faktory, ktoré môžu viesť k vzniku problémov s ovládaním vylučovania. Zdôrazňujú potrebu jasných hraníc vo výchove a podpory slobodného prejavu dieťaťa. Ponúka ucelené kazuistiky a na príbehoch štyroch detí ilustruje problematiku enurézy a enkoprézy. Autori poukazujú na dôležitosť psychosociálneho prostredia, zvlášť u detí – na charakter interakcií v rodine a potrebu odhaľovať komunikačné vzorce rodiny. Symptóm môže byť prostriedkom, ktorý nesie posolstvo a má symbolický význam. Môže byť prejavom volania dieťaťa o pomoc, spôsobom ovládania prostredia, potrestania rodičov, vyjadrením konfliktov v rodinnom systéme alebo vo vzťahu rodičov. V rodinách s výskytom enurézy a enkoprézy je medzi manželmi častý boj o moc. Autori poukazujú na komunikačné zvláštnosti, ktoré sa vyskytujú v rodinách s problematikou enurézy a enkoprézy.

Ďalšia časť sa zaoberá poruchami príjmu potravy a tým, keď sa potrava stáva problémom. Poukazuje na význam toho, čo sa odohráva v sociálnom prostredí detí s danými problémami. V rodinnom pozadí zachytávajú nevyrovnaných rodičov, ktorí kompenzujú vlastné nedostatky vzťahom k deťom. Deťom chýba emocionálny kontakt s rodičmi – sú emočne vyhladovaní a kompenzujú tento emočný hlad potravou. Okrem tíšenia emocionálneho hladu môže jedlo slúžiť ako potešenie, v inom prípade ako forma protestu.

Druhá časť obsahuje kapitolu venovanú bolesti, ktorá je vnímaná ako komunikačný prostriedok. Bolesť môže slúžiť ako podnet k adaptácii. Dôležité je poznať spôsob reakcie na bolesť, ktorý je často prevzatý z pôvodnej rodiny. Podstatné je odhaliť, ako sa zaobchádzalo s bolesťou v pôvodnej rodine. Nakoľko bolo dovolené vyjadrovať bolesť a negatívne emócie, či bol čas na vyjadrenie toho, čo človeka trápi, alebo či boli členovia rodiny takzvanými „silnými“ ľuďmi, ktorí sa snažia všetko zvládať sami.

Tretia kapitola je venovaná závažným somatickým situáciám – ulcerative colitis, astme, rakovine. Podáva prehľad znakov rodín s ulcerative colitis, ako sú napríklad prísna dominantná matka a „neschopný“ otec a jeho minimálny podiel na výchove detí, alexitýmia – nepriame vyjadrovanie negatívnych emócií a tak ďalej. Vysvetľuje ako vplýva stres na činnosť čriev a na trávenie – prílišná intenzita emocionálneho stresu alebo dlhodobý stres môžu viesť k vzniku žalúdočných problémov.

Pri astme uvádzajú autori ako potenciálne príčiny tohto ochorenia zadržiavanie dychu pri emočne náročných situáciách v detstve, čoho dôsledkom je plytké dýchanie a potláčanie nežiaducich emócií. Ako ďalšiu príčinu vnímajú nedostatok pozitívneho materského citu a nedostatok psychosociálnych kontaktov. Kapitola sa venuje vzťahom medzi dýchaním, telesným postojom a astmou.

V prípade rakoviny zachytili autori ako častý spúšťač choroby veľa emočných tráum v predchádzajúcom období. Rakovina môže byť reakciou na závažnú stratu, môže byť dôsledkom potláčania konfliktov a problémov, prejavom obmedzenej samostatnosti, prílišnou snahou o harmonizáciu vzťahov bez adekvátneho vyjadrovania emócií a podobne. Dôležitú úlohu spĺňa psychoterapia v možnosti odblokovať potlačené emócie. Súčasťou liečby sú relaxácie a podporné skupiny pacientov s rovnakou diagnózou.

Reumatická artritída, prejavujúca sa bolesťami v svaloch a kĺboch, môže byť prejavom frustrácie dieťaťa blokovaním jeho pohybovej aktivity. Často ide o zablokovanie slobodného prejavovania hnevu.

Predposledná časť je venovaná problematike staroby a kvalite života starých ľudí. Autori približujú problémy staroby, akými sú depresia, úzkosť, demencia, osamelosť, choroby a tak ďalej. Poukazujú na potrebu skvalitniť starostlivosť o starých ľudí.

Posledná časť sa zaoberá podpornými opatreniami – vzájomnou spoluprácou medzi lekármi a psychológmi, významom psychoterapie – individuálnej, rodinnej, skupinovej, ale aj charakteroanalytickej vegetoterapie a masážnej terapie, ktorá zlepšuje imunitu a efektívne znižuje bolesť a depresie. Pri vegetoterapii ide o prácu s časťami tela, ktoré sú pod vplyvom vegetatívnej nervovej sústavy. Voľnými asociáciami sa zisťuje, čo klient cíti pri dotyku jednotlivých častí tela. Venuje sa aj sekundárnemu zisku z choroby – čo sa bude diať, keď sa bude symptóm zlepšovať.

Vo všetkých častiach knihy sú jednotlivé problémy vysvetlené na konkrétnych kazuistikách, ktoré vhodne zakončujú každú kapitolu. Kniha poslúži lekárom, psychológom, psychoterapeutom a všetkým, ktorých zaujíma vzájomný vzťah psychiky a zdravia.

Mgr. Tatiana Sabová
Psychologička a psychoterapeutka
Psychoterapeutické a psychosomatické oddelení Nemocnice Ostrov
Česká republika
tatianasabova[zavináč]gmail.com